Láska je najsilnejšou tvorivou energiou vo vesmíre. V mnohých ezoterických knihách o nej píšu ako o božskej energii, ktorá vyžaruje z neznámej dimenzie svetlo, teplo, harmóniu a pokoj. S touto silou sa rodíme, ona nám umožňuje duchaplne existovať v realite a budovať vzťahy, v ktorých žijeme. Energia lásky dáva zmysel všetkým veciam aj napriek tomu, že mnohokrát hľadáme podstatu v úplne nepodstatných záležitostiach života. Láska je v nás od nepamäti, je nezničiteľná a všadeprítomná.

Ego a láska – dve strany mince

Vždy, keď nás láska očarí, prejavujeme sa bez zábran. Prežívame radosť, ľahšie prekonávame prekážky, dokážeme veci, ktoré by sme bez zaľúbenosti nedokázali. V tomto povznášajúcom stave lásky opúšťame svoje ego, ktoré je naplnené obavami a zlyhaním. Ego má silnú potrebu byť v bezpečnej zóne, pretože sa cíti ohrozované nevypočítateľnosťou lásky. Bojuje o prežitie a my sa ho držíme namiesto toho, aby sme nabrali odvahu žiť v láske. Ego je v podstate počítačový vírus, ktorý napadá operačný systém. Je to sila s manipulačným charakterom namierená proti nám samým. V každom z nás však existuje túžba odovzdať sa, nechať padnúť svoje ochranné múry, zbaviť sa vírusu – svojho ega. Uvoľniť sa a pociťovať krásy okamžiku, kde neexistuje čas, priestor, ani ľudské obmedzenia.

Potreba charizmy a inšpirácie

Túžba človeka po láske, je túžbou duše po dokonalom milencovi – po jednote s naším skutočným JA. Venujme preto pozornosť všetkému, čo prežívame. Skúsme sa naučiť objavovať a prejavovať pocity lásky vo vlastnom vnútri a nečakajme, že prídu zvonku. Zmyslom života by pre nás malo byť prebudenie všetkého najlepšieho, čo v nás je. Vnesme do našich životov viac charizmy, oduševnenosti a inšpirácie a zbavme sa negatívnych myšlienok a negatívnych spôsobov správania. Ak by sme sa všetci viac otvorili láske, potom by vo svete neexistovalo toľko nenávisti a strachu o prežitie.

Existuje len prítomnosť

Najväčším nešťastím pre naše životy a vzťahy je neoblomné pripútavanie sa k minulosti. Mali by sme pochopiť, že jediným časom, ktorý existuje, je prítomnosť. Deti nás tomu dennodenne učia. Nepamätajú si to, čo bolo v minulosti a nepremýšľajú nad budúcnosťou. Keď uvoľníme svoju minulosť a prestaneme si robiť projekcie do budúcnosti, prijmeme svoj život v prítomnosti a otvoríme dvere ku znovuzrodeniu. Len prítomnosť nám pomáha vidieť šance. Dostávame ich plným priehrštím, no pod vplyvom strachu a nelásky ich často ignorujeme. Nevnímame, že všetky urýchľujú našu cestu k vyššiemu vedomiu a sebapoznaniu. Život v prítomnosti dáva možnosť rozkvitať láske, slobode a osvieteniu. Nedovoľme svojej mysli, aby sa sústavne sústreďovala na myšlienky z minulosti, pretože práve tento fakt prináša telu bolesť a duši nepokoj. Na tejto ceste nezabúdajme na odpustenie, ktoré nám dáva možnosť vidieť ľudí a aj nás samých takých, akými skutočne sme. Odpustenie je moment rozlíšenia skutočného od neskutočného. Dáva nám pocit pokoja, ochotu nechať srdce otvorené bez ohľadu na vonkajšie okolnosti.

Láska verzus myseľ

Keď seba, ľudí a veci prestaneme posudzovať a prijmeme ich také, aké sú v prítomnosti, oslobodíme sa od mysle. Zmiznú všetky formy závislosti aj negatívne vzorce správania sa. Ak naše vzťahy nemajú korene v láske a jednoduchom bytí, ale nechávame sa v nich viesť mysľou, vznikajú najrôznejšie konflikty – nielen na partnerskej úrovni, ale aj v nás samých. Môže to dospieť k tomu, že sa napokon sa uchyľujeme k alternatíve života o samote, alebo prechádzame zo vzťahu do vzťahu v snahe dosiahnuť emocionálne, fyzické a duševné naplnenie, či ideme sami proti sebe robením kompromisov, aby sme dokázali žiť v nefunkčných vzťahoch.

Úrovne vzťahov

Určite sme sa už mnohokrát zamysleli nad tým, prečo sa niektoré vzťahy dokážu vysporiadať z vážnymi prekážkami, zatiaľ čo iné temer bez príčiny stroskotávajú? Odpoveďou je, že tie vzťahy, ktoré prežijú, sú založené na láske, ktorá nečaká na dokonalosť. Všetci ľudia, ktorých stretávame vo svojom živote, sú partnermi našej duše. S nimi sa učíme vzájomne duchovne rásť. Toto učenie môže mať tri úrovne. Prvá predstavuje bežné stretnutia, pri ktorých si obrusujeme tvrdé hrany našej osobnosti. Druhá úroveň, to je vzťah dvoch ľudí, medzi ktorými prebieha intenzívne vzájomné učenie. Aj napriek mentálnemu prepojeniu, sa títo ľudia zvyknú po istom čase rozísť. Tretia úroveň vzťahu je vzťah na celý život. Celoživotní partneri nám ukazujú hranice našej lásky. Vedome aj nevedome ohrozujú náš falošný pocit bezpečia. Pomáhajú nám milovať samých seba a spracovávať bloky na rôznych úrovniach bytia.

Životná kríza a transformácia

Do života každého z nás, a nie náhodne, prichádzajú rôzne životné situácie, ktoré v sebe ukrývajú príležitosť a ponaučenie pre ďalší rast, pokiaľ ich prijmeme. Toto prijatie nás do istej miery oslobodzuje. Stačí vytvoriť priestor plný lásky a trpezlivosti, aby mohli prebiehať duchovné cvičenia našej transformácie, premeny. Vtedy vyjadrujeme, čo cítime bez obviňovania a dávame priestor sebe aj partnerovi na vyjadrenie. My, ženy, sme bližšie k bytiu a teda aj k osvieteniu. Naša transformácia prebieha ľahšie a bez väčších prekážok. Je to dané aj tým, že energetický zdroj sa v mytológii vyjadruje ako archetypálna stránka ženskej energie. Nakoľko je racionálne myslenie výsadou muža, jeho transformácia sa stretáva s prekážkami, čo sa odzrkadľuje aj na stave spoločnosti, ktorá postupne stráca nevyhnutný kontakt s esenciou bytia, so zdrojom.

Priblížiť sa k tajomstvu života

Rozhodnúť sa žiť v láske prináša určité riziko, pretože neexistuje žiadna záruka, že budeme zažívať iba láskavé chvíle a žiť v láskyplnom prostredí. Tak či onak, prekážky robia náš život bohatším, plnším a živším. Cez ne sa dozvedáme viac o sebe, o našej zázračnej sile uzdravovania a približujeme sa tak k tajomstvu života. Na jeho konci si možno nepoložíme otázku, koľko sme zarobili, alebo ako úspešne sme zvládli svoj život, ale ako úžasne sme dokázali milovať. Láska je vždy prítomná, ak pred ňou neuzatvárame svoje srdce a zmysly zo strachu, aby sme neutrpeli porážku a sklamanie. Jedine vďaka láske sme ochotní sa otvoriť a vnímať krásy života, nájsť vlastnú hodnotu a rozvíjať svoju dušu. Čím viac budeme pracovať na vlastnom zdokonaľovaní, tým skôr budú naše vzťahy naplnené láskou a porozumením. text_ Ľudmila Lešková