Kto vlastne je – to naše „JA“? Opýtali ste sa niekedy sami seba, kto vlastne som? Kto je v mojom vnútri? Poznám vôbec toho človeka, ktorému dávam každý deň najesť? 

Sme sami sebou, alebo niekým iným?
Od malička sme konfrontovaní realitou, ktorá nás neustále s niekým  porovnáva. Stále nám niekto dáva za príklad niekoho iného, a tak je v nás umelo vytváraný pocit, že by sme sa tým niekým mali aj stať. Dnešná doba je tomu plne prispôsobená. Médiá nevedomky ovládajú našu myseľ, naše postoje, naše správanie, naše smerovanie. A nielen médiá, ale aj sociálna situácia, ktorá je alarmujúco naklonená logickým riešeniam, ktorým ale zúfalo chýba srdce. Tak sa stáva to, že napriek mnohým talentom dieťa venuje svoj čas niečomu, čomu by sa samo od seba nikdy nevenovalo.  V čase nevinného detstva na seba naberáme všetky programy našich rodičov, kamarátov, učiteľov, pokračuje na školách, ktoré majú štatisticky najlepšie (platené) uplatnenie. Po štúdiu ideme do práce, naháňame sa za kariérou, peniazmi, rôznymi vzťahmi... riešime všetko ostatné len nie seba. Zrazu si zakladáme rodinu, máme deti a opäť do nich vkladáme programy, ktoré sme na seba nabrali ani sami nevieme odkiaľ... Tento začarovaný kruh bude pokračovať, kým si nepoviete STOP. KTO vlastne som??? 

Milujte sa a neposudzujte sa
Všetci túžime po láske, či už vo forme partnera, detí, kariéry (obdivu), atď. Láska má mnoho podôb. Milujem ale toho človeka v zrkadle? Som s ním absolútne spokojný? Neustále nám na nás niečo vadí – som tučný, chudý, malý, veľký... najradšej by som bol ako ten alebo onen − on sa má! Ale ten „on“ sa v skutočnosti tiež konfrontuje so svojimi chybami. Ak už nie sú fyzické, tak sú bezpochyby psychické. Emočne sa nás dotkne skutočne čokoľvek. Prečo? Iba preto, že nepoznáme samých seba. Každá emočná reakcia totiž znamená nejaký vzorec správania sa, ktorý nám nie je vlastný. Je to vzorec správania sa, ktorý patrí niekomu inému, len sme sa s ním rokmi zidentifikovali. „Nikdy sa nebudem správať ako moja mama! Nikdy nebudem taký ako môj otec!“ A zrazu sa ocitnete vo vzťahu a robíte presne to isté. Poviete si: no a čo, ja som taký! Naozaj vám to vyhovuje – „byť taký“? Tieto vzorce správania sa sú vlastne naším alteregom. Identifikovali sme sa s niečím, čím v skutočnosti nie sme. Ego ako také, keď sa využíva na základne potreby, funguje presne tak, ako má. Keby sme nemali to tzv. ego, tak by sme sa ani nenajedli, nešli by sme na záchod, nemali by sme potrebu sa učiť, zažívať nové skúsenosti atď. Každá minca má dve strany – nič nie je zlé, ani dobré – je to iba také, aké to vytvoríme. Ten najľahší spôsob ako začať nachádzať samého seba preto spočíva v emočnom oslobodení sa každého z nás. To je naša spoločná úloha tu na Zemi. 

Zrkadlenie na iných
Vesmír má svoje nepísané zákony, ktoré treba prijať. Všetci sme prepojení a  fungujeme na princípe "zrkadla". Všetko, čo vám vadí na druhých je vaším zrkadlom – či tomu veríte alebo nie. Ak niečo vo mne vyvoláva neprimeranú emočnú reakciu znamená to nejaký konkrétny vzorec správania sa, na ktorom musím popracovať. Napríklad: vadí mi, ako veľmi je niekto sebavedomý. Znamená to, že moje sebavedomie bolo neprirodzene potlačené niekým iným a musím popracovať na tom, aby som ho v sebe opäť objavil. Alebo mi vadí, že je niekto veľmi tvrdohlavý. Pozrite sa úprimne sa seba – ako často sa tak chováte aj vy? Paradoxne väčšinou k niekomu inému, ale vzorec správania sa je presne ten istý. 

Ak sa v skutočnosti zbadáte v zrkadle správania sa iných ľudí, máte na výber tri možnosti:

1_  Popracovať na úplnom odstránení tohto vzorca správania sa (pretože ním ubližujete aj sebe samým), čo v praxi znamená odstrániť najprv na sebe to čo vám vadí na iných.

2_  Prijať to s tým, že je to vaša súčasť. Môže sa stať, že si túto vlastnosť potrebujete zachovať, napr. kvôli práci, ale tým pádom si uvedomíte, že ste taký istý, odosobníte sa a prestane sa vás to emočne dotýkať. 

3_ Zamilujte si tú vlastnosť, lebo ju vlastne máte na sebe radi, len ste si jej neboli plne vedomí (opäť ju tým pádom prestanete riešiť na druhých). 

Pomôckou nám môže byť aj ďalší vesmírny zákon: čo odsudzujete – to priťahujete. Znamená to, že ste si ten vzorec správania pritiahli na základe odsudzovania a vesmír vám chce iba ukázať, ako jednoducho môžete sami podľahnúť tomu, čo odsudzujete. Opäť by mal nastať moment, kedy sa vďaka bdelému pozorovaniu môžete uvidieť a pochopiť svoju lekciu, čím prestanete priťahovať do svojho života istý typ ľudí alebo situácií... 

Sebaprijatie je cesta k láske
Existujú aj rôzne  pomôcky na spoznanie nás samých − astrológia, numerológia, runy, I-ting, veštecké karty. V sebapoznávaní alebo pri nahliadaní si rôznych situácií môžu byť užitočné. Treba si však zapamätať, že nič nie je nemenné a že je v našich rukách ako usmerníme svoj osud a aký život budeme žiť.  Sebapoznanie a akceptácia samého seba je cesta k skutočnej sebeláske, k tomu, aby sme naozaj poznali toho človeka v zrkadle. Je jednoduché podľahnúť hre alterega o svojej dokonalosti a neprekonateľnosti. Ale to nie je láska na základe skutočných hodnôt, ale na princípe umelých pocitov. A tie sú vždy dočasné... Zamilujte sa v prvom rade do seba, až potom budete môcť skutočne milovať všetkých ostatných.  A bude to bezpodmienečná láska, bez očakávaní a závislosti na druhých. Spoznajte toho človeka, ktorému každý deň umývate zuby. A nebude to iluzórne JA, ale vaše skutočné JA – vo všetkej kráse, ktorú po celý čas v sebe nosíte. ALOHA!

Liana Safi Adarsha