Quo vadis Slovensko a ľudstvo po roku pandémie?

Nachádzame sa teraz už v druhom roku výnimočného stavu pandémie. To, o čom sme si mysleli, že bude krátke vybočenie z reality sa stáva “novou normálnosťou“. Mali sme predstavu, že ak zatneme zuby a prejdeme cez nutné zlo, len na pár mesiacov, tak sa budeme môcť vrátiť k predošlému životu. Mýlili sme sa. Agitátori, to jest naši a nami volení politici (a to nielen tí slovenskí), veselo prikazujú, zakazujú, povoľujú, šikanujú, bez rozumu a vízie. Sú plní urazenej ješitnosti za to, že ich národ neposlúcha, čo je podľa nich dôvodom stále sa zhoršujúcich “štatistík“. A možno je to práve naopak!

Ak by skutočne išlo politikom o zdravie svojho ľudu, tak by si pozreli štatistiku WHO o dôvodoch úmrtí vo svete. Tam by zistili, že nie chrípka alebo smrteľné vírusy kosia ľudstvo, ale sú to v prvom rade civilizačné ochorenia, ktoré majú na svedomí presne 80 % všetkých úmrtí. A to už za niekoľko posledných desaťročí. Slovensko perfektne zapadá do týchto čísiel.

V roku 2020 zomrelo podľa štatistického úradu SR na srdcovocievne choroby 46 %, na rakovinu 23 %, na choroby dýchacej sústavy 6,4 %  a choroby tráviaceho traktu 4,9 % ľudí. Všetko sú to choroby zapríčinené prílišnou konzumáciou cukru, mäsových výrobkov, fajčením, zlou črevnou mikroflórou spôsobenou antibiotikami v strave a nedostatkom vlákniny. Ani tisíce vedecký štúdií, varovania odborníkov a ani 80 % mŕtvych nedokázali vyvolať cielenejšiu aktivitu politikov v tomto smere a už vôbec nie pozitívnu zmenu v stravovacích návykoch väčšiny obyvateľstva. Obezita je už roky "pandémia číslo 1" skoro vo všetkých krajinách, aj v tých chudobnejších. Keby zakázali cukor a bielu múku, junk food, jedovaté chemikálie pridávané do jedla, nezdravé stužené tuky, zakázali používanie jedov v poľnohospodárstve a antibiotík v živočíšnej výrobe, tak by sa to určite odrazilo pozitívne aj v globálnych štatistikách chorôb aj úmrtí.

Na porovnanie: v roku 2020 zomrelo na alebo s Covidom 6,8 % Slovákov a toto ochorenie má v porovnaní s inými stále stopercentnú mediálnu pozornosť. Od ostatných chorôb "ubral k sebe" v priemere 1 % úmrtí.

Citujem štatistický úrad: "Fakty o počtoch zomretých potvrdili na Slovensku 59-tisíc zomretých, čo je nárast o 10 % v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich päť rokov. Nadúmrtnosť tak predstavovala vlani 5 565 osôb oproti predošlým piatim rokom. Celkovo teda úmrtia, kde bol koronavírus hlavnou príčinou, pokrývajú 72 % nadúmrtnosti, zvyšok sú iné príčiny."
72 % podiel covidových nadúmrtí z celkového počtu 5 565 ľudí, je 4 007 úmrtí, čo predstavuje pri celkovom obyvateľstve Slovenska 5,45 milióna presne 0,7 promile alebo 0,07 %.  1.558 bezcovidových nadúmrtí ide na vrub čoho?  Na vrub "prísných hygienických a bezpečnostných opatrení vlády? Alebo chaosu spôsobeného opatreniami v zdravotníctve? Od testovaním preťažených zdravotníkov, po v apríli 2020 vyprázdnené poschodia pre pacientov Covidu prvej vlny, ktorí sa avšak nedostavili. Presné čísla počtu samovrážd, kvôli strate viery a nádeje nepoznáme. Počty zruinovaných existencií rodín a vzťahov takisto nie. Nezverejňujú ich každý deň médiá, nekomentujú ich "ustarostení" politici, hygienici, virológovia ani epidemiológovia. Odborníci, ktorí desaťročia bez povšimnutia sedeli v svojich laboratóriách výskumných ústavov, sú dnes nielen mediálnymi hviezdami, ale aj tými, ktorí udávajú smer zákazov a reštrikcií.
Švédsko, ktoré malo veľmi mierne opatrenia (založené skôr na dobrovoľnosti, bez lockdownov a zatvárania škôl, ako aj bez kriminalizovania nedodržiavania opatrení a ukladania trestov a pokút), eviduje na 1 milión obyvateľov 1 330 úmrtí na Covid. Slovensko má k dnešnému dňu 1 808 úmrtí na 1 milión (stav k 1. 4. 2021). O čom hovorí toto číslo? Čím menej opatrení... tým menej úmrtí. Tabuľku vedie z väčších krajín Česko s 2 496 úmrtiami na 1 milión obyvateľov, nasledované Maďarskom s 2v047 úmrtiami. Obe krajiny so super akčnými premiérmi a tvrdými lockdownami, vrátane zatvorenia hraníc.

Zdroj: https://www.worldometers.info/coronavirus/#countries

Právo slobodne ochorieť aj zomrieť

Európsky parlament nebol po desaťročia schopný dohodnúť sa na označovaní nezdravých potravín tzv. "semaforom zdravia". Krajiny sveta neboli schopné sa dohodnúť na zastavení devastácie našej matky zeme. Na znížení produkcie plastov. Na pravidlách zdaňovania finančných špekulantov a nadnárodných korporácií, ktoré zarábajú najviac, ale neplatia skoro žiadne dane. Kde sa stratili Fridays for Future? A všetky predošlé výzvy a problémy ľudstva, konflikty, vojny kvôli vode a zdrojom?

A hľa, na celosvetovom testovaní aj očkovaní sa dohodli všetci politici šmahom ruky, akoby boli telepaticky ovládaní z jednej centrály.

A keď zástancovia zdravia desaťročia poukazovali na nutnosť zavedenia vyššieho zdanenia nezdravých potravín, alebo povinného zníženia používania nezdravých súčastí a éčiek v potravinách, ako aj zákaz používania jedov a liekov v živočíšnej a rastlinnej výrobe, dostali od lobistami nabrífovaných politikov a členov parlamentov odpoveď: "každý občan sa má aj môže slobodne rozhodnúť, či si chce zdravie ničiť nezdravými potravinami, alebo fajčením a nadmerným pitím alkoholu alebo jednoducho tým, že sa prejedá a vôbec sa nehýbe". Takže každý, kto nežije zdravo, má právo ochorieť aj zomrieť. Ale človek, ktorý by potenciálne mohol dostať chorobu Covid, musí byť chránený autoritami, toto sa nesmie stať. Pretože od toho sa vyvíja ostro sledovaná štatistika, ktorá ukazuje schopnosť alebo neschopnosť vládcov vysporiadať sa s touto "pandémiou". Hm. Čo tak známka pre politika udeľovaná ročne podľa zdravotného stavu obyvateľstva? Podľa Ich pocitu šťastia a naplnenosti životom?

Späť k realite. Nikto sa nesmie nakaziť, a preto deti sedia už viac menej rok doma. Dospelí môžu chodiť do práce iba v nevyhnutnom prípade, inak majú pracovať z domu. Zábava a voľný čas sú úplne pasé. A v žiadnom prípade sa nesmie na toto ochorenie zomrieť, nech to stojí čo to stojí. Keby boli prostriedky, vyhadzované za testovanie a očkovanie, použité na prevenciu civilizačných ochorení, alebo na lepšie vybavenie nemocníc a ambulancií, tak by sa v štatistike úmrtností časom odrazili nie vo veľkosti plus 0,7 promile, ale v mínusových percentách s jednou alebo dvoma ciframi.

A hlavne, aká je cena "ochrany štátu pred nakazením" pre občana? Neplatí príliš vysokú daň za túto ochranu? Nemali by sme mať právo (rovnako ako pri fajčení a nezdravom stravovaní) sa slobodne rozhodnúť, že necháme náš imunitný systém popasovať sa s novou mutáciou chrípkového vírusu? Prípadne aj si prejsť chorobou a získať imunitu vlastnými protilátkami? Bez pomoci farmaceutického priemyslu a štátu? Každý pozná vtip, že keď máte chrípku, idete k lekárovi a dáte si lieky, tak bude trvať 7 dní. Ak nepôjdete k lekárovi, tak bude trvať jeden týždeň😊. Na chrípku už desaťročia neexistujú efektívne lieky. Treba ju proste vyležať. A pôjdem s touto úvahou ešte ďalej. Každý občan by mal mať právo zomrieť nielen na srdcovocievne choroby a na rakovinu, ale aj na Covid.

Ak ochrana človek pred pandémiou má znamenať život v neslobode, tak smrť je určite lepšie riešenie.

Prví budú poslední – kam sme sa dostali?

Výnimočný stav, ktorý je ukotvený v ústave pre prípad vojny alebo prírodnej katastrofy sa, len tak mimochodom, predlžuje vždy na ďalšie obdobie? Prečo? Pretože máme pandémiu. Čo je to pandémia? Je to chrípka, ktorá má možno vyššiu úmrtnosť a niekedy aj horší priebeh. Ale v niektorých prípadoch vlastne ani nevieme, že sme chorí. Iba vďaka pozitívnemu testu môžeme vôbec zistiť, že máme v sebe tento vírus a že sme potenciálne nebezpeční pre naše okolie.

Ale s čím to porovnávame? So španielskou chrípkou, na ktorú zomrelo 10 % infikovaných celkovo - 50 miliónov ľudí v rokoch 1918 – 1920? S ázijskou chrípkou v rokoch 1957 – 1959, ktorá mala 2 milióny obetí? Alebo s ruskou chrípkou z roku 1977, na ktorú zomrelo 700 tisíc detí a mladistvých do 23 rokov?

Naši politici, expresne preškolení na epidemiológov, na čele s premiérom, nám v apríli 2020 predstavili 4 stupňový plán uvoľňovania opatrení. Náš bývalý pán premiér sa už videl ovešaný medailami a svetovým uznaním, pretože vďaka svojej genialite dosiahol, že sa Slovensko ocitlo v prvej trojke najmenej infikovaných krajín spolu so Singapurom a Taiwanom, teda krajinami ktoré majú historické skúsenosti so SARSom, a ktoré v správny čas, zaviedli účinné opatrenia, a teda boli úplne oprávnene v rebríčku na prvých miestach. Lenže Slovensko sa tam dostalo viac-menej náhodou. Pretože nová chrípka jednoducho nestihla z Talianska doraziť na Slovensko pred jarou. To v praxi znamená, že na Slovensku žiadna prvá vlna nebola. Zatvorením hraníc, blackoutom vládnych politikov a lockdownom ekonomiky sa zastavilo šírenie vírusu ešte predtým, než mal šancu premoriť aspoň časť obyvateľstva, ktoré by si pri prvých jarných lúčoch slnka zlepšilo imunitu vitamínom D3 a bolo by po chrípkovej sezóne.

Obyvateľstvo bude najlepšie chránené aj pred ďalšími infekčnými chorobami ak sa premorí. Určite si pamätáte na to, že vaše deti keď chodili do škôlky, boli non-stop choré, soplili, kašlali, raz jedno dieťa, raz druhé. Na striedačku. A potom to v nejakom momente prestalo. Čo sa stalo? Vybudovali si imunitu voči hlavným infekčným chorobám a nielen to. Aj proti ich prípadným mutáciám. Mladý imunitný systém si jednoducho potrebuje imunitu vybudovať práve kontaktom s infekciou, vrátane tej teraz popularizovanej. Izoláciou však vytvárame len časovanú bombu...

Politici si naozaj mysleli, že nejaké ich stupídne opatrenia zastavia “smrteľný vírus“? Lenže vírus si počkal. A nielen to. Ešte si aj dovolil, ako mu je to vlastné, zmutovať. A takzvaná druhá vlna, pred ktorou varovali virológovia a epidemiológovia celého sveta (áno, presne tí, ktorých vedecké inštitúty sa roky nachádzajú na výplatnej listine farmaceutických firiem, a ktorí  posledných 20 rokov vyhlasovali pandémiu každý rok), dorazila v októbri na Slovensko ako “prvá vlna“.  Zrazu sme sa ocitli v štatistikách na prvých miestach z tej opačnej negatívnej strany. Zo zeleného pásma sme prešli do červeného a čierneho. Ked sme ešte pred rokom zakazovali cudzincom vstup na Slovensko, aby nás nenakazili, tak teraz to, naopak, zaviedli ostatné krajiny voči nám.

To, že by politici nemali čas sa na ďalšiu vlnu pripraviť, sa dá ťažko ospravedlniť alebo pochopiť. Mali čas a mali aj vedecké a štatistické dáta z celého sveta. Ústup pandémie v lete si pripísali na vrub svojich zásluh, aj keď je každému jasné, že v lete chrípka vždy ustúpi, aby sa na jeseň zase vrátila. Teraz na tom nemali zásluhu politici, ale neposlušní, opatrenia nedodržiavajúci občania, ktorí si dovolili v lete oslavovať ilegálne svadby v okolitých krajinách, kde neboli obmedzenia na počet hostí.

Prečo v lete šírenie vírusu vždy ustúpi?

Pretože v lete svieti u nás slnko pod vyšším uhlom ako 45 stupňov, a tým pádom dáva možnosti telu vytvárať vitamín D3, ktorý potrebujeme, okrem iného, na koordinovanie našej imunitnej reakcie na prípadnú infekciu. (Koordinovanie je dôležité preto, že niekedy smrť nespôsobuje choroba samotná, ale práve neadekvátne silná reakcia imunitného systému, ktorá sa má rozbehnúť v správny čas, ale takisto sa aj zastaviť. Napríklad, na španielsku chrípku zomierali častokrát silní mladí jedinci práve kvôli extrémnej imunitnej odozve.)

Okrem toho sú ľudia v lete šťastnejší a veselší, čo takisto posilňuje imunitu. A sú častejšie vonku na čerstvom vzduchu, ak im to samozrejme nezakážu noví kazatelia home officov, home schoolingov a home shoppingov.

Vírus potrebuje tzv. virálnu nálož. A tá je zabezpečená práve v zime, keď sú ľudia v uzavretých priestoroch, kde sa nevetrá. Chrípka nemôže prežiť ani v teple, ani vo veľkom chlade. Potrebuje teploty okolo 12-15 stupňov. Žiadne opatrenia priebeh virálnej choroby pozitívne neovplyvnia. Permanentné testovanie neprinieslo absolútne nič, okrem obrovských výdajov na pochybné a nie celkom presné testy a ziskov pre firmy, ktoré ich vyrábajú.

Tak ešte pritvrdíme!

Všetkým opatreniam chýba zdravý rozum a sú neúčinné, čo dokazujú čísla nakazených aj úmrtí. Čím viac sa testuje, čím viac sú ľudia zastrašovaní, čím viac sa im berie nádej, čim viac sú uzatváraní v deprimujúcej samote a beznádeji, tým horšie sú štatistiky. A odpoveď politikov? Zmena stratégie? Omyl, ešte ďalšie pritvrdzovanie nezmyselností a znemožňovanie sociálnych kontaktov. Zákaz vychádzania od 20:00 do 01:00? Nevedel som že vírus útočí práve v noci. Zákaz chodiť na dovolenky? Čo bude ďalšie opatrenie, zákaz sa usmievať?

A zamestnanci automobiliek chodia každý deň veselo v preplnených autobusoch do práce. Aj v práci sú spolu, určite sa idú aj najesť do kantíny, kde sedia pri jednom stole. A keď niekto ochorie, zatvoria celú fabriku ako zatvorili školy a škôlky keď odhalili jedného pozitívneho? Prestaňme snívať. Výroba musí pokračovať. V nej neplatia pravidlá ako pri kultúre, športe a zábave.

Pri ozajstnom, a nie vyberanom lockdowne celého priemyslu vrátane a obchodu (podľa preferencií big business), by sa systém zrútil do pol roka. Ale to by manipulátori už nemali čo manipulovať. Viete si predstaviť vypnutie internetu alebo elektriny? Povedzme na tri mesiace? Nech každý, vrátane politikov, ktorí zapínajú a vypínajú krajiny, zažije to isté. Skončil by dvojaký meter opatrení. Skončilo by diferencovanie odvetví na víťazov a porazených pandémiou, že jeden je v krachu a druhý v nebývalom zisku.

Je niekto, kto profituje z pandémie?

Kto má z celej situácie okolo pandémie výhodu? Zdanlivo nikto. No pri hlbšom pohľade zistíme, že na pozadí hystérie okolo Covid-19 prebieha celosvetovo obrovské prerozdelenie majetku od strednej vrstvy, ktorá bola za rok takmer zničená, do výrobných a veľkých obchodných spoločností a reťazcov. Malé obchodíky sú už viac-menej rok zatvorené, ale veľké reťazce a e-shopy lámu rekordy v raste obratu. Automobilky a veľké farmaceutické firmy zvyšujú produkciu. Na druhej strane stoja celé odvetvia pred krachom. A sú to odvetvia, ktoré nám náš život robia plnohodnotným. Kultúra, oddych, gastronómia, voľný čas, hudba, koncerty, divadlo, fitnes centrá, wellness a sauny, dovolenky...

Ľudia, čo bývajú na dedine, majú aspoň svoju záhradu na odreagovanie sa. Ale čo ľudia bývajúci v panelákoch? Im ostáva len alkohol a televízor, šíriaci ďalšie a ďalšie katastrofické správy.

Vláda koná, akoby nemyslela na to, čo bude zajtra. S ľahkosťou zruinovala celé odvetvia maloobchodu, s oneskorením roka dáva nepostačujúcu štátnu pomoc – teda aspoň tým, ktorí neprepadli cez deravo nastavenú sieť. Ale ľudia potrebujú viac, potrebujú vidieť ako bude vyzerať ich život po pandémii. Aj deti potrebujú vidieť víziu. Čo sa stane s ich študijnými návykmi a sociálnymi kontaktmi? Aká generácia vyrastie zo študentov, ktorým darovali maturitu? Ako bude vyzerať ich uplatnenie v práci a aké budú partnerstvá týchto dospievajúcich ľudí? Naučia sa znova stretávať a socializovať? Alebo zostanú zavesení online a uspokoja sa s povrchnými vzťahmi cez čet?

Očkovanie je sloboda?

Pani prezidentka a ďalšie celebrity propagovali ten tok slogan: „očkovanie je sloboda“. Aj keď som osobne proti očkovaniu proti chrípke (ktoré ešte nikdy poriadne nefungovalo práve preto že vírusy stále mutujú a kým je vakcína na trhu už sú tu nové víry), každý by mal mať právo slobodne sa rozhodnúť pre alebo proti. Mal by mať aj právo informovať sa o výhodách a rizikách vakcín. Je nefér, ak sa spoločenský naratív v tejto téme posúva do extrémnej polohy: „kto sa nezaočkuje, je nezodpovedný a predstavuje riziko pre našu spoločnosť.“ Je nefér, ak dostávame zo všetkých oficiálnych kanálov len jednu pravdu a šialenú propagáciu celoplošného očkovania, z ktorej majú výhodu iba výrobcovia a distribútori vakcín.

Sú vakcíny naozaj prospešné? Aký je ich dopad na zdravie človeka z dlhodobého hľadiska? Vieme to? Existujú štúdie s viacročným sledovaním očkovaných? Sú bezpečné aj pre zraniteľné skupiny obyvateľstva?  Naozaj nás ochránia pred vírusom a jeho nevypočítateľnými mutáciami? Bude stačiť jedna, dve vakcíny ročne, alebo dve každú chrípkovú sezónu to jest štyri ročne? A to každý rok?  
Ukazuje sa že veľa ľudí má po očkovaní príznaky akoby mali chorobu. Hovoria, že mladým a silným to neublíži. Ale tým neublíži ani chrípka. Pri rizikových skupinách sa črtá veľmi nebezpečný priebeh po vakcinácii. Takže pre tých, ktorých sme mali najviac chrániť a kvôli ktorým boli zdraví ľudia uzatváraní doma, očkovanie nie je riešením ale nebezpečenstvom? Tak načo sa potom celé toto divadlo robilo a robí? Nie sme náhodou už v štádiu premorenia aj bez očkovania na pôvodný vírus Covidu z roku 2019?

A je vakcína skutočne cestou k slobode? Omyl! Najnovšie nariadenia hovoria o tom, že ani očkovanie, ani prekonané ochorenie Covid-19 nikomu nezabezpečujú návrat k normálnemu životu. Aj po očkovaní môže človek znova ochorieť, rovnako ako po prekonaní ochorenia.

Quo vadis? Kde je vízia?

Samozrejme, je tu jar, ľudia pôjdu aj napriek zákazom zase von, budú sa stretávať, budú opekať, budú sa socializovať, čísla budú výborné, politici sa opäť budú potľapkávať po ramenách, ako perfektne zmanažovali krízu. A v októbri príde zase repete. Ako písal Karol Marx: "História sa niekedy opakuje. To, čo je prvý krát tragédia, sa pri opakovaní javí ako fraška."

Vizionári mali za posledných 250 rokov víziu urobiť tento svet lepším, zdravším  a spravodlivejším. Aj keď to často skončilo krviprelievaním, ako vo Veľkej francúzskej revolúcii 1789 alebo v Októbrovej revolúcii 1917, konali v nich študovaní idealisti a ich počiatočný zámer bol absolútne pozitívny pre väčšinu ľudí

Čo je dnešná vízia pán Billa Gatesa? Preočkovať celý svet na všetky choroby?

Nemôže byť náhoda, že všetci propagátori zdravého spôsobu života sú zhrození a alarmujú, akým nesprávnym smerom sa uberá svet. Namiesto posilňovania zdravia a imunity sú ľudia zatváraní doma a izolovaní pred úplne normálnym stykom s okolitým svetom vrátane baktérií, vírusov a húb. Vízia byť na doživotie iba doma a v práci?

Ľudia sú unavení. Ľudia neveria politikom. Neveria im, že vedia čo robia, že vedú krajinu smerom k nejakej lepšej budúcnosti. Že majú jasnú víziu, že toto celé raz skončí. Že sa budeme môcť znova slobodne nadýchnuť bez náhubku, budeme znova vidieť úsmevy na tvárach nezahalených ľudí, že budeme môcť znovu navštíviť babku či dedka, že pôjdeme na koncert, do divadla, do baru, na svadbu, že budeme tancovať a smiať sa vo veľkej spoločnosti, že budeme znovu bezstarostne cestovať po celom svete...

Ľudia sú skeptickí pretože slová predstaviteľov krajín sú nepresvedčivé. Konšpiračné teórie nikdy neboli tak populárne ako práve dnes. Prečo asi?

Nikdy predtým sa nikomu nepodarilo ovládnuť celý svet a položiť ho na kolená. Ukázalo sa, že strach a zastrašovanie sú najsilnejšie zbrane. Sú to súčasné zbrane hromadného ničenia. Ak by sme boli napríklad v počítačovej hre a úspešne prešli cez level jedna s náhubkom a izoláciou až po očkovanie, ako by vyzeral level dva? Dve očkovania, dva náhubky, klapky na uši a nepriehľadné okuliare?

Alebo... by sme mohli jednoducho prestať hrať túto hru? Veď hra sa nedá hrať bez hráčov!

Kde je svetlo na konci tunela?

Svetlo na konci tunela je iba v nás samých, v našej vôli žiť ako my chceme žiť, v sile nášho ducha, v našej túžbe po slobode, v schopnosti rozlišovať zlé a dobré a rozhodovať sa za seba. Sú hodnoty, ktoré si ako ľudstvo už nenecháme vziať. A sloboda je jedna z nich. O ňu sa práve teraz musíme biť a nasledujúce obdobie rozhodne nielen o tom, ako slobodne budeme žiť my, ale aj o tom, čo čaká ďalšie generácie. V súdnictve je pojem trikrát a dosť. Naši politici už stokrát dokázali svoju neschopnosť. To stačilo. Dozrel čas na výraznú zmenu.

Každý slobodný človek má právo ochorieť aj zomrieť. A žiadna štátna moc ho nemôže dať do domáceho väzenia na rok, alebo navždy iba preto, aby ho "uchránila" pred práve touto a iba touto jednou chorobou. 

Čím viac sa testuje, čím viac sú ľudia zastrašovaní, čím viac sa im berie nádej, čim viac sú uzatváraní v deprimujúcej samote a beznádeji, tým horšie sú štatistiky.

Pri hlbšom pohľade zistíme, že na pozadí hystérie Covid-19 prebieha celosvetovo obrovské prerozdelenie majetku od strednej vrstvy, ktorá bola za rok takmer zničená, do výrobných a veľkých obchodných spoločností a reťazcov.

Ukázalo sa, že strach a vírus  je silnejšia zbraň ako ktorákoľvek iná a tiež, že tradičné zbrane hromadného ničenia sú dnes vlastne celkom zbytočné.

Masky na tvári, pravidelné testovanie a cestné kontroly slúžia na to, aby sme ani na chvíľu nezabudli že je tu pandémia. Aby sme náhodou nezačali zase normálne žiť!

text_ Andrej Maťko