Partnerské krízy majú rôzne podoby, intenzitu aj časové trvanie. Niektoré z nich pomôžu vybudovať pevnejší a rovnocennejší vzťah, niektoré sa cyklicky dlhodobo opakujú so vzájomným zraňovaním a niektoré skončia rozchodom partnerov. Ako identifikovať krízu v partnerstve, čo sú jej hlavné príznaky a kedy vzťah potrebuje pomoc?

Medzi príznaky partnerskej krízy patrí nerovnováha medzi dávaním a braním. Jeden z partnerov dlhodobo dáva a druhý iba berie. Nejde len o vecné pozornosti, darčeky, ale najmä o emočnú podporu, angažovanie sa, dodržiavanie sľubov. Často sa v kríze stáva, že nerovnováha prejde do negatívnych výmen. Jeden z partnerov nepríde v dohodnutom čase domov a druhý mu doma pri návrate prichystá „tichú domácnosť“. Oneskorenec sa rozhodne potrestať partnera zabudnutím na výročie a iniciátor tichej domácnosti mu v hneve povyčíta všetky ďalšie ublíženia. Je to začiatok bludného kruhu negatívnych výmen. Vystúpiť z neho býva náročné pre oboch, najmä ak nikto nie je ochotný urobiť prvý pozitívny krok alebo ustúpiť. 

V partnerstve nastanú niekedy situácie, v ktorých je ťažké vážiť si toho druhého. Príčinou môže byť nekontrolovateľné správanie v spoločnosti, po alkohole, či pri vypätých situáciách. Výsledkom môže byť prílišná hlučnosť, žoviálnosť, vulgárne rozprávanie, výbuchy hnevu, impulzívnosť. V takýchto chvíľach, kedy nespoznávame svojho partnera, je náročné prejavovať a zachovať si úctu voči nemu, môžeme sa cítiť zahanbení, ohrození alebo ponížení. Problematické je aj rešpektovať partnera, ktorý sa správa nedospelo, odmieta na seba prevziať zodpovednosť. V partnerstve je neistý, riešenia necháva na druhom partnerovi, nedá sa na neho spoľahnúť. V takýchto prípadoch je udržanie úcty takmer nemožné, ide skôr o vzťah rodič – dieťa, teda o závislosť a nie rovnocennosť.

Nerovnocenný vzťah sa spája aj s túžbou vychovať alebo prevychovať partnera. Jeden z partnerov stanovuje pravidlá správania, rozhoduje o partnerovi a za neho, núti ho, aby prežíval šťastie podľa jeho predstáv. Inou formou domnelej „výchovy“ je pochybovanie o partnerových schopnostiach, vkuse, inteligencii, podceňovanie toho, čo urobil alebo čo sa chystá urobiť. K obom prejavom nadradenosti vo vzťahu patrí aj kontrola toho druhého. Partner kontroluje stretnutia, činnosti, žiarli na prácu toho druhého, na jeho priateľov, úspechy.

Kríza nastáva aj pri nerovnovážnom vzťahu, v ktorom sa jeden z partnerov necíti bezpečne, má strach z reakcií partnera, obáva sa zastávať svoj názor chýba dôvera a pocit bezpečia, spolunáležitosti. 

Niekedy si partneri vo vzťahu uvedomia, že jeden z nich alebo obaja už neplánujú veci spoločne. Do rozhodnutí nezasväcujú toho druhého, nediskutujú s ním pri osobnom rozhodovaní (napr. pri zmene práce, trávení voľného času, plánovaní dlhšej cesty), neinformujú sa vzájomne o financiách, zmenách v rodine. Takéto osamelé tajomstvá vytvárajú bariéru v partnerstve, kríza sa prejavuje nepochopením, vzďaľovaním partnerov. 

Súčasťou partnerstva je aj vytváranie kompromisov. Neschopnosť nájsť spoločné riešenia je jednou z príčin zle fungujúceho, nevyváženého vzťahu. Každý z partnerov má isté predstavy o spoločnom živote, uznáva isté hodnoty, partneri majú rôzne životné štýly. Tie sa môžu líšiť napríklad v tom kedy a koľko mať detí, na akom mieste spolu žiť, kde pracovať. Schopnosť dohodnúť sa, urobiť kompromis, pričom výsledkom môžu byť aj straty na jednej či oboch stranách, predchádza vytváraniu kríz v partnerstve. 

Kríza v partnerstve sa prejavuje aj stratou záujmu o spoločné témy. Keď partneri nemajú okrem detí alebo práce inú spoločnú tému, rovnakú predstavu o trávení času, keď sa z ich vzťahu vytráca smiech a humor, keď strácajú záujem o telesnú blízkosť, objavuje sa nechuť vzájomne sa dotýkať, až odpor voči telesnému priblíženiu sa partnera. 

Kríza je volaním o zmenu, o pomoc. Ak niektorý z týchto znakov vnímate alebo prežívate vo vašom vzťahu, je najvyšší čas na riešenie. Porozprávajte sa o tom v pokoji so svojím partnerom, urobte si na seba čas, pokúste sa vysvetliť svoje pocity a predstavy a počúvajte partnera. Ak zistíte, že sa nedokážete rozprávať a počúvať, vyhľadajte pomoc psychológa alebo terapeuta. Tam vaše SOS vypočujú a ponúknu návod na to, ako zmeniť myslenie a postoje, ako nájsť riešenie.

Do vzťahu vstupujú ľudia väčšinou v dobrej vôli prežívať s niekým dobré aj zlé chvíle, podporovať sa, byť si oporou, dostávať a prijímať záujem a lásku. Zo vzťahu, naopak, odchádzajú zväčša unavení, nespokojní, sklamaní partnerom aj sebou, nemilovaní. Všetko, čo sa deje v období medzi týmito krajnými bodmi vzťahu, je vo vašich rukách. Každý z nás si denno-denne vytvára svoj vzťah aj svoj život. Rovnako ho každý deň môžeme meniť. Ak sa vyskytnú problémy a vy sa cítite nespokojní, nečakajte, že sami od seba pominú a bude lepšie. Riešte to. Hovorte o všetkom, čo vás trápi, alebo zraňuje, hovorte aj o tom, čo vám robí dobre a čo si vážite, hovorte o svojich predstavách, cieľoch aj o každodenných pocitoch. Komunikácia, úprimnosť a otvorenosť je jediným preventívnym liekom proti partnerskej kríze. Dostať môžeme iba to, čo sme schopní pomenovať a vyjadriť. Ak to dokážeme – jemne, citlivo a s láskou, sami za seba urobíme veľký krok pre ďalší rozvoj nášho vzťahu a pre našu spokojnosť.

Eva Hlístová