Prirodzenosť muža a ženy alebo „gender“ ošiaľ?

Prečo sú mužský a ženský element potrebné a ako sa dopĺňajú

Všetko začína dobrým úmyslom, napríklad pracovným a spoločenským zrovnoprávnením žien a náležitým ocenením ich prínosu k harmonickému fungovaniu rodiny a spoločnosti. Neskôr sa správnej veci ujmú ideológovia, ideologicky motivovaní vedci a politici a nakoniec z toho vyjde honba na čarodejnice a čarodejníkov, to jest na všetkých, s odlišným názorom od novej dogmy. Dogma sa stavia nielen nad zdravý rozum, ale aj nad biologické fungovanie reprodukcie skombinovaním dvoch odlišných genotypov prirodzenou cestou biologickej príťažlivosti, ktoré sa v evolúcii ukázalo ako najúspešnejšie, fungujúce už milióny rokov. A príťažlivosť nevzniká na rovnakých póloch, ale na presne opačných. Bez odlišnosti by príťažlivosť ani nebola možná.

Čo je to gender?

Podľa Wikipédie je gender, (anglicky: rod) psychologické a sociálne pohlavie. Sú to vlastnosti a správanie človeka spojené s obrazom muža resp. ženy zo spoločenského a kultúrneho hľadiska. Chápe sa ako sociálne, resp. kultúrne pohlavie, ktoré je opakom pojmu biologického pohlavia.

Po desaťročiach úspešného boja žien za emancipáciu, za rovnaké práva aj možnosti, rovnaké finančné aj spoločenské ohodnotenie, sa boj pohlaví dostáva na kvalitatívne novú úroveň. A tou je zmazanie pohlaví a ich odlišností. Víziou je zženštilý muž a zmužnelá žena, alebo androgýnna bezpohlavná bytosť. Aby bol chaos dokonalý, doplnili sa dve pohlavia o ďalších 40 pohlaví. Je pravdou, že príroda rada experimentuje s pohlaviami, existujú živočíchy, ktoré si vedia dokonca pohlavie zmeniť, podľa toho ako je to pre zachovanie druhu potrebné. Existuje dokonca miesto v Karibiku, kde sa v puberte z dievčat stávajú muži. Nazývajú ich „machihembras“ – muži, ktorí sa narodili ako ženy. Žijú v Salinas, izolovanej dedine v juhozápadnej Dominikánskej republike. Pri narodení sa javia ako dievčatá a až keď sa blížia k puberte, vyvíjajú sa u nich mužské orgány.

Podstatné pre evolúciu je však to, že sa druhy môžu reprodukovať len spojením samca a samičky, muža a ženy. To jest odlišné pohlavia zväčša nemajú potomstvo, tým pádom sa táto vlastnosť ďalej geneticky nerozvíja. Preto aj po miliónoch rokov sme ešte stále len dve pohlavia – muž a žena.

Spoločenské vymazanie odlišnosti pohlaví

Súčasné mienkotvorné médiá sa snažia odlišnosti pohlaví „sociologicky“ zmazať, čo u starších ročníkov vedie k úsmevu až údivu, pre mladých dospievajúcich ľudí to má však vážne dôsledky. Tým, v čase dospievania, a najmä v puberte, hormonálne výkyvy spôsobujú už aj tak dostatok chaosu s identitou a identifikáciou s novým „dospelým vzorom (archetypom) osobnosti“, respektíve akú rodovú rolu budú chcieť v spoločnosti zaujať. Nemajú takmer žiadne skúsenosti telesného kontaktu, príťažlivosti k opačnému pohlaviu a nepoznajú ešte dostatočne sexuálne fungovanie vlastného tela. Nedali im čas na vlastné bádanie a objavovanie. A v tomto krehkom okamihu ich vývoja prichádzajú médiá a školská výchova a uvrhnú hľadanie vlastnej identity do úplného chaosu. Sociálne médiá preferujú každého, kto je iný až extrémny, tým pádom vytvárajú tlak ktorému ešte neskúsené a neodolné bytosti príliš ľahko podľahnú. S katastrofálnymi dôsledkami. Ešte telesne a duševne nevyvinutí jedinci si drastickými operáciami menia pohlavie, pričom väčšinou strácajú nenávratne nielen svoju predošlú orientáciu a dovtedy funkčné pohlavné orgány, ale celoživotne schopnosť sa reprodukovať. Aká spoločnosť môže mať záujem vo vytváraní androgýnnych bezpohlavných a celoživotne nešťastných a dezorientovaných jedincov? A kvôli čomu to urobí mladý človek? Kvôli 1 000 lajkom na Instagrame vo veku 15 rokov? Kvôli krátkodobej popularite, pretože je to „in“ a neuvedomujúc si následky, že môže trpieť celoživotne? A pritom je celá diskusia irelevantná. Prečo?

Muž v žene a žena v mužovi

Pojmy Anima a Animus sú jedným z najcelostnejších konceptov súčasnej psychológie. Povzniesli sa nad boj pohlaví tým, že oba elementy – ženský aj mužský, Jin a Jang – spojili v každom z pohlaví. Vytvoril ich nemecko-švajčiarský psychológ Carl Gustav Jung, ktorý opísal Animus ako nevedomú mužskú stránku ženy a Animu ako nevedomú ženskú stránku muža, pričom každá presahuje osobnú psychiku človeka. Jung definoval podvedomý vnútorný rodový opak sociálnej spoločenskej masky osobnosti (Persona), teda archetyp, ktorý spája vedomé racionálne ego (muža) s podvedomým emocionálnym ženským elementom a opačne. Anima zvyčajne súvisí s emocionálnymi, empatickými a citlivými aspektmi, zatiaľ čo Animus súvisí s aktívnou, agresívnou, intelektuálnou, objaviteľskou stránkou osobnosti.

Úrovne Animy a Anima podľa Junga

Archetypy vývoja ženy:

Eva – objekt túžby, poskytovateľka výživy, bezpečia a lásky

Helen – všeobjímajúca, inteligentná a talentovaná

Mária – spravodlivá a vzor cnosti

Sophia – múdra, ľudská, rovnocenná

Archetypy vývoja muža:

Tarzan – muž s čistou fyzickou silou

Byron – muž akcie alebo romantiky

Lloyd George – muž ako profesor, učiteľ, rečník

Hermes – človek ako duchovný sprievodca

Anima ako bezpečnostné opatrenie

Anima v mužovi je psychickou aj genetickou pamäťou a identifikáciou všetkých predchádzajúcich ženských existencií, ktoré sú zakódované v chromozómoch. Obsahuje v sebe poznanie minulej ženskej histórie terajšieho muža a intuitívne chápanie všetkých ženských kvalít, ktorými je osobnosť od prírody obdarená. Anima je preto dôležité bezpečnostné opatrenie, ktoré zabraňuje mužovi prehnane sa identifikovať s akýmikoľvek kultúrnymi mužskými charakteristikami, ktoré mu vnucuje jeho terajšie prostredie a vzdelanie. Anima má nielen osobný, ale i masovo-civilizačný vplyv, zjemňuje silné agresívne tendencie a slúži i ako most v komunikácii so ženami v rámci rodinných vzťahov ako i v komunikácii prostredníctvom umenia a verbalizácie.

Mužskosť a ženskosť nie sú protiklady
Sú to splývajúce tendencie. Kňažka, matka, mladá čarodejnica, manželka a múdra starena – tieto všeobecné typy sú archetypmi jednoducho preto, že ide o „základné prvky“ predstavujúce, symbolicky, rôzne typy takzvaných ženských kvalít. Majú ich, samozrejme, i ženy. Ženám však nie je potrebné pripomínať ich ženskosť, ale opäť, aby sa nadmerne neidentifikovali so svojím terajším pohlavím, existuje niečo, čo Jung nazýval Animus, alebo skrytý muž v žene. Tento tak isto reprezentuje mužské životy, ktoré predkovia prežili – mladík, kňaz, agresívny muž z džungle a múdry starec. Toto sú typy, ktoré všeobecne a symbolicky predstavujú minulé mužské životy v rodine, žité terajšími ženami.

Prostredníctvom Animy a Anima sú terajšie osobnosti schopné čerpať z vedomostí a z intuitívneho poznania a pozadia svojich minulých existencií v opačnom pohlaví. Pri niektorých príležitostiach môže, napríklad, žena stratiť pôdu po nohami a príliš zdôrazňovať svoje ženské vlastnosti. V takomto prípade jej príde Animus, alebo jej vnútorný muž, na pomoc a prinesie jej snové zážitky a záplavu vedomostí, ktorých výsledkom budú kompenzujúce reakcie mužského typu.

To isté platí pre muža, keď sa z akéhokoľvek dôvodu príliš identifikuje s vlastnosťami, o ktorých verí, že ide o mužské vlastnosti. Anima, alebo jeho vnútorná žena, ho prinúti ku kompenzačným krokom a podnieti v ňom nárast intuitívnych schopností, vnášajúc tvorivý prvok ako protiváhu jeho agresivity.

Animus a Anima sú samozrejme vysoko psychicky nabité, pôvod tohoto psychického náboja a vnútornej fascinácie je však výsledkom celkom legitímnej vnútornej identifikácie s týmito personifikovanými vlastnosťami opačného pohlavia. Nielenže majú realitu v rámci psychiky, sú aj s vnútorným Ja pevne zakotvené v geneticky zakódovaných údajoch – ide o genetickú pamäť minulých psychických udalostí – premiestnenú do genetickej pamäti samotných buniek, z ktorých sa skladá vaše telo. Terajšie charakteristiky však obvykle zatienia tie minulé. Sú dominantné, tie druhé charakteristiky sú však latentné a prítomné, zabudované do vzorca. Fyzický vzorec terajšieho tela je teda genetickou pamäťou minulých fyzických foriem vášho Ja a jeho silných i slabých stránok.

Ženský pól Anima predstavuje orientáciu do vnútra, hlbokomyseľné, starostlivé, intuitívne vlastnosti, vnútorné zameranie, z ktorého pochádza všetka kreativita.

Mužský pól Animus predstavuje agresívny výboj, ktorý vracia osobnosť von do fyzickej aktivity triumfálne držiac výsledky kreativity, ktorú zabezpečili vlastnosti Animy.

Prirodzené napätie medzi pohlaviami
Medzi pohlaviami existuje prirodzené napätie, ktoré je založené na omnoho hlbších príčinách, než sú fyzické príčiny. Toto napätie je výsledkom povahy nášho vedomia, ktoré vzniká z Animy, ale v pokračovaní svojej existencie závisí na „agresivite“ Anima. Do určitej miery to vysvetľuje fascináciu, ktoré pociťujú pohlavia voči sebe navzájom, ako výsledok vnútornej vedomosti o našom celom Ja, ktoré sa svojím úsilím snaží skombinovať a naplniť zdanlivo protichodné tendencie, ktoré sú jeho súčasťou. Cieľom je dosiahnutie pravej identity.

Muž túži po Anime, pretože Anima predstavuje pre jeho hlboké nevedomie tie druhé vlastnosti jeho celého Ja. Animus a Anima sú hlboko zakorenení v nás, so svojimi potrebnými, navzájom sa dopĺňajúcimi, no zjavne protichodnými tendenciami. Sú nanajvýš dôležití pre zachovanie samotnej povahy nášho ľudského vedomia.

Prečo sa mužský a ženský archetyp nikdy nestratia?

Aj keď sa dnes čoraz častejšie stretávame so stieraním hraníc medzi pohlaviami, voľnou orientáciou, slobodou polarít a veľkým množstvom rodov, tradičné archetypy muža a ženy nikdy nevymiznú –

vo filozofickom ani praktickom zmysle existencie. Z hľadiska kozmológie a metafyziky stojí tento svet na magnetizme a spojení dvoch opačných polarít Jin a Jang. Ich manifestáciu vidíme všade okolo nás. Boli na počiatku stvorenia, prejavujú sa v prírode, v čase, v nás samých a celkom jasne aj v pohlaviach muža a ženy. Vzájomná príťažlivosť Jin a Jang drží pokope hmotu, v ktorej žijeme. A vo svete muža a ženy sú to práve tieto dve rozdielne polarity, ktoré držia pokope ich vzájomný vzťah. Práve vďaka biologickým odlišnostiam dvoch pohlaví a vzájomnému magnetizmu potom môže prísť na svet nový život, nový človek. Zákonitosti prírody sú nad všetkými slobodnými teóriami o výbere pohlavia, pracujú mimo nás, nevieme ich ovplyvniť. Naučili sme sa možno do nejakej miery ovplyvniť počatie, pokiaľ po ňom netúžime. Ak však chceme počať dieťa, nie je to jednoznačne iba v našich rukách. A tak to musíme prenechať vyšším princípom a prírodným zákonom, ktoré sa samé postarajú to, aby život na Zemi zostal zachovaný.

text_Andrej Maťko