Ako správne reagovať na deformácie detských chodidiel?
 
Deti sú naša budúcnosť. Každý z nás chce pre svoje dieťa to najlepšie v živote a hlavne chce aby jeho štart do života bol podľa možností čo najlepší a najhladší. Ak vidíme a cítime problém u seba, ignorujeme ho niekedy aj veľmi dlho. Ruku na srdce, o to nie je o ignorovaní, je to o tom, že čakáme, že „sa to vyrieši nejako samo“,  lebo nemáme dostatok času na riešenie alebo pred problémami strkáme hlavu do piesku. U detí  sme však na 100% presvedčení, že tomu tak nie je a riešime aj najmenšie problémy.  A platí to aj s nohami a chodidlami.

Veľké množstvo klientov, ktorí prichádzajú na vyšetrenie sú práve malé deti. Rodičia si všimnú, že ich dieťa „nejako šmatle“ či „padajú mu členky“. Na základné vyšetrenie postavenia chodidiel, prichádzajú už najmenšie deti okolo druhého až tretieho roku života. Vyšetrenie prebieha na plantoskope, čo je sklenená doska, pod ktorou je zrkadlo. Tu vidíme ako je nôžka opretá o zem, keď dieťa stojí a pri pohľade zozadu vidíme, ako vyzerá postavenie členkov.

Základ je klenba
Klenba je najdôležitejším architektonickým prvkom chodidla. Umožňuje pružnú chôdzu a zabezpečuje trojbodovú stabilitu chodidla, tj. kĺb pod palcom, kĺb pod malíčkom a stred päty (pätný hrboľ). Vzhľadom na toto, je mimoriadne dôležité dbať na stav chodidiel a to najmä u malých detí.
Pri deťoch, ktoré sú vo veku do 4 – 5 rokov je odtlačok plný a klenby nie sú viditeľné. Je to preto, lebo malé deti majú ešte tukový vankúš na chodidlách a klenby chodidiel nie sú viditeľné. Keď tukový vankúš pribúdajúcimi rokmi dieťaťu, na chodidle postupne vymizne a ostane už len na miestach v oblasti päty a prednožia. Klenby nohy sa potom stávajú viditeľné a je možné ich hodnotiť vizuálne pri tzv. podologickom vyšetrení. Chodidlo má 3 klenby. Priečnu, pozdĺžnu vnútornú a vonkajšiu. Priečna klenba je tá, ktorá sa nachádza pod prstami. Vytvára ju oblúk medzi „veľkým“ kĺbom pod malíčkom a „veľkým“ kĺbom pod palcom.  Odborne sa nazývajú prvý a piaty metatarzálny kĺb. Pozdĺžna klenba vnútorná je zase oblúk medzi „veľkým“ kĺbom pod palcom a stredom päty (hrboľ päty – ten je však viditeľný len na RTG snímkach). Nuž a klenba pozdĺžna vonkajšia je oblúk medzi „veľkým“ kĺbom pod malíčkom a stredom päty – táto klenba je typická tým, že nie je klenutá. Ak je v správnom postavení, má byť prilepená k zemi. 

Pozor na päty!
U malých klientov neriešime len postavenie klenieb. U nich je nutné pozerať hlavne na postavenie piat.  V praxi sa veľmi často sa stretávam s hypermobilitou členkových kĺbov, ktoré spôsobujú, že členky deťom akoby prepadávajú do vnútra. To je najčastejšou motiváciou, prečo prídu rodičia s deťmi na vyšetrenie. 
Vysvetlime si, čo je to hypermobilita. Zjednodušene  ide o je geneticky danú „voľnosť „ kĺbových spojení.  Kĺby sú spoje v našom tele medzi kosťami. Vďaka kĺbom (samozrejme aj vďaka svalom) je možný pohyb pevných častí –  kostí v našom tele. Kĺby však musia mať presné postavenie, aby bol pohyb správny a bezbolestný. Kosti v kĺbových spojeniach nesmú na seba veľmi priliehať a už vôbec by sa nemali dotýkať, ale ani nesmú byť od seba príliš vzdialené. Na držanie správneho postavenia kostí v kĺboch máme ako výstuž väzy. Svaly slúžia na to, aby sa tieto jednotky mohli oproti sebe hýbať. Väzy sú tkanivové štruktúry vytvárané na základe genetickej informácie. Genetika teda určuje silu a kvalitu týchto spojov. Ak sú dostatočne pevné, pohyb kostí proti sebe je bezbolestný a teda bezproblémový. Ak však tieto tkanivá nie sú správne vyvinuté, spôsobí to, že kosti v kĺboch v istých miestach kĺbu na seba veľmi naliehajú a v iných častiach zase k dotyku nedôjde. Kĺby sa pohybujú v rozsahoch, ktoré sú mimo normy. Ak kĺby vykonávajú väčšie rozsahy, alebo sa pohybujú v smeroch, na ktoré nie sú stavané, hovoríme o hypermobilite daného kĺbu. Napríklad koleno: v tomto kĺbe môžeme nohu zohnúť a vystrieť smerom k stehnu zo zadnej strany, ale nemali by sme vedieť dať nohu v kolene doprava a doľava a tiež by sme nemali vedieť ohnúť koleno smerom k stehnu vpredu. Vystreté koleno je správne vtedy, keď máme stehno a predkolenie v jednej rovine.

Čo s tým? Ako napraviť detskú nôžku?
Ako riešenie tohto stavu sa nám naskytuje viacero možností. Jedna za nich je aplikácia vložiek s klinom, ktorý drží pätu v správnom postavení a nosenie topánok s pevnou pätou, aby mala oporu a nehýbala sa do strán. Ďalšie možnosti sú v rehabilitácií, kde ide o posilnenie svalov, ktoré členok rovnako ako väzy môžu spevňovať.  Na rehabilitáciu a špeciálne cvičenia treba chodiť pravidelne a rovnako aj doma je nutné pravidelne cvičiť. Toto je časovo náročné, takže rodičia sa priklonia k alternatíve vložiek. I keď rehabilitácia je výrazne účinnejšia a výsledky sú viditeľné už po pol roku cvičenia. Pre deti vo vyššom veku, tj. po štvrtom roku života sa už ukazujú na chodidle klenby a je možné popisovať chodidlo a teda poruchy postavenia klenieb aj zo spodnej strany.  U detí s hypermobilnými členkami sa obyčajne stretávame s tým, že buď majú odtlačok nôžky „ako medvedík“, tj. bez akéhokoľvek vyklenutia alebo majú strednú oblasť chodidla neopretú o podložku a pozdĺžnu klenbu vonkajšiu majú klenutú.

V prvom popisovanom prípade majú deti klenbu vnútornú poklesnutú. V druhom prípade je vnútorná klenba klenutá. Poruchy chodidiel, ktoré sa vyskytujú u detí sú veľmi často reverzibilné. Znamená to, že pri pravidelnom venovaní sa nohám môžeme dosiahnuť veľké pozitívne zmeny. Žiaľ, prax ukazuje, že samotné nosenie vložiek alebo špeciálnych topánok rieši problémy postavenia chodidiel len z 50%. Predstavujú totiž pasívnu podporu a základ k tomu, aby poruchy „statívu“ tela neboli premietnuté do štruktúr na vyšších poschodiach, tj. kolená, bedrá, chrbtica a postavenie hlavy.

Cvičenie a správne vedená rehabilitácia už v ranných štádiách zaznamenania zmien, ktoré sa vám ako rodičom „nezdajú v poriadku“ má obrovský význam pre biomechaniku celého tela dieťaťa. Kombinácia vložkovej terapie a riadené cvičenie s chodidlami je ideálnym riešením.    

Neriešenie porúch postavenia chodidiel v rannom veku, môže viesť k rozvoju ďalších porúch na chodidlách. Napr. hallux valgus, kladivkové alebo drápovité prsty, či otlaky, kurie oká alebo zarastené nechty. Áno aj toto sú poruchy, ktoré sa vyskytujú nielen u dospelých či starších ľudí, ale už aj u detí.  Už 11-ročné deti majú napr. rozvinutý hallux valgus alebo už aj 2-ročné deti majú zarastený necht v dôsledku zlého postavenia prstov. Mnoho porúch je následkom neriešenia malých nezávažných zmien postavenia chodidiel. Mnohé sa však vyvinú nosením nevhodných alebo nedostatočne priestranných topánok.

Nevhodná obuv je nebezpečná
Pre deti je veľmi dôležité, aby nosili topánky dostatočne priestranné. Pravda je, že toto pravidlo platí nie len pre deti, ale aj pre dospelých ľudí. U detí je však situácia ďaleko závažnejšia, lebo detskú nohu topánka deformuje. V dospelom veku, už noha nie je natoľko flexibilná a topánka je v rovnakej miere deformovaná chodidlom ako chodidlo deformuje topánku. V dospelosti sa teda noha svojím už tuhým postavením toľko neprispôsobí topánke ako v detskom veku. Topánka má byť dostatočne dlhá, široká a aj v prstovej časti vysoká. Pri kúpe topánok rodičia dieťaťu do pätnej časti vložia ukazovák. Ak sa tam zmestí, vykážu topánku ako dostatočne dlhú. O šírku topánky, či výšku topánky v prstovej časti sa nestarajú. Pri vložení prsta rodičom do pätnej časti topánky dieťa inštinktívne zroluje prsty, aby prstu vytvorili priestor. Preto už pri kúpe topánky sú tieto dieťaťu „tak akurát“. Deťom noha rastie veľmi rýchlo a bez dostatočného priestoru v prstovej oblasti, je topánka často už po týždni či dvoch od zakúpenia, malá. Keď na topánke vidíte vytlačený palec, to už je topánka dieťaťu menšia minimálne o jedno konfekčné číslo. Klenby nohy sa pri pohybe majú za úlohu deformovať a opäť vytvárať. Noha sa tak pri každom kroku predĺži a tiež aj rozšíri v stojnej fáze. Predĺži sa aj o pol centimetra až centimeter a rozšíri rovnako. Preto, ak dieťa stojí a topánku má „presne na svoju nohu“ je mu vlastne malá. V predajniach obuvi,  máme rôzne meradlá na zisťovanie aktuálnej veľkosti topánky. Toto môže byť nápomocné, ale pozor každý výrobca má svoje dĺžky a teda veľkosť na meradle jedného výrobcu, nemusí priamo korešpondovať s veľkosťou topánky od iného výrobcu.

Ako kúpiť vhodnú topánku pre dieťa?
Doma večer pred kúpou topánok, dieťa postavte na hárok čistého papiera. Chodidlá mu obkreslite, na maketu zaznačte pravú a ľavú nohu, následne odtlačky nôh vystrihnite. Topánky nakupujte radšej v poobedňajších hodinách. Nohy sú vtedy najnapuchnutejšie.  Tlak topánky dieťa necíti. Skúšanie trvá príliš krátko, aby tlak dieťa mohlo a malo čas vyhodnotiť ako nadmerný a topánky teda nevhodné.  Preto je vhodné na skúšanie použiť aj maketu. Do vnútra topánky vložte maketu a pekne ju popritláčajte. V prstovej oblasti má byť priestor na minimálne pol bruška ukazováka. Ďalej je dôležité. Že čim menej je maketa ohnutá po vybratí z topánky, tým je rozmerovo topánka vhodnejšia. Po skúške makety, nastáva čas na skúšanie topánky na nohe.  Dieťa si topánku obuje a zašnuruje, prípadne zapne suchým zipsom.  Čím väčšie ortopedické poruchy sú na nohách dieťaťa, tým je vhodnejší systém zapínania topánky suchým zipsom. Dieťa necháme v topánke pár krát prejsť po predajni hore a dolu. Pozorujeme postavenie nôh. Členky by mali „padať“ do vnútra čo možno najmenej. Je vhodné kupovať topánky s pevnou pätou a to aj letné topánky, aby päta bola podopieraná a do najmä vtedy, ak dieťa trpí hypermobilitou členkových kĺbov („členky prepadávajúce sa do stredu“).  Rovnako pozorujeme, či sa topánka ohýba v prvej tretine – v prstovej oblasti. Toto je vhodné vyskúšať aj rukami. Vezmite topánku do rúk a ohnite ju. Ak sa ohýba v strede, nie je to správne vyrobená topánka. Ohyb má byť v prstovej oblasti. Posledným veľmi dôležitým kritériom je špičková oblasť pre letné topánky. Platí tu pravidlo, čím mladšie dieťa, tým dôležitejšia je ochrana palcov a teda aspoň čiastočné prekrytie prstov. Kožený alebo priedušný materiál sú vhodnejšie ako syntetika. 

Detská noha je mimoriadne odolná a zároveň mimoriadne citlivá. Odoláva tlaku a pohybu po celý ľudský život. Preto je nutné deti obúvať do kvalitných a správne navrhnutých topánok.

 

text_  Ing. Milada Nádašiová

prezidentka Slovenskej podologickej spoločnosti