Najdôležitejšie zo všetkého je spoznať samého seba, až potom môžete a dokážete riešiť všetko ostatné, čo pochádza zvonku.

„Zrkadlo nemôže odrážať bohov, keď sa doň pozerajú opice.“ (E. Hemingway)

Všetko, čo nás na druhých naozaj hnevá, robíme my sami 

Je to ten najväčší paradox a nádherná hra o tom, čo sme vôbec ochotní si o sebe myslieť. Je to veľakrát to najťažšie priznanie. Skutočne všetko, s čím sa nevieme vyrovnať u druhých, nosíme v sebe. Aby ste to rozpoznali, musíte sa aspoň na chvíľu vzdať svojho ega. Ak si to uvedomíte, respektíve sa s tým zmierite, odpustíte sebe a vzápätí aj tomu druhému. Časom sa nad to dokážete povzniesť a s trochou sebairónie sa možno aj dobre zasmiať. Život dokáže byť celkom vtipný... so správnym prístupom.

Sebareflexia je v druhých ľuďoch

Cez iných ľudí spoznávame seba. Na začiatku tohto poznania sa naše ego automaticky začne búriť. To predsa nemôže byť pravda! Veď toľko hlupákov poznám, hádam sa s nimi nemôžem porovnávať...?! Alebo áno?

Ak to skutočne prežívate, ak vás na druhých naozaj hnevá veľa vecí, ak sa s tým neviete zmieriť, máte tendenciu druhých kritizovať a „bojujete“ s tým,  potom vedzte, že je to tak. Máte aspoň časť z toho v sebe. Tú časť, ktorej sa treba zbaviť! Čím skôr sa s tým vyrovnáte, tým lepšie pre vás.

Cvičenie:

Spomeňte si na človeka, ktorý vás najviac hnevá. Presne si zanalyzujte, ako to robí, čím vás irituje. Skúste ísť do detailov, presne si definujte, aká to je vlastnosť. Teraz sa zamyslite a úprimne si priznajte, kedy ste sa veľmi podobne, ak nie rovnako, zachovali vy. Väčšinou nie voči tomu človeku, ale paradoxne k úplne inému.  Len vzorec správania je ten istý. Tým, že si to priznáte a uvedomíte, urobíte pre seba tú najlepšiu možnú vec! 

Odpútajte sa od toho, čo nie je vašou prirodzenou súčasťou. Máme v sebe množstvo  nesprávnych vzorcov správania – „programov“, ktoré  vytvárajú takzvaný charakter, ale ten nie je našou pravou podstatou. Charakter je ego, ale naša skutočná podstata je božská. Na to, aby sme ju znovu objavili, je potrebné sa vrátiť do tej detskej nevinnosti, na ktorú sa začali nabaľovať tieto programy. Takzvaný charakter je Mount Everestom vášho ega. Vy ho potrebujete pomaly rozpúšťať. Zísť z tohto fiktívneho vrcholu, aby ste opäť objavili seba. Ak opakujete nesprávne vzorce správania, nemôžete očakávať, že sa zmení výsledok... Ide o vašu prirodzenú inteligenciu, vďaka ktorej sa môžete uvidieť a zmeniť vzorec správania. Je to také jednoduché, a pritom také náročné! 

Neskôr, keď sa ocitnete v podobnej situácii a už budete chcieť začať útočiť, zhlboka sa nadýchnite, vydýchnite (aj tri krát) a povedzte si STOP! Spomeňte si na seba; ako často tak reagujete vy sami? Hneváte sa vtedy sami na seba? Pochybujem. Tak sa pousmejte a skúste odpustiť tej osobe, ktorá „nevie“, čo robí (ale taktiež sebe). Nehrajte tú hru ega o falošnej dôležitosti!  Aj tak sa to v konečnom dôsledku vráti opäť k vám, cez niekoho iného.

Ak chcete stúpať po rebríčku sebaúcty, najskôr si musíte začať vážiť samých seba, aby ste si skutočne mohli vážiť druhých. Buďte inšpiráciou pre druhých, nehľadajte falošný rešpekt. Samozrejme, skúste na to upozorniť aj toho druhého človeka, ale môžete si pokojne tipnúť, či zareaguje jeho ego alebo vnútorná pokora. Dôležité je tiež nespyšnieť z pocitu, že „viem ako to funguje“, a zrazu všetkým bez akejkoľvek sebareflexie nastavovať zrkadlo. Ak človek na druhej strane nie je voči vašim názorom otvorený, tak s tým aj tak vôbec nič neurobíte. Zmeniť dokážete iba seba a svoj vzťah k druhým, na to nezabúdajte.  Všetko v živote prijímajte s pokorou. Ale nemýľte si slabosť s pokorou. Všetko a každý je prepojený – to je dokonalosť stvorenia. Pochopenie princípu „ZRKADLA“ je to najdôležitejšie, čo pre seba môžete urobiť.

Zrkadlo funguje aj v podobe myšlienok. To, čo vyšlete do vesmíru, sa vám aj vráti. Takže všetko, čo žijete, sa vám v nejakej podobe odohráva(lo) aj v hlave. 

Začnite sa pozorovať, skúste sa odosobniť od seba. Pozrite sa na svoje reakcie s odstupom. Najskôr musíte spoznať samého seba, až potom príde priestor pre spoznanie druhých. My však väčšinou robíme úplný opak. Sledujeme všetko a všetkých, len nie seba. Stalo sa to fenoménom dnešnej doby, ako keby sme nemali čo riešiť. Je totiž oveľa jednoduchšie zaoberať sa druhými. Bojíme sa vlastného zrkadla, a tak ho radšej nastavujeme  ostatným. Čo na tom, že nevidíme to vlastné. Hrou energií nejakého človeka zaženieme do kúta a budeme uspokojení, ako sme mu to „natreli“. Namiesto toho, aby sme si uvedomili, že sme to my, kto má problém. Sme to my, kto potrebuje pomoc. Sme to my, o koho sa máme zaujímať, nikto iný. 

Ak skutočne nepochopíme, že v prvom rade musíme spoznať samého seba, náš život naozaj nebude mať hlbší zmysel. Koľko času premrháme riešením ostatných? Aj keď máme možno pocit, že im chceme pomôcť, je to len túžbou nášho ega niekoho prispôsobiť na svoj obraz, na svoju pravdu. Každý je absolútna individualita. Aj keď sme všetci prepojení, čo na princípe zrkadla vidieť dokonale, sme každý iný. 

Nemôžete nikomu vnútiť svoju pravdu. Tá je vaša, pokojne si ju nechajte, ale nevnucujte ju niekomu inému. Druhý to aj tak vždy pochopí po svojom, takže sa nakoniec ani nedostane k tej vašej. Nie je možné, aby dvaja ľudia rozmýšľali úplne rovnako, preto je úplne zbytočné mrhať svojou energiou na niekoho, kto to od vás ani len nevyžaduje. Je to len uspokojenie vašej túžby – vášho ega. Preto riešte v prvom rade samých seba. Druhí vám však k tomu môžu výrazne pomôcť. Vďaka uvedomeniu si samého seba v druhom človeku. Akokoľvek sa tejto myšlienke bránite, pozorujte sa. To je najviac, čo pre seba môžete urobiť. Prestaňte súdiť, na to naozaj nemá nikto právo. Ani „boh“, ani kňaz, ani mama – nikto! Každý sa nachádza na úplne inom stupni vývoja a na zem prišiel s úplne iným poslaním. Nikdy nepochopíte všetkých a jediné, čo môžete, je naučiť sa chápať seba. Ak spoznáte samých seba, očistíte sa od všetkého, čo už nepotrebujete, naučíte sa žiť meditatívne (naplno v každom okamžiku, bez rutiny a automatizácie), nájdete svoju podstatu, svoj stred a už vás nikto a nič nerozhádže z vášho pokoja. 
 
Zrušte v sebe všetky nesprávne programy prosím... akonáhle začnete byť sami sebou (nikto vám už nebude vadiť, s nikým nebudete „bojovať“, dokážete prijať všetko a všetkých) dostanete sa do nádherného prúdu božskej synchronizácie, v ktorej je dokonalosť okamžiku nezameniteľným zážitkom každodennej radosti. Každá situácia i každé stretnutie sa bude odohrávať v nádhernej harmónii s vaším vyšším plánom. 

„Vzťah je nepochybne zrkadlom, kde objavíš samého seba.“ (Krishnamurti)