Kliknite na obálku časopisu a PRELISTUJTE SI!

               
               
               

WHY VEGAN? 3 dôvody PREČO dať šancu rastlinnej strave

Pojem rastlinná či vegánska strava sa ešte donedávna podvedome spájal najmä s úzkym okruhom ľudí, väčšinou príslušníkov mladšej generácie a vyznávačov extrémneho “rebelského“ životného štýlu, a to aj napriek tomu, že sa nejedná o žiadnu novinku. Medzi zástancov nejedenia mäsa a živočíšnych produktov patrili aj také významné historické osobnosti, akobol Platón, Pytagoras, Sokrates, Hippokrates, Leonardo da Vinci, Lev Tolstoj, Franz Kafka, Voltaire, Arthur Schopenhauer, Thomas Edison či Albert Einstein. Dnes si však tento štýl stravovania získava čoraz viac priaznivcov v rôznych spoločenských vrstvách a vekových kategóriách, vrátane mnohých známych osobností zo sveta politiky, športu či kultúry – Bill Clinton, Al Gore, Jared Leto, Pamela Anderson, Alicia Silverstone, Bryan Adams, James Cameron či Carl Lewis. Objavuje sa čoraz viac filmov venovaných tematike ekológie, udržateľného stravovania a vplyvu rastlinnej stravy na zdravie. Obchodné reťazce zaraďujú do svojej ponuky celé rady produktov, vyrobených výhradne z rastlinných surovín, označených certifikovaným logom “Vegan“ a na jedálnych lístkoch mnohých reštaurácií sa tiež čoraz častejšie objavujú výhradne rastlinné špeciality. Vo svete internetu nájdeme čoraz viac blogerov a vlogerov, ktorí propagujú tento životný štýl formou videí či článkov, v ktorých popisujú svoje vlastné skúsenosti a prinášajú zaujímavé návody a recepty, ako pripraviť chutné a zdravé jedlá a zaradiť vegánstvo do bežného denného režimu. Čím je spôsobený tento fenomén a aké dôvody vedú stále viac ľudí k tomu, aby prešli na rastlinnú stravu?

 

1_ Pevnejšie zdravie

Mnohí z tých, ktorí sa rozhodli vylúčiť zo svojho jedálnička akékoľvek produkty živočíšneho pôvodu (mäso a mäsové výrobky, mlieko, mliečne produkty a vajcia), tak urobili zo zdravotných dôvodov. Najčastejšie benefity, ktoré uvádzajú zástancovia vegánskej stravy, sú: celkové zvýšenie vitality a výkonnosti organizmu, zvýšenie schopnosti koncentrácie, pokles telesnej hmotnosti a nadmerného množstva telesného tuku, úprava trávenia a vylučovania, zlepšenie stavu pleti, vlasov a nechtov či zvýšenie svalového a kožného tonusu.
Mnohé výskumy dokazujú, že vylúčenie živočíšnych produktov umožňuje predchádzať aj závažným zdravotným ťažkostiam, ktoré sú spojené s vysokým príjmom škodlivých tukov a cholesterolu, ako sú napríklad vysoký krvný tlak, ateroskleróza (kôrnatenie tepien spojené so zvýšenou hladinou“zlého“ LDL cholesterolu v krvi), ktoré môžu následne vyústiť do nepríjemných a závažných cievnych ochorení vrátane srdcového infarktu, mozgovej príhody či erektilnej disfunkcie. Následkom nadmerného príjmu živočíšnych bielkovín môže byť tiež obezita a s ňou súvisiace ochorenia ako napr. cukrovka II. typu, poškodenie obličiek a pečene či celkové prekyslenie organizmu. S konzumáciou ťažko stráviteľných potravín živočíšneho pôvodu súvisia takisto tráviace ťažkosti – prekyslenie žalúdka, zápal čriev, syndróm dráždivého čreva či problémy s vylučovaním (hnačky a zápchy). Vo viacerých výskumoch bola už preukázaná aj priama súvislosť vzniku rakovinových ochorení s nadmernou konzumáciou mäsových a mliečnych výrobkov. Málokto vie, že výskumy potvrdzujúce súvis zdravotných ťažkostí s príjmom potravín živočíšneho pôvodu nie sú žiadnou novinkou – jeden z najvýznamnejších výskumov v tejto oblasti uskutočnil už v 60-tych rokoch vedecký team T. C. Campbella, PhD a bol zverejnený aj v knižnej podobe pod názvom The China Study.
Z hľadiska celkového zdravia organizmu a prevencie ochorení je potrebné spomenúť aj vyšší obsah toxínov v živočíšnych potravinách, ktoré sa v potravinovom rebríčku nachádzajú vyššie, ako rastlinné. K tvorbe malého množstva mäsa u zvieraťa (čiže svaloviny) je potrebné obrovské množstvo rastlinnej stravy, a teda aj obrovského množstva pesticídov a iných chemických látok používaných v poľnohospodárstve, ktoré zviera nie je schopné úplne zmetabolizovať. Nevylúčené škodliviny sa ukladajú v jeho organizme. Konzumáciou potravín vyrobených z tela takéhoto zvieraťa teda prijmeme oveľa viac škodlivín, ako konzumáciou hoci aj chemicky ošetrenej zeleniny či ovocia, a navyše – keďže sú už zabudované do živočíšnych tkanív – nijakým spôsobom ich už z nášho organizmu ani čiastočne “nevypláchneme“.

 

2_ Súcit so zvieratami

Jedným z najvýznamnejších a najpresvedčivejších faktorov, ktoré mnohých vedú k trvalému prechodu na rastlinnú stravu, je skutočnosť, že produkcia živočíšnych výrobkov je nevyhnutne spojená s utrpením zvierat. Ako hovorí bývalý člen skupiny Beatles, Paul McCartney: „Keby mali bitúnky sklenené steny, všetci by boli vegetariáni.“
Nejde však len o utrpenie súvisiace so samotným faktom, že zbavujeme zvieratá života, ale aj o utrpenie, ktoré znášajú zvieratá v súvislosti so samotným chovom na mäso a produkciu mlieka a vajec. Napriek tomu, že sa jedná o živé, dýchajúce a cítiace bytosti, pristupuje sa k nim ako k predmetom – výrobniam potravín. Väčšina z nich prežije celý život v zajatí, často v mimoriadne stiesnenom priestore a v neprirodzených podmienkach, v dôsledku čoho sa u nich prejavujú okrem rôzne správania (ako napríklad kanibalizmus v prípade ošípaných). Chovné zvieratá sú dopované antibiotikami a hormónmi pre čo najrýchlejší rast a podrobované bolestivým veterinárnym úkonom, ako napríklad kastrácia, či odstraňovanie rohov, bez akejkoľvek anestézie. Kravám, ktoré podľa vedeckých štúdií patria medzi najstarostlivejšie matky v živočíšnom svete, sú teľatá neľútostne odobraté hneď po pôrode a určené na ďalší chov na mäso, alebo okamžitú porážku. Dojné kravy prežijú celý svoj život pripútané na jednom mieste v stajni a sú prakticky neustále umelo oplodňované, aby produkovali čo najviac mlieka až do okamihu, kým nie sú úplne vyčerpané a odoslané na porážku. Sliepky, ktoré pri voľnom výbehu znesú ročne okolo 200 vajec, sú vo veľkochovoch umelo stimulované k tomu, aby znášali až 350 vajec ročne, pričom samčekovia sú okamžite po vyliahnutí hromadne usmrtení ako nerentabilní, a to zomletím zaživa alebo udusením. Pred samotnou porážkou sú zvieratá často podrobované stresu pri preprave na bitúnok, a bohužiaľ veľmi často nie sú ani úplne usmrtené predtým, ako dôjde k samotnému “spracovaniu“, čiže zdieraniu kože, odstraňovaniu vnútorností atď.
Morálno-etické dôvody patria medzi najsilnejšie motivácie k trvalému prechodu na čisto rastlinnú stravu. Keď sa na chvíľu zamyslíme nad spôsobom, akým získavame mäso, mlieko a vajcia, zistíme, že v skutočnosti nie je akceptovateľný pre väčšinu z nás. Ak by sme na ulici zahliadli, že niekto ubližuje zvieraťu, prirodzenou reakciou väčšiny ľudí by bola snaha tomu zabrániť. Prevažná väčšina z nás by nikdy nebola schopná ublížiť zvieraťu ani zbaviť ho života. Nechceme ani len počuť o tom, ako živočíšna výroba prebieha, pretože skutočnosť je natoľko krutá, že by sme ju nezniesli.
Ako je teda možné, že my ľudia, v najhlbšej podstate súcitné bytosti, sme schopní si bez výčitiek pochutnávať na steakoch, klobáskach či pečenom kurati?
Jedinou možnosťou, ako to urobiť, je vypnúť svoje prirodzené inštinkty a byť presvedčení o tom, že je to normálne a prirodzené, a teda aj morálne akceptovateľné. Odpojiť súvislosť medzi tým, čo máme na tanieri, a tým, čo to obnáša. Melanie Joy, významná vegánska aktivistka, prednášateľka a psychologička, autorka knihy Prečo milujeme psy, jeme prasatá a nosíme kravy, vysvetľuje tento mechanizmus pomocou pojmu “karnizmus” (carn= mäso, -izmus = systém presvedčení) – skrytej ideológie, ktorá nám okrem iného umožňuje rozlišovať zvieratá na tie, ktoré sú “jedlé“ a tie, ktorých konzumácia je poburujúca a neakceptovateľná, a zároveň zahŕňa obranné mechanizmy – logické argumenty, vďaka ktorým si vieme na vedomej úrovni vnútorne obhájiť prirodzene neakceptovateľné metódy získavania živočíšnych produktov. Táto ideológia sa vyznačuje najmä tým, že je neviditeľná – je natoľko rozšírená a zakorenená v kultúre, že ju na vedomej úrovni nevnímame ako všeobecne zastávanú ideológiu, ale ako nevyhnutný, prirodzený a normálny svetový poriadok, zatiaľ čo vegánstvo či vegetariánstvo sa vedome vníma ako systém presvedčení jednotlivcov o tom, že konzumácia zvierat a živočíšnych produktov je neetická. Väčšina “karnistov“ si v skutočnosti neuvedomuje, že sú zástancami karnizmu, nakoľko sa jedná a o neviditeľnú ideológiu, ktorá nám je vštepovaná od narodenia a nie je možné ju spochybňovať. Karnistický “obranný systém“ ukrýva spojitosti medzi našimi morálnymi hodnotami a správaním a umožňuje nám urobiť výnimku v situáciách, ktoré by sme za normálnych podmienok vyhodnotili ako neetické.
Neviditeľná však nie je len samotná ideológia karnizmu – neviditeľné sú aj jej obete, čiže miliardy chovných zvierat, ktoré sú ukryté pred naším zrakom, pracovníci bitúnkov a mäsokombinátov, ktorí často pracujú v tých najhorších podmienkach, a v konečnom dôsledku aj spotrebitelia, ohrození nespočetnými ochoreniami dokázateľne spôsobenými konzumáciou živočíšnych produktov, vychovaní tak, aby sa emocionálne a fyzicky odrezali od pravdy, ktorá sa ukrýva za jedením mäsa, mlieka a vajec.
Ďalším obranným mechanizmom karnizmu je aj to, že nás presviedča o nevyhnutnosti konzumácie mäsa a živočíšnych produktov (propagácia mäsa ako nutného zdroja bielkovín, či mlieka ako zdroja vápnika), a zároveň deformuje naše vnímanie, aby sme sa pociťovali čo najväčší komfort pri ich jedení: učíme sa vnímať chovné zvieratá abstraktne a hromadne, ako komodity (hydina, hovädzina, bravčovina a pod.). Dostávajú sa k nám dôkladne očistené, naporcované a zabalené, aby čo najmenej pripomínali zviera, z ktorého boli získané. Ruku na srdce – koľkí z nás by nakupovali hoci aj kuracie mäso v takých množstvách, v akých to robíme denne, ak by sa predávalo vcelku, neošklbané a nevypitvané, s hlavou, zobákom, očami a pazúrmi?
Sila karnizmu spočíva v konečnom dôsledku v tom, že sa odvoláva na niečo, čo robí väčšina. Slovami Tobiasa Leenaerta, dlhoročného bojovníka za práva zvierat a spoluzakladateľa Centra pre efektívnu vegánsku advokáciu (CEVA):„Väčšina ľudí je mäso, pretože... väčšina ľudí je mäso“.
Tak, ako každá ideológia, ani karnizmus napriek svojej sile nie je neprelomiteľný. A prelomiť ho môžeme práve tým, že sa začneme zamýšľať nad našimi každodennými rozhodnutiami. Nad tým, či sa naozaj jedná o vedomé rozhodnutia, alebo len automaticky nasledujeme to, čomu nás naučili. A takáto zmena životného postoja a štýlu, vyplývajúca z našej prirodzenej potreby, úprimnosti a otvorenosti voči našim prirodzeným pocitom a inštinktom, bude potom nielen jednoduchá a trvalo udržateľná, ale aj radostná a obohacujúca.

 

3_ Budúcnosť planéty

Ochrana životného prostredia znamená pre väčšinu z nás také opatrenia ako znižovanie emisií výfukových plynov, obmedzovanie spotreby vody a elektriny, či triedenie odpadu a znižovanie tvorby biologicky nerozložiteľného odpadu. Menej známa je skutočnosť, že aj živočíšna výroba má mimoriadne negatívny dopad na pôdu, vodu, ovzdušie, klimatické zmeny, biodiverzitu, dažďové pralesy, odpadové hospodárstvo i trvalú udržateľnosť ekosystému. Podľa výpočtov potravinovej a poľnohospodárskej organizácie (FAO) z roku 2013 má chov hospodárskych zvierat za následok tvorbu až 14,5% celkového množstva skleníkových plynov, čo je viac, ako všetky formy dopravy dokopy (13%), pričom tieto plyny pochádzajú v prevažnej väčšine z pestovania krmiva pre zvieratá, trávenia zvierat a rozkladania hnoja. Zbytok pripadá na spracovanie a dopravu živočíšnych výrobkov.Podľa niektorých odborníkov sú aj tieto výsledky výrazne podhodnotené, najmä kvôli prehliadaniu vplyvov, ako je dýchanie zvierat, využitie pôdy alebo podcenená tvorba metánu (CH4) pri trávení a plynatosti dobytka. Niektoré odhady uvádzajú až 51% podiel živočíšnej výroby na emisiách skleníkových plynov, a aj program OSN pre životné prostredie konštatuje, že významné zníženie dopadov klimatických zmien bude možné jedine v prípade, ak nastane celosvetový odklon od stravovania sa živočíšnymi produktmi. Prechodom na vegánsku stravu môžeme ušetriť dokonca toľko CO2 ročne, koľko vznikne pri 10000 km jazdy autom. Dopyt po živočíšnych produktoch so sebou prináša aj rastúcu potrebu pôdy, potrebnej na pastviny pre dobytok, ale aj polia na pestovanie krmiva. Tá sa v súčasnosti získava najmä intenzívnym výrubom a vypaľovaním dažďových pralesov, amazonského pralesa a iných lesov v rôznych častiach sveta. Až 70% vyrúbanej plochy amazonského pralesa slúži pre chov dobytka. Každé dve sekundy takto zmizne plocha lesa s rozlohou futbalového ihriska, a ročne sa jedná o plochu, ktorá zodpovedá rozlohe celého Česka a Slovenska. Ničenie lesov súvisí nielen s likvidáciou ekosystémov a vyhynutím mnohých vzácnych prírodných druhov. Pralesy pomáhajú tiež regulovať zemskú klímu tým, že uskladňujú takmer 300 miliárd ton uhlíku vo svojich živých častiach (40-krát viac ako sú ročné emisie skleníkových plynov z fosílnych palív). Ich ničením sa nielenže zmenšuje ich plocha, a teda aj kapacita pre uskladňovanie nebezpečných emisií, ale pri ich vypaľovaní dochádza tiež k spätnému uvoľňovaniu uskladneného uhlíka do atmosféry vo forme oxidu uhličitého – skleníkového plynu, čo následne významne prispieva k celkovému globálnemu otepľovaniu. Živočíšna výroba je takisto mimoriadne náročná na spotrebu vody, ktorej nedostatkom trpí v súčasnosti viac ako jedna miliarda ľudí. Na chov zvierat pripadá až 29% celkovej svetovej spotreby vody v poľnohospodárstve. Na výrobu len jedného kilogramu hovädzieho mäsa je potrebných viac ako až 15 tisíc litrov vody, pričom rovnaké množstvo vody spotrebujeme na vypestovanie až 10 kg obilnín a 50 kg zeleniny! Dôsledky klimatických zmien a ničenia životného prostredia sú čoraz viac viditeľné a výrazne ich už pociťujú obyvatelia mnohých častí sveta. Je teda najvyšší čas, aby sme sa zamysleli nad tým, aká budúcnosť nás čaká pri udržaní súčasnej tendencie.

Súčasnosť aj budúcnosť planéty má v rukách každý jeden z nás a zmena nemusí byť náročná – spočíva len v tom, že začneme robiť zodpovedné rozhodnutia, vrátane toho, že sa rozhodneme vyradiť zo svojho jedálnička živočíšne potraviny, a začneme ich postupne nahrádzať chutnými jedlami zo zeleniny, ovocia, obilnín či strukovín. Prechod na čisto rastlinnú stravu nie je už v súčasnej dobe taký náročný, aký bol pár desiatok rokov dozadu, kedy sa aj tofu muselo vyrábať v domácich podmienkach:) Dnes už trh ponúka najrozmanitejšie vegánske delikatesy, ktoré plne uspokoja chuťové bunky každého “všežravca“ – okrem už známych rastlinných mliek či náhrad mäsa, môžete ochutnať aj syry či majonézu, ktorých konzistencia a chuť je na nerozoznanie od tých skutočných, dostupné sú aj také “vychytávky“ ako vegánsky tuniak či chrumkavá kačica. Na internete už nájdete doslova milióny zaujímavých receptov na prípravu rovnako super-zdravých vegánskych jedál, ako aj menej zdravých lahôdok – hamburgerov, burrít, waflí, či vyprážaných pochúťok.
Nebojte sa experimentovať a skúste dať šancu rastlinnej strave – nielenže tým prospejete svoju telu, ušetríte utrpenie chovným zvieratám a podporíte zdravie planéty, ale je veľmi pravdepodobné, že si doprajete aj prekvapivo príjemné kulinárske zážitky.

Text_ Karolína Fajthová

Témy: 

Rubriky: 

AKTUÁLNE ČÍSLO

JESEŇ 2017

VYDAVATEĽ

BADAM CREATIVE, s.r.o.

 

KONTAKT

 

0903 442 220

 

horoskopy@alternativ.sk

info@badamcreative.sk

 

HOROSKOPY & LIFESTYLE

 

Moderný a alternatívny štvrťročník   o tele a o duši