Ako prežiť v partnerskom trojuholníku

 

Prečo manželky tolerujú milenky a prečo milenky akceptujú neférový vzťah?

 

Muži nie sú monogamní. Od prírody. Sú predurčení k plodeniu. Niekde hlboko v ich programe je ukotvená mužská rola v existencii ľudstva s túžbou zanechať po sebe čo najviac potomkov. A tak ju intuitívne nasledujú. Okrem toho sú muži prirodzenými lovcami. Lovenie a ovládnutie koristi ich napĺňa pocitom sily, zadosťučinenia a víťazstva. Milenka je trofejou muža, statusovým symbolom, dôkazom mužnosti a výrazom jeho slobody a nezávislosti. Milenecký vzťah prináša mužovi nielen potrebnú dávku vzrušenia, adrenalínu a uspokojenia, ale aj novú životnú energiu, vitalitu a inšpiráciu. Každý muž je prirodzene viac neverný ako ktorákoľvek žena. Častejšiu mužskú neveru potvrdzujú aj štatistiky – neverných mužov je o 20 percent viac ako žien. Čo však s týmto faktom môžeme urobiť, ak sme ocitli v roli podvádzanej manželky, či tajnej milenky? Dokážeme v partnerskom vzťahu brať mužskú neveru ako niečo prirodzené a nie ohrozujúce? Dokážeme sa v mileneckom vzťahu uspokojiť s obmedzenou verziou lásky? Či stojíme na jednej alebo na druhej strane partnerského trojuholníka, spoločným menovateľom týchto vzťahov je život v nerovnováhe...

Nedobrovoľne milenkou?

Viac ako polovica žien za svoj život zažije milenecký vzťah. Máloktorá žena si rolu milenky vyberie dobrovoľne. Vzájomná príťažlivosť býva na počiatku vzťahu silnejšia ako rozum. Cez filter lásky však ešte netuší v akom nevýhodnom postavení sa práve ocitla a navyše má tie najideálnejšie predstavy o tom, ako sa bude nový vzťah vyvíjať. Pravdepodobne nechce zostať len milenkou. V ženskej podstate je schopnosť vytvárať dokonalé väzby, harmonické vzťahy, vychovávať deti a vytvárať zázemie pre rodinu. To je cieľ, ku ktorému aj milenka smeruje. Väčšina žien naozaj túži po jednom partnerovi a jednom vzťahu. Tu je však už prvý a základný problém. S mužom, ktorý je zadaný, sa posun vo vzťahu dosahuje len ťažko a napĺňanie ambícií milenky sa môže zmeniť na dlhotrvajúci boj.

Na začiatku je dohoda

Intuitívna dohoda medzi partnermi existuje na začiatku každého vzťahu, aj keď nemusí byť vyjadrená slovami. Všetky jej podmienky akceptuje žena už v momente, keď prvý raz vstúpi do nového vzťahu. Vie predsa, aká je situácia. Vie, že partner je zadaný a jeho život má jasné mantinely. Riziká pozná. Kocky sú hodené a podmienky nepísanej partnerskej dohody žene – milenke vymedzujú iba nejaký čas, nejaký priestor a len čiastočné napĺňanie jej potrieb. Muž si v mileneckom vzťahu zvyčajne drží svoje pozície občasného partnera a stráži si hranice – čokoľvek iné by bolo pre neho ohrozujúce. Má predsa rodinu, zodpovednosť, teplý krb, zázemie, deti... ale aj spoločných známych, investície, majetky. A nezadaná žena? Tá sa snaží hranice vzťahu čo najviac posúvať a bojuje o čoraz väčší priestor. Napriek tomu, že má na svojej strane príťažlivosť, lásku, vášeň, silu sexuality a tie najkrajšie predstavy o budúcej podobe vzťahu, darí sa jej zväčšovať ihrisko len po kúskoch, alebo vôbec. Nepáči sa jej to? Prirodzene. Problém je v tom, že chce meniť dohodu, s ktorou na začiatku súhlasila. A tomu muž nerozumie. Ak má začať vzťah fungovať na iných princípoch a novým spôsobom, potrebuje novú dohodu.

Rozchody, vzplanutia a opätovné stretnutia

Veľké vášne sprevádzajú každý milenecký vzťah. V žiadnom vzťahu nebudete mať toľko adrenalínu ako vo vzťahu s milencom. Vzácne chvíle tajných stretnutí, pocit zakázaného ovocia, deficit, napätie a vzájomná túžba burcujú emócie do takých výšok, že vzrušenie vyústi do extatického sexu a vášne, ktorú ste dovtedy pravdepodobne nikdy nezažili a s akýmkoľvek iným stabilným partnerom už možno ani nezažijete. Toto je pasca mileneckých vzťahov. V kondenzovanom čase a s vybičovanými emóciami prichádzajú tie najkrajšie a najsilnejšie zážitky. Aj keď sú skutočné, nie je to celkom pravdivá realita. Aj obojstranný ošiaľ by časom zoslabol a vybledol, ak by milenci žili v rutinnom a každodennom partnerskom vzťahu. Milenecký sex funguje ako droga. Tá najsilnejšia dávka fyzického a citového naplnenia opakovane podávaná v malých množstvách a veľkých časových odstupoch... Preto sa milenecké vzťahy ťažko opúšťajú a majú tendenciu dlho pretrvať. Emočné a sexuálne nasýtenie, ktoré prinášajú, je neopakovateľné. Napriek tomu bývajú tieto vzťahy veľmi turbulentné. Nielen pre hĺbku citov a nebezpečnú mieru vzplanutia, ktoré ovláda oboch partnerov, ale aj pre nerovnováhu – pocity obmedzenia, prispôsobovania sa a nedostatku, ktoré sprevádzajú milenecký vzťah a časom začnú niektorému z partnerov prekážať. Čokoľvek, čo na tomto svete funguje v nerovnováhe, nemá schopnosť pretrvať. Ak chce jeden z partnerov viac (prítomnosti, priestoru, času, pozornosti, lásky, sexu...) a nedostáva sa mu to, zákon rovnováhy ho automaticky prehodí na opačnú stranu. V snahe ochrániť sa pred frustráciou, zranením či sklamaním, volí radšej cestu oslobodenia sa zo vzťahu. Rozchody a opätovné stretnutia preto často bývajú cyklickou súčasťou mileneckého vzťahu. V dlhej reťazi jeho vývoja však napokon vytvárajú ešte silnejšie puto medzi partnermi a intenzívnejšie emočné prežívanie. Každý návrat je akoby znovuzrodením a ďalšou explóziou vzájomnej lásky. Rozchody a návraty sú však užitočné na to, aby partneri získali odstup a posunuli sa o krok ďalej. Tiež sú predpokladom na vytvorenie novej dohody, prinajmenšom o trochu rovnocennejšej, ako bola tá pôvodná.

Prijatie ako cesta

Celý tento proces vzájomných bojov, odpútavania sa a opätovného zbližovania môže trvať naozaj dlho. Niekedy aj roky. Vzťah medzitým prechádza rôznymi výškami a pádmi a partneri životnými skúškami a konfrontáciou s realitou. Aj keď sladké návraty majú svoje čaro, je otázne, ako dlho to spolu milenci v tomto kolotoči vydržia. Muž si po čase začne klásť otázku, či má takýto vzťah zmysel, ak nedokáže uspokojiť požiadavky milenky a nastoliť pokoj bez toho, aby príliš riskoval hodnoty svojho domáceho vzťahu, na ktorých mu záleží. Žena – milenka zas môže mať pocit, že takýto vzťah nikam nevedie, že stráca čas a môže (áno môže!), si nájsť nového partnera, ktorý je slobodný a žiť v rovnovážnejšom vzťahu s lepšou perspektívou. Z racionálneho pohľadu rozumieme obidvom stranám. Koniec a definitívne odpútanie sa môže byť v nejakom momente dobrým riešením pre oboch. Ak sa však muž a žena  ocitnú v mileneckom vzťahu a pritiahnu jeden druhého, pravdepodobne to má svoj dôvod. Nič sa nedeje bez príčiny. Možno si majú prejsť kus spoločnej cesty, niečo si odovzdať, naučiť sa, prežiť dovtedy nepoznané... Ak je ich láska autentická, tak ju nedokážu v sebe potlačiť žiadnym racionálnym rozhodnutím. Láska, neha, vášeň, súlad tiel a duší nie sú každodenné hodnoty. Sú výnimočné a vzácne. Keď milujeme, žijeme a nachádzame zmysel svojho bytia. Skutočná láska sa nepýta na to, či má vhodné podmienky, tiež nemá ego, nežiarli, netrpí, iba je – existuje bez ohľadu na to, či ju chceme, alebo nie, bez ohľadu na to, či je rozumná alebo neperspektívna. A pretrváva navzdory všetkému, alebo – ešte lepšie – v súlade so všetkým. Milovať bez podmienok, na ničom nelipnúť, nebojovať a nechcieť stále viac –  v tom je sila prijatia. Schopnosť prijať veci také, aké sú, a pritom si uchovať tú najvyššiu mieru vzájomnej lásky, je súčasne aj tou najlepšou cestou ako sa dá dlhodobo harmonicky fungovať v mileneckom vzťahu. Prijatie je veľmi oslobodzujúce, umožňuje zotrvať v prítomnosti  a užívať si šťastie každý deň mileneckého vzťahu. Určite nie je jednoduché oprostiť sa od vlastných predstáv, hodnotenia, posudzovania, projekcií do budúcnosti, spoločenských noriem, alebo vnútorných túžob, ktoré vždy budú chcieť viac. To je už duchovná cesta. Milenecký vzťah je preto v mnohých aspektoch dobrou školou života, z ktorej na konci dňa môžu vyjsť zrelšie a rozvinutejšie osobnosti. 

Čo prežíva stabilná partnerka?

Kým milenke patria tie najdôležitejšie hodnoty vnútorného sveta muža, manželke patria hodnoty vonkajšieho sveta a ich spoločného života. Každá z nich dostáva celkom inú kvalitu vzťahu. Je veľmi pravdepodobné, že stabilná partnerka o milenke vie. Či už rozpozná zmeny na správaní muža, zafunguje jej intuícia, alebo milenecký vzťah náhodne odhalí, vie o tom. Často to však v tichosti toleruje. Aj ona stojí pred otázkou voľby. Rozhodne pred náročnejšou ako milenka. Manželke sa nedostáva toľko citov a pozornosti ako milenke, jej frustrácia je ďaleko väčšia, často až na hranici bezmocnosti. Väčšina manželiek však nebojuje, nevyhrotí situáciu do rozchodu či rozvodu – často aj kvôli ekonomickej závislosti. Pokiaľ sa nechce ocitnúť v existenčnom tlaku a túži ochrániť svoju rodinu či deti, zostáva jej iba čakať na to, ako sa situácia vyvinie. Obmedzí svoje potreby iba na potreby rodiny a detí, ktoré zostávajú napĺňané, pretože sú rovnako aj v záujme muža. Na rozdiel od milenky ňou nelomcujú vášne a je schopná konať oveľa racionálnejšie a trpezlivo čakať. Aké vážne zranenia zanechá toto obdobie na jej láske k mužovi, to sa vyjaví až omnoho neskôr. Podvádzané partnerky majú často narušený vzťah k sebe. Pocity poníženia, zrady a odmietnutia sa podpíšu na ich sebaláske a sebahodnote. Od toho je už len malý krok k rôznym deštruktívnym procesom na úrovni tela. A keďže bola na duchovnej úrovni zranená ich ženskosť, fyzický prejav sebadeštrukcie sa najčastejšie odzrkadlí na ženských orgánoch.
Aj taktická hra stabilnej partnerky by preto mala mať svoje hranice. Jej úlohou je v prvom rade postarať sa o seba vo všetkých oblastiach, kde je zanedbávaná. Či je to zdieľanie, rozprávanie alebo sexualita, svoje telo i dušu by mala vyživiť ako najlepšie vie. Aj keď má určite dostatok racionálnych dôvodov na to, aby akceptovala zálety svojho partnera, nemá žiadny dôvod na to, aby sama trpela akýmkoľvek nedostatkom. O svoje potreby sa musíme postarať vždy len my sami. A ak nedokážeme zmeniť okolnosti nášho života, môžeme len zmeniť postoj. Nikdy sa však nemôžeme nechať poškodzovať alebo oslabovať.

Šanca na zmenu

Každý v partnerskom trojuholníku sa ocitá na životnej križovatke. A každý za to nesie svoj diel zodpovednosti. Tak, ako sa denno-denne rozhodujeme o maličkostiach, rozhodujeme sa aj o zásadných krokoch v našom živote. Každou myšlienkou tvoríme svoj osud. Prijať zodpovednosť za životné udalosti, v ktorých sme sa ocitli, je často tá najťažšia úloha akú máme. Ak to však dokážeme, oslobodíme sa od negatívnych pocitov a celú situáciu môžeme brať ako výzvu a šancu zmeniť svoj život. Iba komplikovanejšie životné situácie nás donútia urobiť revíziu svojich citov a vzťahov. Práve vtedy dokážeme ísť hlbšie do svojho vnútra a zistiť kto naozaj sme a čo naozaj chceme. Ak si dokážeme úprimne odpovedať na tieto otázky, potom je už jednoduché urobiť ďalší krok k tomu, čo si naozaj zaslúžime.

 

V kondenzovanom čase a s vybičovanými emóciami prichádzajú tie najkrajšie a najsilnejšie zážitky. Aj keď sú skutočné, nie je to celkom pravdivá realita. To je pasca mileneckých vzťahov.

 

Láska, neha, vášeň, súlad tiel a duší nie sú každodenné hodnoty. Sú výnimočné a vzácne. Keď milujeme, žijeme a nachádzame zmysel svojho bytia.

 

Milovať bez podmienok, na ničom nelipnúť a nechcieť stále viac –  v tom je sila prijatia a oslobodenia sa.

 

text_ Freyafoto