Vzťahy, ktoré pripomínajú viac biznis ako milostný pomer, nie sú zdravé ani šťastné a je veľký problém ich opustiť. V nefunkčných vzťahoch dokážeme zostať uväznené veľa dlhých rokov. Kľúč k oslobodeniu však držíme v rukách len my. Je ním práca na sebe a definitívne zbohom ilúzii, že samy sme na život prislabé. V spoločnosti prevláda názor, že život bez partnera je plný izolácie a smútku. V skutočnosti však môže byť viac naplňujúci ako život vo vzťahu. Nie vždy totiž žijeme v partnerstvách, v ktorých kvitne vzájomná dôvera a láska. Oveľa častejšie sa stretávame so vzťahmi, v ktorých ostávame len zo zvyku, z pohodlia a pri partnerovi nás nedrží žiaden hrejivý cit, ale len racionálne dôvody. To, či žijete v takomto partnerstve, zistíte podľa toho, ako sa v ňom cítite. Pozná váš partner váš emocionálny svet? Zdôverujete sa svojej polovičke so všetkým, čo máte na duši? Máte si čo povedať, keď sa stretnete večer za jedným slovom? Stále vás váš partner sexuálne priťahuje? Vzťahy, v ktorých nás nedrží láska ale rozum, sú často sprevádzané racionálnym obhajovaním. Tak napríklad: So svojím manželom som preto, lebo vyrieši akýkoľvek problém. Som s ním, lebo dobre zarába. Tolerujem ho, lebo je to vlastne dobrý človek a má rád naše deti. Som s ním, lebo aj keď má svoje chyby, nájdem ho večer sedieť na gauči a mne robí dobre pocit, že nie som sama. Argumentov ako tieto sú tisíce a spoločné majú to, že sú len akýmisi barličkami, o ktoré sa v živote opierame. S ozajstnou láskou však nemajú nič spoločné. Vlastne je to naopak. Namiesto lásky nám dávajú pocit závislosti, pretože nám opakovane podsúvajú domnienku, že bez partnera sme stratené. Vzťahy tohto typu sú nebezpečné. Po rokoch v nich sme totiž ochotné úplne opustiť vieru v slobodný život, vo vlastnú silu realizovať svoje predstavy a takisto v šťastné partnerstvo s niekým, kto by nám vyhovoval oveľa viac.

 

Je to opora alebo využívanie?

My ženy by sme boli najradšej, keby sme miesto chlapa mali filmového hrdinu, ktorý na nás vždy, keď máme problém, vyskočí s brilantným riešením. Mnohé z nás to od svojich polovičiek vyžadujú doslova. Chceme aby nám pomáhali v domácnosti, starali sa o deti, nakupovali s nami, robili pracovné a citové poradenstvo a samozrejme nás kedykoľvek a kamkoľvek bez slova odviezli a doviezli. Chceme zároveň, aby boli muži solventní a živili nás, platili dovolenky, výlety, večere a kultúrny program. Je samozrejme fajn, keď muž čosi vo vzťahu prevezme pod svoje krídla a postará sa o nás. Ak však naňho delegujeme príliš mnoho, koledujeme si o problém. Roky, ktoré strávime v polohe princeznej na hrášku, môžu byť totiž roky, kedy sa celkom odučíme postarať sa samy o seba. Zavesíme sa na partnera a keď príde doba prvých problémov, hádok a ochladnutia citov, uvedomujeme si, že ťaháme za kratší koniec, lebo bez partnera si nedokážeme poradiť. Hneď na úvod nového vzťahu si preto vždy ustrážte vlastnú samostatnosť a neopúšťajte svoje dobré návyky. Ženy robia často chybu, že svoj svet po zamilovaní ihneď opúšťajú a žijú život partnera. Zvyknú si na jeho byt, na jeho peniaze, na jeho rodinu a priateľov, na jeho obľúbené podniky a koníčky, až im pri prípadnom rozchode neostane vôbec nič. V každom vzťahu by malo byť preto samozrejmé udržiavať rovnováhu medzi životom s partnerom a životom bez neho. Starajte sa o svoje účty sama, odkladajte si peniaze, šetrite na dovolenku, aj keď je váš partner solventný, šoférujte, chodievajte na babské jazdy, tréningy a cvičenia v kruhu priateľov. Len tak bude váš svet stáť na viacerých nohách a keď sa aj jedna podlomí, vy to ustojíte. V nasledujúcich riadkoch si vysvetlíme najčastejšie druhy vzťahových závislostí. Otvorte oči a zapnite sebareflexiu. Možno vás príbehy našich čitateliek donútia k zamysleniu...

 

Keď nás držia v šachu peniaze

Asi najčastejšou závislosťou, ktorá nás núti žiť s niekým, koho nemilujeme, je závislosť od peňazí, majetku a vyššieho životného štandardu. Nemusíme hneď písať o luxusných spoločníčkach, pretože závislosť tohto druhu sa v rôznych variáciách objavuje aj medzi bežnými ľuďmi. Jasné, asi by bolo neúprimné povedať, že na peniazoch nezáleží. Každá z nás má prirodzenú túžbu žiť s mužom, ktorý sa dokáže o nás aj o deti materiálne postarať. Problém nastáva, keď sa otázka peňazí posúva na prvé miesto a charakter, či životné hodnoty partnera sú až na druhom mieste. Presne z takéhoto popudu vznikajú partnerstvá z rozumu. Nie zriedka sa stáva, že takýmto spôsobom končia ženy s psychopatmi, násilníkmi, mužmi, ktorí ich nemilujú alebo považujú za svoj majetok a to všetko za cenu toho, že bývajú v peknom dome a sú zabezpečené. Časom ženám tohto typu dochádza, že život v zlatej klietke bola nešťastná a nesprávna voľba. Ak ste vo vzťahu s partnerom, ktorý finančne ďaleko presahuje vaše pomery, dajte si pozor, aby ste nespadli do prílišného pohodlia a úplne neopustili pracovné návyky. Len tak si budete môcť byť istá tým, že v prípade vzťahových nezrovnalostí si bez problémov zachováte sebaúctu a nebudete mať problém zo vzťahu odísť. Mama mi vždy kázala nájsť si bohatého muža „Braňo bol od prvého momentu mužom, o akom som vždy snívala. Bol bystrý, odvážny a vedel sa dobre postarať o rodinu. Keď sme sa vzali, vedela som, že si beriem bohatého podnikateľa, ale takisto človeka s dobrým srdcom, ktorý ma veľmi miluje. Po troch rokoch manželstva, kedy som bola len ženou v domácnosti, sa však začala situácia meniť. Po rodinne založenom mužovi, akého som poznala, neostalo ani stopy. Braňo sa začal stretávať s vplyvnými mužmi, ktorí mali na každý prst aspoň jednu milenku. Začal si robiť, čo chce. Nocoval v práci, veľa pil, a kedykoľvek na čas niekam odcestoval. Jedného dňa, keď bol na poľovačke, mi suseda prezradila, že ho vída s rôznymi ženami a že si ich dokonca vodí do domu, keď idem na víkend k rodičom. Hystericky som začala prehľadávať byt a v jeho vrecku na nohaviciach som našla kondómy. Najväčšia rana však ešte len prišla. Keď som povedala mame, že ma Braňo podvádza, povedala mi, že mám byť ticho a radšej si užívať, čo mám. Po rozvode a s holým zadkom by som ju vraj nemala za čo doopatrovať.“ Zuzana, 33

 

Keď je v réžii muža celý svet

Najmä generácie našich mám urobili v minulosti tú chybu, že si do svojich povinností vzali len domáce práce a starostlivosť o deti a všetko ostatné nechali v kompetencii manžela. Lenže svet sa od ich svadby zmenil a mužovou prácou už nie je len pokosiť trávnik a naolejovať vchodové dvere. Dnes treba takisto vybavovať účty, navštíviť banku a úrady, vybaviť internetového providera, vymeniť gumy na aute, ísť na domovú schôdzu. Ženy, ktoré ostali zakliesnené pri sporáku, úplne odignorovali spoločenský a technický pokrok doby. Mnohé z nich preto ani nedokážu obsluhovať telefón s dotykovým displayom, alebo zaplatiť účty, pretože sú to celé desaťročia, čo sa o tieto záležitosti stará ich manžel a veci ohľadom faktúr a paragrafov sa samozrejme značne pomenili. Osud neschopnej panej nás čaká vtedy, keď svoj osobný úspech finalizujeme svadbou či narodením potomka a potom náš samostatný svet prestane existovať. V 21. storočí by to bola veľká škoda, pretože ženy modernej doby majú oveľa viac možností na osobnostný a duchovný rast, ako to bolo kedysi. Bude preto najlepšie, keď sa aj v manželskom zväzku budeme vnímať ako samostatné jednotky a budeme sa adekvátne starať o zachovanie si istého stupňa nezávislosti. V opačnom prípade hrozí, že nám produktívne roky celkom pretečú pomedzi prsty a keby na nás aj časom prišla chuť chytiť druhý dych a začať odznova, vôbec nebudeme mať predstavu ako na to. Som žena v domácnosti s červeným diplomom „S Martinom sme sa zoznámili už na štúdiu medicíny. On bol ten štramák, ktorého chceli všetky spolužiačky, veľa žúroval a skúšky viac menej len prechádzal s priemernými výsledkami. Ja som bola naopak tá usilovná bifľoška, a preto mi nesmierne zalichotilo, keď práve o mňa prejavil Martin záujem. V piatom ročníku som s ním otehotnela, a tak sme sa hneď po promóciách vzali. Zatiaľ, čo Martinovi sa začala rozbiehať kariéra, ja som trávila roky na materskej. Vravela som si, že akonáhle pôjde dieťa do školy, začnem byť lekárkou aj ja. Lenže osud zariadil, že som znovu otehotnela. Bolo mi nad slnko jasné, že po toľkých rokoch od školy a s nulovou praxou už kariéru nezačnem. Mám pocit, že medicína sa mi len prisnila a že som odjakživa iba prebaľovala plienky. Svoje deti milujem, ale veľmi ma bolí, že som po mladosti strávenej nad knihami skončila len ako domáca pani, ktorá si bez svojho muža ani nedokáže zaviazať šnúrky.“ Katarína, 43

 

Keď s mužom ostávame zo strachu

Ďalšia závislosť, ktorú si preberieme, je veľmi prešibaná, pretože vyzerá nevinne, niekedy dokonca romanticky, no paralyzuje nás na dlhé roky. Hovoríme o partnerstve s mužom, ktorého bohapusto zneužívame ako barličku pri našich strachoch a fóbiách. Najbežnejší strach je strach zo samoty a ten nás neraz núti pestovať vzťahy s mužmi, ktorých tak úplne nechceme. Hovoríme si, že kým sa nenájde niekto iný – lepší, títo budú zatiaľ plniť svoju funkciu spoločníka, napríklad sedieť s nami na gauči a pozerať správy alebo ležať na vedľajšej polovici manželskej postele, ktorá je inak katastrofálne prázdna. V takomto prípade sme sa však nešťastne nechali chytiť do pasce. Ak budeme totiž tráviť z núdze každý deň s nie celkom ideálnym mužom, len ťažko si k sebe pritiahneme iného – pre nás možno lepšieho. Kľúčom je v takomto prípade úprimnosť k sebe aj k partnerovi, pretože tak, ako utekajú roky vám, utekajú roky aj jemu. Ak cítite, že je váš vzťah bez iskry a nemá budúcnosť, neostáva vám nič iné len sa odhodlať na rozchod a dočasný život osamote. Veľa žien sa však samoty bojí tak veľmi, že na rozchod pomýšľajú až vtedy, keď je v zálohe už niekto ďalší. Tento postoj je pomerne častý, ale nie správny. Jednak je takéto správanie nefér voči aktuálnemu partnerovi a jednak sa pred samotou nedokážete skrývať navždy. Často si týmto spôsobom len pritiahneme ďalšieho nevyhovujúceho muža a motáme sa v nezmyselných epizódach niekedy aj celý život. Verí, že si ho raz vezmem, ale ja som úplne chladná „Som pracujúca žena po tridsiatke, veľké lásky a veľké sklamania sú už za mnou. Po poslednom vzťahu, kedy sa so mnou priateľ rozišiel tesne po našich zásnubách, som ostala úplne zlomená. Po roku strávenom na psychofarmakách som sa začala dávať znovu dohromady a stretla som Tomáša. Je to milý mladší chlapec, ktorý ma z neznámeho dôvodu miluje. Aby som sa necítila tak sama, dovolila som mu sa ku mne nasťahovať. Vďačím mu za to, že som postupne mohla vysadiť lieky a začať zase normálne fungovať. Lenže sú to už tri roky, čo je so mnou v jednej domácnosti a ja k nemu necítim nič, len vďačnosť. On sa na mňa namotáva stále viac, dokonca prerobil kúpeľňu, vymaľoval mi byt, správa sa, akoby sa jednalo o naše spoločné hniezdočko lásky. Viem, že by bolo fér nechať ho odísť, ale bojím sa, že by som sa bez neho ocitla opäť na dne.“ Dáša, 37

 

Zoči-voči vlastným démonom

Nemusíme byť expertmi na dušu, aby sme vycítili, čo s tým všetkým. Nech už ste vo vzťahu s niekým nevhodným z akéhokoľvek dôvodu, kľúč je zakaždým ten istý. Musíte si získať späť moc nad vlastným životom a prestať si nahovárať, že samy to nezvládnete. Nešoférujem, a preto som odkázaná na muža? Spravím si vodičský preukaz, alebo si objednám rekondičné jazdy. Všetko, čo mám, je z partnerových peňazí? Nájdem si prácu, začnem šetriť a uskromním sa. Neviem bez muža vyplniť ani daňové priznanie? Sadnem si k tomu a budem chodiť po úradoch, až kým v tom nebudem mať úplne jasno. Ak ste v závislom vzťahu príliš dlhý čas, s osamostatňovaním začnite pomaly. Najlepšie bude, keď na odchod z partnerstva na chvíľu zabudnete a budete sa sústrediť na posilňovanie svojho sebavedomia. Často sa totiž stáva, že sa v závislých vzťahoch cítime slabé a úplne nemožné. Kľúčom je preto odbúrať túto ilúziu pomalou, no aktívnou a pravidelnou prácou na sebe. Vysaďte kvety, choďte von so psíkom z útulku, pestujte svoje koníčky, rozvíjajte sa, nájdite starý diár a zavolajte na kávu kamošku, s ktorou ste pred rokmi dobre vychádzali. Za krátky čas sa dostaví pocit silnejšej osobnosti a ktohovie... možno takýmto spôsobom nielen zosilniete, ale zachránite aj partnerský vzťah. Deľba dominancie a moci medzi partnermi sa totiž konečne dostane do rovnováhy a váš partner vás nebude viac vnímať ako prívesok a závislého člena rodiny, ale ako samostatnú jednotku, o ktorú sa môže oprieť. Možné je však aj to, že sa váš nárast životaschopnosti partnerovi páčiť nebude, a tak sa vás pokúsi zosmiešniť, oslabiť, len aby vám náhodou nenarástli krídla. V takomto prípade je lepšie odísť. Život s krídlami stojí za to.

text_ KIWI