Ako čistiť bez chémie?

S rýchlo napredujúcou dobou, ktorá so sebou prináša rôznorodé technické vymoženosti, sa zároveň zvyšuje aj chorobnosť ľudí a to už od najnižšieho veku... Môže to spolu nejako súvisieť? Každý z nás si vo svojej domácnosti vytvára vlastnú mikroklímu odlišnú od vonkajšieho prostredia. Čím je ale rozdiel v prostrediach väčší, tým ťažšie sa náš organizmus prispôsobuje. Reklamy nás nabádajú k hromadnému útoku na baktérie v domácnosti a ponúkajú nám fantastické prostriedky na dezinfekciu. Je to ale skutočne cesta ku zdraviu? Domáce prostredie bez baktérií priamo podnecuje k vytváraniu precitlivenej – alergickej reakcie organizmu, ktorá príde v momente keď “sterilné“ prostredie domácnosti opustíme a vstúpime do vonkajšieho sveta. Zároveň kontakt s chemickými látkami v čistiacich prostriedkoch dráždi nielen pokožku rúk upratujúceho člena rodiny, ale výpary z nich vnikajú do dýchacích ciest všetkých členov rodiny a negatívne ovplyvňujú ich nervový systém. Toto platí hlavne pri všetkých parfumovaných prípravkoch – čistiace a pracie prostriedky, osviežovače vzduchu, aviváže, vonné sviečky... Chemické čistiace prostriedky sú vo svojej podstate nielen agresívne, ale aj toxické. Dokážeme si poradiť aj bez nich?

Ako žili naši predkovia?

Doma sa cítime príjemne, keď máme čisto. Tento názor si osvojili už naši predkovia. Nemali domácnosti s terajšou modernou výbavou, iba skromné obydlia s nevyhnutným zariadením. Spoločný s nami mali však zmysel pre čistotu. Intenzívnym obdobím väčšieho upratovania bola v minulosti jar. Dom sa udržiaval nielen zvnútra, ale boli nutné aj vonkajšie údržbové práce. Opravovali sa múry, najmä na hlinených stavbách. Na zarovnanie nerovností sa používal nôž, škáry sa vypĺňali mazivom z blata, urovnávali rukami a na záver sa steny bielili vápnom. Jarnú úpravu čakala aj prevažne hlinená podlaha. Vymazala sa hlinou, následne sa posypala pieskom a plevami. Na záver sa pozametala a keď uschla, nasledovalo polievanie. Okná na domoch bývali malé. Celé sa zvesili a umyli na potoku pomocou žihľavovej “handry“. Súčasťou domácností boli aj postele. Od tých dnešných sa líšili hlavne v “matracoch“. Používali sa cepmi vymlátené snopy, neskôr sa slama napchala do vriec, tzv. slamníkov. Toto bol vďačný materiál na prežívanie a množenie parazitov. Matrace sa preto 1x do roka menili, bývalo to po žatve. Drevené rámy postelí sa predtým rozobrali a všetky súčasti sa ponatierali petrolejom, ktorý drevo konzervoval a zároveň likvidoval ploštice. Moderné domácnosti už neriešia problémy našich predkov. Kvalitné materiály nevyžadujú zďaleka takú náročnú údržbu. Napriek tomu nás dnešná doba zasypala množstvom chemických čistiacich prostriedkov. Sú naozaj všetky nevyhnutné?

Bez chémie aj dnes

Čistú domácnosť dokážeme udržiavať aj bez agresívnej chémie. Ako na to? V prvom rade vynechajme dezinfikovanie chemickými prostriedkami. To je nevyhnutné len v exponovaných častiach zdravotníckych zariadení (napr. operačných sálach, lekárňach a pod.). Na umývanie podlahy v predsieni, ktorá je najviac v styku s vonkajším prostredím, pridajme do vody s univerzálnym ekologickým čistiacim prostriedkom (napr. z mydlových orechov) pár kvapiek eukalyptového alebo čajovníkového oleja. Majú antiseptické a dezinfekčné účinky a zároveň osviežia vzduch. Na ostatné podlahy stačí použiť roztok univerzálneho ekologického čistiaceho prostriedku. Opäť môžeme pridať aj éterické oleje. Do spálne, alebo na večer do detskej izby je vhodný levanduľový éterický olej – upokojuje a pomáha odpudzovať hmyz. Pomarančový, citrónový či grepový olej majú stimulujúce a osviežujúce účinky a sú vhodné skôr do kuchyne, obývačky či pracovne. Citrónová silica je vhodná počas dňa do študentskej izby, zlepšuje koncentráciu a sústredenie. Drevený nábytok pomôže udržať a jemne ošetriť balzam na drevo s obsahom včelieho vosku a ľanového oleja. Škvrny na ňom odstránite pomocou kašičky z kuchynského oleja a kuchynskej soli či citrónu. Použiť možno aj zmes octu a glycerínu. Do umývania okien sa pustíme až po vysávaní, aby sa opätovne nezaprášili. Škvrny pomôže odstrániť alkohol, ocot, rozpolená cibuľa či zemiak, ale aj žihľava (pracujte v rukaviciach!). Na umývanie vyskúšajte vodu z uvarených zemiakových šupiek. Na záver okno pretrime starými novinami, mikrofázovou utierkou alebo slanou vodou. Rovnako postupujeme aj pri zrkadlách. Lacnou, dostupnou a zároveň šetrnou k životnému prostrediu s výbornými čistiacimi vlastnosťami je v kuchyni dobre známa jedlá sóda – sóda bikarbóna. Gazdinky ju používajú pri pečení, ale jej pozitívne účinky poznajú aj ľudia trpiaci pálením záhy. Zároveň je aj výborným pohlcovačom pachov nielen v chladničke, ale napr. aj v topánkach. Keď ju rozprášime po koberci, odstráni zápach aj škvrny. Ďalším významným pomocníkom z kuchyne je ocot. Odstraňuje vodný kameň aj niektoré škvrny, zabraňuje vzniku plesní. Na koberci oživuje farby spolu so soľou. V kuchyni nájdeme aj kyselinu citrónovú. Osvedčený prípravok na odstránenie vodného kameňa. Na odstránenie žuvačky, mastnoty, atramentu, voskov, lepidiel či dechtu, aj na čistenie kobercov použime pomarančový čistič – univerzálny čistiaci prostriedok na báze pomarančových terpénov. Zásady pri čistení: ● používať teplú vodu ● používať ekologické čistiace prostriedky a mydlo ● dávkovať len toľko, koľko je nevyhnutné ● nechať čistiace prostriedky pôsobiť určitý čas ● účinnému čisteniu pomáhať mechanickými pomôckami

Ručné umývanie riadu

Podľahli ste už technickým vymoženostiam a zaobstarali ste si domov umývačku riadu? Alebo ostávate pri klasickom umývaní riadu? Každý typ umývania riadu má svojich stúpencov aj odporcov. Ručné umývanie riadu je však z mnohých pohľadov efektívnejšie. * je ekologickejšie (zredukuje sa silná chémia aj elektro odpad) * je zdravšie (máme viac možností zvoliť prírodné prostriedky na umývanie, pomôcť si navyše môžeme aj mechanicky a opláchnutie je účinnejšie ako v umývačke, kde často zostávajú na riade usušené zvyšky čistiacej tablety) * je ekonomickejšie (môžeme využiť viac bežných surovín z domácnosti napr. citrón, kyselina citrónová, jedlá sóda, minerálka, ocot...) Naši predkovia si vystačili iba s tým, čo ponúkla príroda. Bolo to lacné a dostupné. Kuchynského riadu bolo v bežných rodinách málo. Dlho sa jedávalo iba z jednej misy. Väčšina riadu na varenie bola kovová. Hrubé nečistoty odstraňovali pieskom. Na jedenie sa používali drevené alebo hlinené nádoby. Drevené sa umývali pomocou slamy, hlinené sa nechali po umytí odkvapkať. Neskôr, keď sa objavili aj predmety zo skla, nečistoty z nich odstraňovali nadrobno natrhanými žihľavovými listami zmiešanými s trochou vody. Touto zmesou jemne točili v nádobe, čím sa nečistoty uvoľňovali. Vodu na riad používali teplú. Zohrievala sa na peci počas varenia a bola tak k dispozícii takmer stále. Pri prácach na poli či v lese sa umývalo v potoku a pomáhali si pieskom a drhli riad chumáčom trávy či slamy. Najlepšie je i dnes umývať riad čo najskôr po použití, aby sa predišlo zaschnutiu zvyškov. Šetríme tým vodu i prípadný prostriedok na umývanie. Nemastné riady stačí len pretrieť a opláchnuť teplou vodou – dokonca aj bez použitia akéhokoľvek čistiaceho prostriedku. Riad si rozdeľme podľa krehkosti a stupňa znečistenia: sklo a porcelán, taniere, plastové a drevené riady, príbory, hrnce a panvice. Prednosť máva menej znečistený. Mastnejší alebo pripálený najprv necháme odmočiť v teplej vode aj s trochou saponátu, prípadne s prídavkom sódy bikarbóny (jedlej sódy).

Ekologické čistiace prostriedky

Výborným pomocníkom pri každom čistení je teplá voda. Čím je teplejšia, tým menej potrebujeme čistiaceho prostriedku. Platí to hlavne pri mastnom riade. Najvhodnejšie saponáty sú z rastlín s obsahom saponínov. Saponíny v nich sú bioaktívne zložky, tvorené predovšetkým rastlinami, dokážu ich však syntetizovať aj niektoré mikroorganizmy či hmyz. Ich pomenovanie je odvodené z lat. slova sapor = mydlo, pretože po pretrasení s vodou silno penia. Z rastlín ich obsahuje napríklad brečtan popínavý, fialka roľná, pagaštan konský, sladké drievko, divozel veľkokvetý, prvosienka jarná, sedmokráska, zlatobyľ, breza... Iba niektoré sa však využívajú pri čistení a praní pre svoj vyšší obsah peniacich látok. U nás sa v minulosti používal vodnatý výťažok z koreňa mydlice lekárskej. Tvorbu peny podporuje aj pridanie kuchynskej soli. Listy a konáre imelovníka bieleho sa používali aj na pranie. V súčasnosti sa využívajú najmä populárne indické mydlové orechy a prípravky z nich. Ešte vyšší obsah saponínov obsahuje v našich končinách rastúci pagaštan konský. Prostriedok sa získava pomletím plodov na prášok. Ekologické čistiace prostriedky s prírodnými saponínmi dostanete kúpiť vo väčšine špecializovaných eko-bio predajní.

Mechanické eko-pomôcky

Aj pri mechanických pomôckach na čistenie sa dá vybrať ekologickejšie riešenie. Pri väčšine prírodných rastlinných či živočíšnych materiálov nie je potrebná ďalšia energia na ich spracovanie, nevznikajú toxické medziprodukty, ani nie je potrebné pridávať rôzne stabilizátory a zmäkčovadlá. Majú jedinečné vlastnosti – sú tvarovo stále, umývateľné, mechanicky a tepelne odolné, majú dlhšiu životnosť. Po ich opotrebovaní sú kompostovateľné alebo inak ľahko rozložiteľné. Na umývanie riadu existujú prateľné hubky z prírodného materiálu (sú kompostovateľné), “ryžák“ alebo ekologická alternatíva k syntetickým kuchynským špongiám – hubka z lufy. Kefa na fľaše s prírodnými štetinami sa dá dezinfikovať vriacou vodou, na riad sa používa kefa s konským vlasom alebo z tampiko, z rebrovaných listov agáve. Drôtenku plne nahradí kefa s vláknami z palmových listov. Životnosť ekologickej hubky sa predlžuje dobrou starostlivosťou. Keď je hubka na riad mastná či zapácha, nakvapkajte na ňu citrónovú silicu. Keď ju treba dezinfikovať, kvapnite na ňu silicu z čajovníkového a vložte na 30 min. do misky s horúcou vodou s rozpustenou sódou. Potom ju prepláchnite pod teplou tečúcou vodou. Lesk umytého riadu dosiahnete odkvapkávaním vo zvislej polohe (taniere). Príbory nechajte odkvapkať v nádobe, do ktorej ich ukladájte rukoväťou nadol (okrem nožov). Sklenené poháre uložte dnom nahor na čistú suchú utierku, ktorá do seba vsiakne zvyšky vody.

Ako správne prať?

Pranie je častá a nevyhnutná domáca aktivita. Kedysi sa pralo často na potoku v studenej vode alebo sa vyváralo v kadiach vriacej vody. Bola potrebná nevyhnutná intenzívna manuálna práca pomocou mechanických pomôcok (rumpľa, lopáre na búchanie). Technický pokrok túto námahu odbúral, priniesol aj ohrev vody. Dnes si domácnosť bez automatickej práčky s množstvom funkcií (hoci v praxi využívame 3 – 4) ani nevieme predstaviť. Vývojom prešli aj pracie prostriedky. Od jednoduchého mydla a mydlových vločiek k terajším pracím “zázrakom“, ktoré perú, bielia, udržiavajú farby, opticky zjasňujú, odstraňujú škvrny, zmäkčujú, rozvoniavajú... pri nízkej teplote a pri akomkoľvek materiáli či farebnosti. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či sú všetky tieto bonusy pracieho prípravku vždy nevyhnutné? Napadlo vás, aký majú vplyv na našu pokožku, dýchací systém, či na prírodu? Možno vás to napadlo a rozhodli ste sa pre ekologické pracie prostriedky. Sklamali vás však nižšou pracou schopnosťou, nezmäkčeným a týždeň nevoňajúcou bielizňou. Veru, ekologický prací prostriedok je málo účinný... Nie je! Podstata problému je niekde úplne inde. V technike prania. Dnešná generácia už totiž nevie prať!

Ako na to?

• Pri úspešnom praní sa využíva čas a 3 druhy energií: chemická, tepelná a mechanická. Každá z nich má svoj význam a miesto. Ak sa niektorá vynechá alebo obmedzí, želaný výsledný efekt (dočista vyprané šatstvo) sa nedostaví. Bežné pracie prostriedky dosahujú výsledky posilnením chemického mixu – v bežných prostriedkoch je až 30 zložiek! Chémia účinkuje pôsobením pracieho prostriedku a vody. Súvisí s ňou i tvrdosť vody, ktorá významne ovplyvňuje samotný proces prania a vymývania pracieho prípravku pri plákaní. Pri tvrdej vode nie je vhodné použiť mydlo na pranie alebo mydlové vločky, pretože mydlo sa vyzráža a nejde odstrániť. Pranie si uľahčíme a zefektívnime otestovaním tvrdosti vody testovacím pásikom (stačí jednorazovo). Podľa výsledku tvrdosť upravme zmäkčovačom. • Najprv sa zamerajme na odstránenie škvŕn na znečistenej látke, prípadne namáčanie a až takto predpripravenú bielizeň perme eko-prostriedkom. Škvrny sa najlepšie odstraňujú za čerstva. Lokálne ich ošetrime žlčovým mydlom (efekt zabezpečujú enzýmy kravskej žlče). Dostupné je v tuhej i tekutej forme. Pre vegánov je vhodné olivové mydlo s citrónom. Na odstránenie organických škvŕn použime soľ na škvrny na báze kyslíka – tá biele tkaniny aj rozjasňuje, zabraňuje ich zosiveniu a má antimikrobiálny účinok. Môže sa použiť aj na stálofarebné tkaniny. Ak ani jednu možnosť nemáme, využime namočenie šatstva napr. cez noc. • V procese efektívneho prania zahráva významnú úlohu tepelná energia – teplota vody. Niektoré typy fľakov sú lepšie rozpustné v studenej vode (napr. krv či pot), ale väčšina sa ľahšie odstraňuje v teplej, niekedy až v horúcej. Pri odstraňovaní prirodzenej “mastnoty“ nášho tela z oblečenia si treba uvedomiť, že telo má teplotu 37°C a tuk sa preto bude rozpúšťať a uvoľňovať pri teplote vyššej – minimálne 40°C. Pri voľbe teploty prania určite zohľadnime vlastnosti tkanín a rešpektujme odporúčané teplotné limity. • Posledná z podmienok úspešného prania je mechanická energia. Už vidím tie vystrašené pohľady – návrat k ručnému praniu? :) Nie, hoci škvrna sa z bielizne neuvoľní sama a treba jej pomôcť. Mechanické zapranie, samozrejme iba lokálne, s použitím klasického mydla na pranie (až potom sa nanáša žlčové mydlo) nezaberie veľa síl ani času... Po namočení a cielenom ošetrení škvŕn je už vlastne polovica práce za nami... Následne stačí šaty vyprať spolu s bežne znečistenými v ekologickom pracom prostriedku. Najvyhovujúcejšie sú ekologické pracie gélové formy. Na rozdiel od práškových sa rozpúšťajú bezo zbytku a ľahšie a dôkladnejšie sa vyplákajú. Ekologické sú najmä prípravky z mydlových orechov, ktorých čistiacu schopnosť vytvorila sama príroda. Mydlové orechy sú oplodím stromu Sapindus Mukorrosi (rastie na svahoch Himalájí v Nepále a Indii), zbierajú sa ručne po opadnutí. Prípravky z nich nezanechávajú v látkach zvyšky syntetických látok, ktoré často dráždia pokožku malých detí a stále sa rozrastajúcej populácie ľudí s atopickou dermatitídou. Sú vhodné na pranie jemných tkanín (hodváb, vlna), ale aj na populárny funkčný textil, sú šetrné aj k farbám. Pranie v mydlových orechoch je pri použití uvedených krokov navyše omnoho lacnejšie oproti bežným pracím prostriedkom. Na záverečné plákanie použime oplachovací prostriedok, ktorý rozpustí zrazené zvyšky mydla, uľahčí ich vypláchnutie a tiež zneutralizuje pH tkaniny. Čisté mydlové orechy neobsahujú žiadne zásadité látky, takže nepotrebujú aviváž! Sušenie bielizne robme podľa možností na slnku. Prirodzene tkaniny prevonia a dezinfikuje, biele ešte viac vybieli. Pozor, vlhké farebné tkaniny môžu na slnku vyblednúť! Nezabúdajme ani na práčku. Čas od času odstráňme vodný kameň a usadené nečistoty odstraňovačom vodného kameňa a odstraňovačom škvŕn, prípadne použime ľahko odbúrateľnú kyselinu citrónovú. Široký sortiment spomínaných prípravkov nájdete v eko-bio predajniach pod značkami Yellow and blue, Ulrich, Sonett,...

DESATORO EKOPRANIA

Ekopranie je cielené odstránenie škvŕn a väčšieho znečistenia namáčaním a až následné vypratie s bežne zašpinenou bielizňou, nie použitie jedného prípravku 1_ otestovať tvrdosť vody, tvrdú upraviť zmäkčovačom 2_ roztriediť šatstvo podľa materiálov, farieb a stupňa znečistenia 3_ namočiť do vody s pridaním odstraňovača škvŕn (na báze kyslíka) 4_ cielene ošetriť škvrny žlčovým mydlom 5_ bežne znečistené šatstvo vyprať aj s namočeným či ošetreným v mydlových orechoch, v pracom géle z mydlových orechov alebo v mydlových vločkách 6_ k bielym tkaninám pridať bieliaci prášok (na báze kyslíka) 7_ pokiaľ to materiál umožňuje, prať minimálne na 40°C 8_ pri záverečnom plákaní použiť opláchnutie prádla (netreba použiť iba pri praní v čistých mydlových orechoch) 9_ práčku pravidelne čistiť odstraňovačom vodného kameňa (na báze kyseliny citrónovej) a odstraňovačom škvŕn (na báze kyslíka) 10_ sušiť tkaniny na slnku

text_ Jana Boleková