„Príčinou všetkého nešťastia a zla na svete je egoizmus. Vieme o tom, a predsa nám to nebráni v pestovaní vlastného egoizmu.“
E. Hemingway
Ego je našou prirodzenou súčasťou, a predsa len istou ilúziou. Ego je spoločnosť – ego nie ste vy. Na prvý pohľad to znie čudne, ale je to fakt. Počas nášho života sa najviac stotožňuje so strachom a mocou. Ego je vo svojej podstate schizofrénne. To je aj jediné „peklo“ ktoré existuje. Tvorí dualitu, v ktorej dnes musíme nájsť jednotu a harmóniu.
Keď sa narodí dieťa, nemá ego také, ako ho poznáme. Nepoužíva ho ešte vedome, neuvedomuje si samo seba, využíva ho iba na svoje potreby – automaticky. Keď potrebuje jesť – plače. Keby nemalo ego, bolo by si vedomé toho, že je prítomný nejaký hlad, ale nerobilo by nič preto, aby ho nasýtilo. To, že ho využíva podvedome, dokazuje aj fakt, že dieťa najskôr začne volať samé seba v tretej osobe. Nepovie: „Ja som hladný,“ ale „Teo je hladný.“ Vidí, že mu tak každý hovorí, tak to bude asi on. Lenže potom prídu rodičia, spoločnosť, a začnú mu vysvetľovať, že sa hovorí: „JA som hladný.“ A to je základný pilier iluzórneho ega, ktoré nám spôsobuje viac problémov ako radosti. Začína sa hra s názvom: JA.
A od toho momentu sú do nás vkladané iba informácie zvonku. Najskôr sú to programy rodičov, neskôr učiteľov, profesorov, kamarátov... kohokoľvek. Dieťa ani nemá čas hľadať svoju identitu a vlastne na to nemá ani právo, veď je predsa „iba“ dieťaťom... Najobľúbenejšou otázkou je jednoznačne: čím chceš byť? Od detstva (bojujete) sa stretávate s tým, že by ste sa mali niekým stať. Nikto vám nepovie, že ste dokonalí takí, akí ste. V deťoch chcú rodičia často vidieť seba a všetko, čo kedy nedosiahli. Svoje zdeformované ego vkladajú do svojich detí. A samozrejme fakty! Umelý intelekt. Nerozvíja sa inteligencia, ktorá je prirodzenosťou každého dieťaťa, ktorá sa prejavuje hravosťou, kreativitou, spontánnosťou... Boli by ste veľmi prekvapení, keby ste deťom dali takzvanú slobodu, ako prirodzene by sa vyvíjali. Pretože dieťa je najbližšie k zdroju, je také čisté a nevinné, akí by sme mali byť všetci...
Vytvorili sme spoločnosť, v ktorej nie sme akceptovaní, keď sme sami sebou, a tak sa silou-mocou snažíme byť niekým iným. Ego je myseľ. Myseľ nie je prirodzená inteligencia. Ego – myseľ, sa nachádza vždy v minulosti alebo v budúcnosti. Ak existuje v prítomnosti, stráca sa, nie je. V prítomnosti je totiž využívané presne tak, ako by sa malo, ak ho chceme používať účelovo. Inak pôsobí deštruktívne. Stráca sa v láske, v ohrození života alebo vo vnímaní krásy. Ego predstavuje strach, a ten existuje opäť iba na základe minulosti. Ak by ste nemali v sebe všetky tie nemožné programy, čo všetko sa môže prihodiť, tak by ste ani nemali dôvod sa strachovať. Ak by vo vás celý život niekto nevytváral pocit menejcennosti, nemali by ste dôvod vyhľadávať neustálu pozornosť a túžbu po moci. Ak by ego nebolo spoločnosťou, tak by ste nemali problém byť kedykoľvek so sebou šťastní bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, pretože je to váš prirodzený stav. Ak by vás stále neporovnávali, nemali by ste potrebu mať viac a viac... čohokoľvek. Keby vám dovolili byť samými sebou, necítili by ste umelé ambície, ale robili by ste veci pre radosť! Tak ako deti! Bezdôvodne. Dieťa netrpí depresiami, pretože jeho/našou absolútnou prirodzenosťou je blaženosť. Ego v tejto súčasnej podobe predstavuje ten najväčší problém! Paradoxne je však potrebné si ním prejsť, aby sme pochopili, že je to jediné „peklo“, ktoré existuje. Každý z nás vyjde na vrchol svojho ega, aby ho potom mohol rozpustiť. Inak by sme ten rozdiel ani nemohli spoznať.
V podvedomí každý vie, že tie každodenné pózy nie sú jeho prirodzenosťou. Ľudia sa preto bránia rôznymi spôsobmi. Potrebujete uniknúť sami pred sebou. Vypnúť hlavu – ego, ľavú hemisféru, jednoducho, i keď mnoho ráz nezdravo, nasilu tzv. prepnúť na pravú stranu. Robiť všetko, čo sa vám zachce s výhovorkou: Bol som opitý. V pravej hemisfére sa nachádza aj naša emocionálna pamäť t. j. aj potláčané pocity. Preto idú všetky za prítomnosti omamných látok von.
Ak neviete čeliť realite so všetkými jej následkami, je tu ešte jeden najčastejší prípad úniku – choroba. Nájdete veľa ľudí, ktorí, aj keď si to možno neuvedomujú, sú radi chorí. Majú stálu výhovorku, čo všetko nemôžu robiť, lebo sú chorí, a vlastne im to vyhovuje. Opäť je to najmä hra ega o vysokej potrebe pozornosti. Či už je to pozornosť doktora alebo rodiny, konečne sa vaše ego cíti dôležito! Ak človek nemôže čeliť realite, nenesie za ňu zodpovednosť. Je to spôsob, akým sa ego chráni, pretože je to jednoduchšie. Ego je veľmi primitívne, tak ako naše momentálne bytie, ktoré je na ňom založené.
Čím ďalej, tým viac ľudí trpí psychickými poruchami, bohužiaľ si ich vytvárajú v prvom rade sami. Ak sa hodinu denne nevenujete sami sebe – meditácii alebo športu, ste zodpovední za svoje neurózy. Vyhľadáte psychológa a tešíte sa z jeho pozornosti. Začnete byť od neho dokonca závislí, pretože nikto vám tak dobre nerozumie. Psychoanalytik v dnešnom ponímaní je najmä profesionálny poskytovateľ pozornosti. Absolútny podporovateľ vášho ega, nie vašej totálnej prirodzenosti. Hlavne aby ste sa čo najskôr zaradili opäť do davu!
Sami dobre viete, že nie je problém poradiť niekomu cudziemu. Znamená to, že ak sa na celú situáciu dokážete pozrieť s odstupom, vidíte riešenie oveľa ľahšie. Dnes riešite všetko a všetkých okrem seba. Naučte sa v prvom rade sledovať samého seba. Ako keby to bol niekto iný, kto za vás koná. Pozorujte sa, zapisujte si myšlienky a uvidíte, koľko smetí v sebe nosíte. Pozrite sa úprimne na svoj život, preberte si ho krok po kroku. Ak budete k sebe naozaj úprimní, uvedomíte si absurdnosť všetkých situácií, ktoré ste si vytvorili najmä sami, koho a čo všetko ste tolerovali, keď vám to robilo aspoň na chvíľu dobre, ako ste sa sami zachovali v rôznych nečakaných situáciách, vzťahoch, v práci... a už vám to nedá, aby ste vynášali akékoľvek súdy o druhých. Pozrite sa na seba – kriticky!!! Vždy začínajte od seba prosím.
Najúčinnejšou technikou na pokorenie ega je hra s názvom „zrkadlo“. Všetko, čo vám na druhých skutočne vadí je vaším zrkadlom a poukazuje na to, čoho by ste sa mali zbaviť vo svojom vnútri. Akokoľvek tomu nechcete veriť, je to tak. Väčšinou však, paradoxne, daný vzorec správania sa uplatňujete k niekomu úplne inému, takže si to ani neuvedomujete. Buďte ako sochár, ktorý iba odstraňuje hlinu, aby vznikla nádherná socha. Prepracujte sa opäť k svojej nevinnosti, z ktorej pochádzame a ku ktorej sa vraciame. Ak zo seba odstránite všetko, čo už k svojmu ďalšiemu vývoju nepotrebujete, znovu začnete byť sami sebou.
Spoločnosť vás v tom nikdy nebude podporovať, tá potrebuje ego, pretože ona sama ním je. Nebude za svoju vraždu, nikdy! Je to pre ňu dokonca vrcholne nebezpečné, pretože ak sa vrátite k svojej podstate, už nikdy sa nenecháte viesť ako dobytok. Nezamieňajte si však narcizmus a sebalásku! Strata ega zo začiatku „bolí“, bojuje s vami veľmi silno, ale je to len ilúzia, s ktorou ste sa identifikovali. Keď skutočne zmizne a vy začnete vnímať, kto naozaj ste, pocítite tú pravú radosť! Uvedomenie si samého seba skutočne spôsobuje nirvánu.
„Osvietenie“ nie je nič iné ako psychologická samovražda vášho spoločenského ega. Nemôžete sa k tomu donútiť a ani sa priveľmi snažiť. Ak sa vydáte na cestu poznania, jednoducho sa to zrazu stane a vy pocítite neskonalú blaženú radosť – bez príčiny.
Nemajte z toho strach, aj ten je iba hrou vášho ega. V skutočnosti neexistuje. Je len na vás, ako ďaleko ho pustíte. Okamžite prepnite na iný program – tak ako v televízii. Chcete pozerať svoj vlastný program s názvom strach? Prepnite! Rýchlo zamestnajte myseľ niečím iným, najlepšie novým a nečakaným. Vnímajte prítomnosť vo svojom celku.
Toto celé neznamená, že stratíte sami seba – práve naopak! Prvýkrát sa naozaj nájdete. Budete existovať v harmónii so všetkým, len sa vás už nič zbytočne nedotkne. Nájdete svoj stred a už vás nikto a nič nebude ovládať. Ak sa vám ten ľadovec z ega podarí rozpustiť, neznamená to, že budete zrazu príliš skromní či jednoduchí. Človek, ktorý tento stav dosiahne nie je ani skromný, ani arogantný; je prosto sám sebou... vo všetkej kráse, ktorú v sebe po celý čas nosí...