Má ju každý, ale nie každý si ju aj uvedomuje. Všimneme si ju zvyčajne až vtedy, keď nás začne omínať. Reč je o pokožke, najväčšom orgáne nášho tela. Chráni nás, dáva nám špecifický tvar, okrášľuje nás... Kým kedysi trápili deti od najmenšieho veku rôzne akútne ochorenia (ako horúčka, laryngitída, či kašeľ...), v posledných rokoch sa u nich častejšie vyskytujú skôr závažné chronické ochorenia, vrátane astmy, alergie a zápalových ochorení kože. Nie je zriedkavosťou, že už aj najmenšie detičky sú sužované suchou, šupinatou, zapálenou, svrbiacou pokožkou – čo je začiatok dlhej cesty spolužitia s atopickou dermatitídou.

Alergie a atopická dermatitída

Nie vždy sa atopická dermatitída prejaví v útlom veku. Pred jej prepuknutím nie je v bezpečí žiadna veková skupina. Jej prvým štádiom je citlivá pokožka, ktorá postihuje ženy aj mužov, diabetikov, celiatikov, astmatikov s oslabenou imunitou, alergikov, reumatikov a mnoho ďalších rizikových skupín. Môže sa objaviť ako sprievodný prejav iného ochorenia – pridruženého, alebo sa prejaví samostatne aj u zdanlivo zdravého jedinca. Nárast počtu problémov s pokožkou nie je nezvyklý ani u domácich miláčikov. Prejavy majú rôznu variabilitu – od začervenania, cez šupinatú olupujúcu sa pokožku, až po nepríjemné svrbenie. Zvykne začínať na tvári (líca, brada), na krku či v záhlaví. Objavuje sa aj v záhyboch kože, na hrudníku a na chrbte. Nevyhýba sa ani oblasti genitálií i kĺbových ohybov (lakte, zápästia, podkolenná jamka). Výskyt atopickej dermatitídy v populácii stále stúpa. Postihnutých je asi 12-15 % detí predškolského veku a cca 20 % školopovinných detí. Vo fáze dospievania spravidla vymizne, avšak u niektorých dospelých pretrváva omnoho dlhšie. 10 % pacientov sa s atopickou dermatitídou stretne až v dospelom veku. Až tretina postihnutých môže mať zdokumentované potravinové alergie. Vo väčšine prípadov pacienti pred potravinovými alergiami zažijú atopickú dermatitídu. V súčasnosti sa čoraz častejšie naznačuje, že atopická dermatitída je predzvesť alergických ochorení – nie ich dôsledok. Práve u týchto postihnutých pomôže objasniť niektoré faktory vzplanutia či zhoršenia alergologické vyšetrenie. Medzi najčastejšie alergizujúce potraviny patrí kravské mlieko, vaječný bielok, sója, arašidy, ryby, orechy, pšenica… Tieto potraviny nie je vhodné vyraďovať z jedálnička matky počas dojčenia. Práve naopak – potenciálne alergény by mala matka konzumovať počas obdobia dojčenia, keď imunitný systém dieťatka dozrieva a prvý kontakt s “potravinami“ má sprostredkovaný pomocou materského mlieka. Pacienti s ťažkou atopickou dermatitídou majú všeobecne vyšší výskyt vzniku potravinových alergií. V roku 2010 na 69. výročnom stretnutí Americkej akadémie dermatológie vedci prezentovali štúdiu, ktorá trvala 5 rokov a bola realizovaná na deťoch vo veku od 18 mesiacov do 3 rokov. Zistili, že aj v miernych prípadoch atopickej dermatitídy sa vyvinie stav, keď sa u 15 % detí objavia potravinové alergie. Aké sú príčiny? Dieťa sa rodí s rodinnou predispozíciou, dôsledkami stravovacích a životných návykov a stresových udalostí matky počas tehotenstva a pôrodu. Začiatky siahajú do obdobia tesne po pôrode. Novorodenec prichádza na svet s ochrannou tukovou vrstvičkou – mázkom. Jeho funkcia nekončí momentom pôrodu, kde pomáha pri vykĺznutí, ale má aj ochrannú funkciu. Ochranný maz novorodenca nie je vhodné ho zmývať, mal by sa nechať postupne vstrebať. Funkcia pokožky v období po pôrode dozrieva. Jej schopnosť premastenia nie je zo začiatku ešte plne vyvinutá. Takisto nie je plne funkčná ani prirodzená regulácia vlhkosti. Detská pokožka je dokonca až 5 x tenšia a citlivejšia ako v dospelom veku. Nevhodným ošetrovaním sa narúša mierne kyslé pH pokožky a jej prirodzený lipidový film.

Čím sa poškodzuje detská pokožka?

 

- častým umývaním - každodenným používaním mydla a následným krémovaním – pokožka si navykne na prísun maziva zvonka a jej prirodzená rovnováha sa nemusí správne vyvinúť - používaním detskej “chémie“ – nadmerné neopodstatnené používanie kozmetických prípravkov, nesprávny výber detskej kozmetiky (základom majú byť rastlinné oleje bez konzervantov, syntetických aróm, farbív a nie ropné produkty). Do 6-tich mesiacov veku bábätka stačí iba oplachovanie čistou vodou, prípadne použiť mydlo iba pri viac zašpinenom zadočku, pri umývaní malých detí všeobecne platí: čím menej, tým lepšie. - menej šetrným zaobchádzaním pri utieraní – dieťatko netreba drhnúť, vyšúchať, vhodnejšie je ho osušiť iba prikladaním - nevhodným oblečením a posteľnou bielizňou – oblečenie v priamom styku s pokožkou (nátelník, body, nohavice, pančuchy, pyžamo, posteľná bielizeň) nemá byť syntetické, farbené agresívnymi farbami, s pokožku dráždiacimi aplikáciami, ale z prírodných materiálov - nevhodnými pracími prípravkami s obsahom fosfátov, optických rozjasňovačov, syntetických aróm, bielidiel, zmäkčovačov, aviváže a ďalších cca 20-30 chemických položiek. Bielizeň stačí vyprať v mydlových orechoch, lokálne fľaky zaprať žlčovým mydlom (rozpúšťa škvrny organického pôvodu) a pripojiť na vypratie k bežne zašpinených, škvrny na plienkach prať pridaním bielidla na báze kyslíka
Na oslabení funkčnosti pokožky majú svoj významný podiel aj dedičné vplyvy, vyššia psychická labilita, neskôr i poruchy tráviaceho a vylučovacieho systému (oslabená činnosť sleziny, pečene, čriev, pankreasu, obličiek a pľúc). Atopická dermatitída býva vonkajším prejavom odmietania, strachu alebo defenzívno-obranného postoja v detskom veku, či v dospelosti. Negatívny vplyv môže mať aj vyvíjanie neprimeraného tlaku na intelektuálne a pracovné výkony, psychické a emočné napätie, či stres. Na prepuknutí ochorenia v detskom veku má výrazný, často negatívny, vplyv aj okolie dieťaťa: napätá vzťahová situácia v rodine, finančné problémy, autoritatívne správanie rodičov, vzťah so súrodencami, zmena bydliska, nástup do kolektívu, rozvod, úmrtie v rodine, narodenie alebo dlhodobé ochorenie súrodenca, obmedzený fyzický kontakt s rodičmi...
Čo vedie k narušeniu funkcie pokožky v dospelosti?
- nevhodná starostlivosť: nadmerná dezinfekcia a hygiena, kozmetika z ropných derivátov s konzervantmi, nedostatočná ochrana, primeraná veku a prostrediu - nevhodné oblečenie napr. syntetické - nevhodné čistiace a pracie prostriedky, aviváž - nezdravý životný štýl: nedostatok spánku, zlé stravovacie návyky, aktívne i pasívne fajčenie, alkohol, drogy, nedostatok pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu alebo opačný extrém – nadmerné slnenie - zhoršené životné prostredie (najmä v priemyselných oblastiach), vlhké alebo suché ovzdušie na pracoviskách a v domácnostiach, klimatizácia, pele, prach, spóry plesní a roztoče, srsť, koža a sliny zvierat, nikel, prídavné látky v gume a koži, výfukové splodiny, chlórovaná voda, extrémne výkyvy teplôt - vnútorné faktory: potraviny, častá liečba antibiotikami, hormonálne vplyvy, očkovanie, poruchy metabolizmu, oslabenie imunitného systému
Cesta zo začarovaného kruhu
V prvom rade je dôležité prestať si škodiť. Zdravá pokožka je zrkadlom našej duše. Tak načúvajme jej jemným signálom a starajme sa o ňu tak, aby sme ju udržiavali v ideálnom stave. Pravidlá správneho prístupu ku pokožke platia rovnako pre deti aj pre dospelých. Ako sa správne starať o pokožku?
▪ na ošetrovanie pokožky používajme výhradne kozmetiku z rastlinných olejov, bez tenzidov (peniace zložky), konzervantov a syntetických prísad ▪ na čistenie domácnosti a pranie používajme ekologické prípravky a perme bez aviváže ▪ aj ekologický čistiaci prostriedok na riad dôkladne opláchnime pod tečúcou vodou ▪ vyhnime sa teplotným extrémom (prechod z klimatizácie do horúceho dňa, zimná dovolenka na rovníku, prechod z prehriatej miestnosti do mrazu...) ▪ uprednostnime posteľnú bielizeň a oblečenie z bavlny (najmä to, ktoré je v priamom kontakte s pokožkou) ▪ doprajme si dostatok spánku a pohybu na čerstvom vzduchu (rozprúdi lymfatický systém a tak napomáha vyplavovaniu škodlivín z tela) ▪ uprednostnime sprchovanie vlažnou vodou pred kúpaním s následným ošetrením ešte vlhkej pokožky olejom ▪ zapálenú pokožku ošetrujme nechtíkom, svrbivú zas prírodnými prípravkami, ktoré obsahujú ovos ▪ dodržiavajme optimálny pitný režim – iba tak ostáva pokožka dostatočne hydratovaná ▪ v prípade výskytu zápalových ochorení neodkladajme ich liečbu ▪ udržiavajme silný imunitný systém ▪ nezabúdajme na fyzický kontakt a doprajme si nehu, jemné dotyky a láskanie

Pokožka je naším vonkajším zrkadlom. Starajme sa o ňu s láskou a doprajme jej kvalitnú “výživu“ nielen na povrchu (prírodná kozmetika z rastlinných olejov), ale hlavne vnútorne (pestrá strava a dostatočný pitný režim). Pamätajme, že menej je niekedy viac!
text_ Jana Boleková