Ak opomenieme lokálnu vojnu na Balkáne začiatkom 90 rokov minulého storočia, tak sme v Európe žili dlhých 77 rokov bez vojny a bez pocitu priameho ohrozenia. Mysleli sme si, že to tak ostane už navždy. Ale v dejinách budete márne hľadať tak dlhé obdobie mieru.
Asi všetci si v dospelosti občas povzdychneme: Ach, kde sa podela tá nespútaná detská radosť? Boli to krásne časy! Nič nás netrápilo, snáď len to, či sa je kde a s kým zahrať. Prišli sme na svet s radosťou a aj sme ju v detstve prežívali.
Nachádzame sa v období volieb: nebolo to tak dávno, čo sme mali búrlivé prezidentské voľby; nedlho po nich voľby do Europarlamentu; a voľby do nášho slovenského parlamentu tiež nie sú v ďalekej budúcnosti.
Existujú stovky receptov na šťastný život. Všetky sa ale viac-menej sa obmedzujú len na praktické rady, ako prežiť a nezabiť sa, ako sa udržiavať v relatívnej pohode – cvičením, meditáciou, vhodnou stravou.
Veštci a veštkyne, proroci, astrológovia, kartárky či šamani a nespočetné metódy predpovedania budúcnosti (alebo aj divinácie čiže bohovania) tu boli odjakživa, snáď v každej kultúre a zemepisnej oblasti.
Zdá sa, že duševne zrútených ľudí je dnes viac ako tých zdravých. Psychiatri sú vybookovaní na mesiace dopredu a antidepresíva sa pomaly ale isto stávajú každodennosťou našich dní.
Pozitívne myslenie je dnes už bežne zaužívaný pojem; znamená určitú životnú filozofiu alebo metódu, ktorú sa odporúča uplatňovať v prípade, keď si niečo veľmi želáme, alebo keď sa obávame, že niečo nedopadne tak, ako chceme.
Dnes je v kurze orientovať sa podľa emócií. Urob, ako to cítiš. Daj na svoj pocit. Riaď sa podľa emócií, lebo len tie hovoria pravdu. A my skutočne nasledujeme svoje pocity, akurát ten efekt nie je až taký skvelý, ako sme dúfali.
Skúsili ste sa niekedy samých seba spýtať jednoduchú otázku: Kto som? Skúste to hneď teraz. A čakajte na odpoveď. Zachyťte ten prvý signál, tie prvé 2-3 sekundy, kedy reaguje vaša intuícia a dôsledne ju oddeľte od toho, čo vám o pár sekúnd neskôr bude našepkávať váš rozum...
