FREYA 囍AUTENTICKÁ ČÍNSKA ASTROLÓGIA

Venezuela: Čarokrásna, no nebezpečná

Autor pôvodného článku: Michal Hertlík.

Venezuela: Čarokrásna, no nebezpečná – fotografia z pôvodného časopisu
Fotografie v pôvodnom článku: archív autora.

Keď sa povie slovo Venezuela, každému hneď určite napadnú niektoré z nasledujúcich vecí: najkrajšie pláže sveta, najkrajšie ženy sveta, najviac Miss Universe, nepoznaná tropická krajina, Amazonský prales, Anjelský vodopád, indiánske kmene, endemická fauna a flóra, Hugo Chávez, Simón Bolívar, nepokoje, revolúcia, socializmus 21. storočia, potláčané ľudské práva a slobody obyvateľstva, najnebezpečnejšie a najnásilnejšie hlavné mesto sveta Caracas, vraždy a násilie na dennom poriadku, najväčšia inflácia na svete, nedostatok potravín a základných ľudských potrieb, v súčasnosti prakticky nedostupná krajina.

NAJVÄČŠIE SVETOVÉ SKLAMANIE

Na vyššie spomenutých slovných spojeniach krásne vidieť, že na jednej strane v krajine nájdete všetko to najlepšie a najkrajšie, po čom oči cestovateľa priam bažia, avšak na druhej strane ide každému, kto vstúpi do krajiny, doslova o holý život a nikdy neviete, ktorý deň bude váš posledný a aké nebezpečenstvo číha za ďalším rohom. Venezuela je v súčasnosti, čím sa myslí obdobie posledných rokov, to najväčšie a najsmutnejšie svetové sklamanie. Koľko turistov a cestovateľov z celého sveta by mohlo spoznávať túto úžasnú krajinu, keby niet chavistickej politiky súčasného prezidenta

Nicolása Madura a jeho vládnej politickej strany! Otázkou zostáva, či svoje tretie odbobie vo funkcii, ktoré sa začalo po spornom víťazstve v roku 2019, dokončí legálne, alebo sa obyvateľstvo zomkne natoľko, že sa im ho podarí zvrhnúť a nastolia v krajine režim, ktorý by som im veľmi prial – demokraciu.

NEPOZNANÝ KONIEC SVETA

Ja som sa vybral do tejto unikátnej krajiny pár mesiacov predtým, než sa to celé šialenstvo, po ktorom sa už sem takmer nikto nehrnul z vlastnej vôle, naplno spustilo. Písal sa jún 2013. Niekoľko mesiacov som sa rozhodoval, ktorá latinskoamerická krajina bude tou úplne prvou, ktorú v mojom živote navštívim. Odmalička ma totižto lákala práve Latinská Amerika a vtedy nastal ten správny čas konečne ju zažiť na vlastnú kožu. Osud rozhodol o Venezuele. V tej dobe som o tejto krajine nevedel tak veľa, ako viem dnes. Ani sa tam ešte nediali až také drastické a zároveň bizarné veci, ako sa tam dejú dnes. Keď sa na to pozriem spätne, keby som v roku 2013 do Venezuely nešiel, už by som sa tam potom nedostal. Tá pravá revolúcia proti vláde sa začala vo februári 2014 a trvá prakticky dodnes. Ako dvadsaťročný mladý cestovateľ som sam sa teda vybral na svoju najväčšiu dobrodružnú cestu života na druhý, nepoznaný koniec sveta.

NAGUANAGUA – MÔJ DOMOV

Nepriletel som klasicky hneď do hlavného mesta Caracas. Pristál som v menšom meste asi tri hodiny odtiaľ, ktoré sa volá Valencia. Španielske mesto, poviete si. Áno, toto mesto sa nachádza aj v Španielsku, a práve podľa neho dostalo totožné pomenovanie. Španielski dobyvatelia počas svojej kolonizácie dávali mestám a osídleniam španielske názvy podľa seba. Veď aj Barcelona nie je len v Španielsku, ale aj vo Venezuele. Valencia ako priemyselné a obchodné mesto ma veľmi nenadchlo. Strávil som tam síce viac času kvôli mojej kultúrnej stáži, ale vždy som sa snažil objavovať okolie a netráviť v nej až toľko času. Doteraz si však pamätám mestskú štvrť, v ktorej som býval – Naguanagua. Niektoré názvy sa vám skrátka zapíšu do hlavy, aj keby ste nechceli. To isté platí aj o ľuďoch, ktorých som na svojej ceste stretával. Niektorí sa mi tak zapísali do srdca, že tam ostanú naveky.

SLOVENSKÉ JAHODOVÉ GUĽKY NA OBED

Jedným z nich bol aj José Carlos. Nielen vo Valencii, ale aj vo vedľajšom meste Guacara som trávil pomerne dosť času vďaka môjmu projektu. Na miestnej univerzite som sa okrem iných spriatelil aj so spomínaným Josém. Bol chudý a menšieho vzrastu, mal husté kučeravejšie vlasy, pomalú až ležernú chôdzu a veľmi ľudské a príjemné vystupovanie. S Jotom, ako ho jeho kamoši prezývali, sme trávili veľa spoločného času, aj za prahom univerzity. Neraz ma zobral k sebe domov. Jeho veselá mamka a seriózne pôsobiaci tatko spolu s jeho bratom vytvárali doma harmonickú atmosféru. Polovica jeho rodiny pochádzala zo Španielska, takže aj preto bol José bledý ako ja. Ani by ste nerozoznali, že on je Venezuelčan a ja Slovák. Spolu sme brázdili ulice Guacary, chodili na miestne trhy, predstavoval ma svojim známym. Boli to dni plné zábavy a spoznávania miestnych zvykov. On sa odo mňa učil aj tie naše a dokonca sme spolu pripravovali slovenské zemiakové guľky s jahodami. O tejto kombinácii sa jemu a jeho rodine v živote ani nesnívalo, keďže latino ľudia nepoznajú sladký obed. José sa stal mojím veľmi dobrým kamarátom, ktorý mi veľakrát pomohol a dodnes sme ostali v kontakte. Venezuela ma naučila sa v žiadnom prípade nebáť začať konverzáciu s miestnymi. Po rokoch cestovania môžem zaručene povedať, že je to pre mňa najkrajšia časť cestovania, kedy sa prihováram domácim, rozprávame sa o hocijakých témach, neustále nadväzujem nové priateľstvá a spoznávam skvelých ľudí. Samozrejme, bez miestnej reči by to bolo nemožné. Aj v tejto veci ma Venezuela neuveriteľným spôsobom posunula vpred. Španielčina sa stala mojou každodennou súčasťou a niekedy sa pristihnem, že ňou hovorím dokonca viac ako po slovensky.

HITOM JE ŠTVORLÍSTKOVITÁ KATEDRÁLA

Z okolia Valencie pokračovali moje kroky postupne ďalej, do západnejších častí krajiny. Mojím obľúbeným mestom sa stalo Barquisimeto, ležiace takisto na severe. V tomto meste majú jeden z najunikátnejších kostolov, aké som mal možnosť vidieť. Metropolitná katedrála Nuestra Señora del Carmen je známa svojím štvorlístkovitým tvarom a presklenou modernou architektúrou. Dokonca v roku 2016 tam nakrúcali jeden z najväčších latino hitov Andas en mi cabeza od venezuelských reggaetón spevákov China a Nacha. V Barquisimete mi svoj domov poskytla jedna nábožensky založená rodina. Patricia, dievča v mojom veku, bola ako moja sestra. Spolu s jej neterou Marou som mal o zábavu postarané. Dievčence milovali tanec. Aj keď bola rodina z nižších sociálnych pomerov, neuberalo im to na úsmeve či radosti z každodenných maličkostí. Učili ma tancovať venezuelské tance s typickými krojmi, kuchtili sme spoločne tradičné jedlá a prežívali sme príjemné okamihy, o ktoré sa delíme dodnes.

NAJNEBEZPEČNEJŠIE HLAVNÉ MESTO SVETA

V Caracase, hlavnom a najväčšom meste krajiny, som sa zdržal len týždeň. Nachádza sa úplne v strede krajiny takmer na pobreží Karibského mora,

:: KURIOZITY A ZAUJÍMAVOSTI ::

Vedeli ste, že:

Venezuela má jedny z najkrajších žien na svete, čoho pravým dôkazom je najviac Miss Universe s rekordným počtom 7.

Vyše 50 % územia je zákonom chránené, čím je prvé na svete.

Venezuela má druhý najvyšší počet vrážd strelnou zbraňou na svete po Hondurase.

Hlavné mesto Caracas je považované za najnásilnejšie zo všetkých svetových metropol.

Krajina má najlacnejší benzín na svete a ropná veľmoc Saudská Arábia je až na druhom mieste.

Aby toho nebolo málo, medzi rokmi 2007 – 2016 mali vo Venezuele vlastné časové pásmo zavedené ešte za vlády Huga Cháveza v roku 2007, ktoré napokon jeho nástupca Nicolás Maduro zrušil a v roku 2016 vrátil časové pásmo do pôvodného stavu.

od ktorého ho oddeľuje hora Ávila, rozprestierajúca sa nad mestom. Na jej vrchol som sa dostal pomocou lanovky, z ktorej som pod sebou videl takmer celé mesto. Futuristické mrakodrapy sú v priamom kontraste s mnohými chudobnými časťami. Všeobecne ich poznáme pod názvom slumy, ale v Latinskej Amerike sú známe pod názvom barrios, čo v preklade znamená mestské štvrte. V Caracase ich nájdeme naozaj neúrekom, pretože chudobné venezuelské obyvateľstvo nemá dostatok peňazí ani len na jedlo, vodu a základné ľudské potreby, nieto ešte na kúpu pekného nového bytu, či dokonca vlastného domu so záhradou. S existenciou barrios narastá aj kriminalita, ktorá je v krajine na alarmujúcom bode a každým dňom stúpa. Je úplne bežné, že stojíte na zastávke čakajúc na autobus, alebo sa len tak prechádzate po ulici a zrazu vás prepadnú, zoberú všetko, čo máte pri sebe, a zmiznú. A to si ešte môžete gratulovať, že ste pri tom neprišli o život. Takáto vyhrotená je bohužiaľ situácia v krajine za posledných pár rokov. Preto prakticky momentálne neevidujú žiadnych turistov. Ja som síce moju trojmesačnú dobrodružnú výpravu prežil bez nepríjemností, ale teraz už by som sa tam ísť sotva odvážil. Keď však chcete zažiť totálnu divočinu a poriadne dobrodružstvo so stálym potenciálnym nebezpečenstvom, nepoznám lepšie miesto ako práve venezuelská metropola.

ANDSKÁ ZIMA V TRÓPOCH

Moja cesta sa presunula z karibského severu na hornatý juhozápad pri hranice s Kolumbiou, kde dominujú vysoké Andy. Tam sa nachádza už vyššie položené mesto Mérida, ktoré je hlavným turistickým bodom juhozápadnej Venezuely. Hneď za mestom začína Národný park Sierra Nevada, kde sa nachádza najvyšší vrch Venezuely Pico Bolívar s nadmorskou výškou 4 978 metrov. Mérida bola jediným mestom a oblasťou zároveň, kde mi bolo počas cestovania zima a musel som mať na sebe normálnu zimnú bundu s rukavicami a čiapkou. Bolo vtipné pozorovať, ako sa v tropickej krajine plnej slnka a pláží predávajú na uliciach teplé rukavice, čiapky a šále. Pár kilometrov od Méridy som sa ocitol v malej dedinke Zea medzi mohutnými horami. Býval som u početnej rodiny môjho dobrého kamaráta Wilmera. Pani sa o mňa starala ako o svojho ďalšieho syna a celkovo ma v rodine prijali za svojho. Latinoameričania nemajú s podobnými vecami žiadny problém. Prostredníctvom svojej srdečnosti a dobroty vám dovolia vojsť do ich sŕdc. Hneď som si zamiloval tento vidiecky spôsob života a vôbec mi nebolo smutno za mestom a pouličným ruchom. V rodine som si obľúbil jedno malé dievčatko, s ktorým sme sa hrávali. Vtedy mala Andrea len 10 rokov. Ani sa mi nechce veriť, že dnes, vo svojich 19-tich, z nej vyrástlo jedno krásne šarmantné dievča.

STOTISÍC BLESKOV ZA NOC

Maracaibo je najväčším mestom krajiny, pokiaľ ide o rozlohu. Rozprestiera sa na samom cípe severozápadnej časti a od zvyšku krajiny je takpovediac oddelené velikánskym jazerom s rovnomenným názvom Maracaibo. Kúpať sa tu však bohužiaľ nedá kvôli kontaminovanej vode, ale na to majú Venezuelčania predsa svoje panenské Karibské more. Keď studený horský vzduch narazí na teplo jazera Maracaibo cez ústie rieky Catatumbo, vytvorí sa tzv. Catatumbo blesk, ktorý bol v roku 2015 zapísaný do Guinessovej knihy rekordov ako najpravdepodobnejšie miesto na planéte, kde sa dá uvidieť nejaký blesk. Niekedy sa v tej oblasti vyskytne aj viac ako stotisíc bleskov za jedinú noc. Toto veľkomesto je zároveň najteplejším bodom krajiny, kde sa teplota šplhá na enormné čísla vo dne i v noci. V historickom centre sa nachádza aj úžasne pestrofarebná ulička Calle Carabobo, plná farebných koloniálnych domčekov. Keďže na Latinskej Amerike milujem krikľavé farby, bol som tam ako doma. Ako doma som však bol v miestnej rodine, a to doslova. Osud mi to zariadil tak, že som krásne dva týždne mohol stráviť v rodine Quinterovcov. Gustavo a jeho mamina boli jedni z tých

DOPRAVA DO VENEZUELY

Do Venezuely som letel pomerne dlho. Najprv som absolvoval krátky let z Budapešti do Amsterdamu, kde som musel prenocovať, aby som nasledujúci deň s leteckou spoločnosťou KLM letel odtiaľ na karibský ostrov Curaçao patriaci pod správu Holandska ako súčasť Holandských Antíl. Z Curaçaa nasledoval asi polhodinový let do venezuelského mesta Valencia, keďže ostrov leží hneď pri pobreží. Do krajiny sa dá letieť viacerými trasami, medzi ktoré patrí aj frekventovaný Madrid či Istanbul. Väčšinou sa letí do hlavného mesta Caracas.

DOPRAVA VO VENEZUELE

Dopravná infraštruktúra na západe, resp. severozápade, sa nedá porovnať s tou na východe, resp. juhovýchode, keďže tam takmer žiadna nie je, kvôli Amazonskému pralesu. Na západe to po dopravnej stránke funguje ako má. Všade chodia autobusy, minibusy, taxíky, mototaxíky, motorky. Veľmi populárny typ dopravy sú carritos (zdrobnenina od španielskeho slova carro – auto). Ide o totálne zničené autá akoby práve vytiahnuté z vrakoviska, ktoré sú však stále funkčné, a ich majitelia na nich jazdia a prevážajú obyvateľov na štýl taxíkov. Síce sú zničené, ale sú lacné, čo je vzhľadom na finančnú situáciu Venezuelčanov prívetivý spôsob dopravy. Dokonca raz sa mi stalo, že auto nemalo podvozok, takže som počas cesty musel držať nohy vo vzduchu a podo mnou bola cesta. Sú to také cestné pozliepané transformery... Medzi veľkými mestami po celej krajine premávajú diaľkové autobusové spoje, ktoré často chodia práve cez noc, i letecké spoje spoločností Aeropostal, Avior Airlines, Estelar, Conviasa, Laser, Rutaca, Turpial a Venezolana de Aviación, ktoré v súčasnosti v krajine pôsobia.

UBYTOVANIE

Ja osobne cestujem tak, že vždy a všade bývam priamo u domácich ľudí v ich domoch. Hotely, hostely, penzióny, či Airbnb vôbec neriešim. Takéto zariadenia však v krajine sú, takže nie je problém si ubytovanie vybaviť. Vo veľkých mestách na západe ani nehovoriac. Menším problémom bude východ krajiny, kde je to trochu divokejšie, takže nie všade sa dá zohnať ubytovanie hneď na prvý šup. Pri dlhšom pobyte v krajine môžete zvoliť stratégiu, že vždy jedno veľké mesto bude vašou základňou aj s ubytovaním, odkiaľ budete vyrážať na výlety po okolí. Mohlo by sa pochopiteľne zdať, že Venezuela ako krajina s najvyššou infláciou na svete bude mať všetko lacné. Cenovo je to síce oveľa lacnejšie než na Slovensku, ale vo viacerých prípadoch vás môžu vyššie ceny prekvapiť, čo je zvykom napríklad v Afrike.

PENIAZE

Hlavnou menou krajiny je venezuelský bolívar fuerte (VEF). Jedno EUR je momentálne v prepočte 10 000 000 bolívarov. V roku 2013, keď som bol vo Venezuele, bol vtedajší zatiaľ len bolívar v prepočte 12, a na čiernom trhu medzi 40 – 50 za 1 euro. V priebehu 9 rokov a v dôsledku brutálnych nepokojov a občianskej vojny, ktorá nechala krajinu v totálnom kolapse a bankrote, a po neustálom vyčiarkovaní ďalších núl, sa bolívar fuerte dostal na alarmujúcich 10 miliónov za 1 EUR a neustále sa rozdiel prehlbuje. Situácia sa dostala do takej fázy, že bankovky nemajú v krajine žiadnu hodnotu, obyvatelia si s nimi kúria, robia z nich suveníry alebo zdobia vianočné stromčeky. Platí sa najmä barterom, pretože na kúpu jednoduchej veci by obyvatelia potrebovali fúrik plný bankoviek. Podobne ako v Zimbabwe, Venezuela je krajinou chudobných milionárov. Vo veľkých mestách sú bankomaty a peniaze sa dajú zmeniť aj priamo v bankách, no najčastejším spôsobom je zmeniť si ich niekde na čiernom trhu.

VÍZA A BEZPEČNOSŤ

Na cestu do krajiny postačuje slovenským občanom platný cestovný pas. Bezvízový vstup sa týka turistických ciest, ktorých dĺžka v jednom polroku neprekročí 90 dní. Do krajiny je povolené priviesť akékoľvek množstvo finančných prostriedkov do výšky 10 000 USD bez obmedzenia. Návštevníci musia zaplatiť pri vstupe do krajiny 21 USD na podporu turizmu. Vo všeobecnosti platí zásada dodržiavania štandardnej bezpečnosti. Odporúča sa vyhýbať sa okázalému obliekaniu a správaniu a nefotografovať vládne budovy, lebo si vás môžu zobrať na policajnú stanicu na výsluch ohľadom možnej špionáže. Ďalej sa odporúča nosiť so sebou kópiu pasu aj s kópiou pečiatky, ktorú vám do pasu narazili pri vstupe do krajiny, a samotný pas nechať na bezpečnom mieste, lebo krajina nie je stabilná. Pri cestách do Venezuely treba brať do úvahy politickú situáciu v krajine, pretože hocikedy sa môže spustiť protest či demonštrácie vedúce k pouličnému násiliu. Venezuela je dnes viac-menej iba pre dobrodruhov. V prípade potreby či problémov sa treba obrátiť na naše veľvyslanectvo SR v Brazílii.

najlepších a najsrdečnejších ľudí, akých som počas mojich ciest stretol. Aj keď domácnosť ťahala len mamina, Gustavo jej pomáhal ako to išlo a spolu tak zvládali bojovať proti nepriaznivej sociálnej a finančnej situácii. Napokon, najmä kvôli nej, museli z krajiny odísť a momentálne žijú šťastný život za hranicami v susednej Kolumbii.

PÚŠTNE BLÁZNOVSTVO

Príroda toho Venezuele nadelila naozaj dosť, preto v krajine nájdeme tropický prales, nížiny, savany, ktoré sa tu volajú ilanos, pohoria, pahorkatiny, rieky, jazerá, vodopády, pláže. K dokonalosti nám chýba už len nejaká púšť... Verte či nie, Venezuela ju naozaj má! V severozápadnej časti, už na pobreží Karibského mora, sa rozprestiera Národný park Médanos de Coro v štáte Falcón, hneď za mestečkom s rovnomenným názvom Coro. Keďže je to na skok od Maracaiba, s Gustavom sme sa tam vybrali spoločne. V tomto parku ma očarili obrovské piesočné duny, na ktoré som sa veľmi tešil. Prvýkrát som totiž zažil púštny adrenalín, keď som sa z vrchu kopcov doslova roloval dole vlastným telom. Púšť začína prakticky na kraji mesta a piesok vidieť všade na uliciach. Týmto pádom má Venezuela všetko, o čom cestovateľ môže snívať. S Gustavom sme sa za to obdobie tak spriatelili, že sa stal mojím bratom, ktorého som ja nikdy nemal. Dodnes sme samozrejme v kontakte a už sa nemôžem dočkať, kedy ho znova uvidím.

ÚTEK JE ICH VYKÚPENÍM

Kvôli nepriaznivej politickej aj spoločenskej situácii sa deň čo deň snažia Venezuelčania z krajiny utiecť a robia pre to všetko možné i nemožné. Masívna emigrácia do susedných krajín, legálna či ilegálna, je každodenným rituálom. Odchod z krajiny je pre väčšinu obyvateľov nočnou morou, pretože socialistická byrokracia, vládne nariadenia a zákazy, neochota a nespolupráca vládnych a policajných zložiek majú za následok fakt, že útek z krajiny sa stal pre Venezuelčanov takpovediac nemožným a pre mnohých je jediným prianím v živote to, aby odišli a začali normálny život v inej, najlepšie španielsky hovoriacej krajine. Preto v súčasnosti nájdeme milióny Venezuelčanov v Kolumbii, Peru, Bolívii, Ekvádore, Chile, Argentíne, Paname, Kostarike, Brazílii a Španielsku. Boj o útek z krajiny sa premenil na boj o holý život. Väčšina mojich kamarátov už aktuálne žije vo vyššie spomínaných krajinách. Venezuela je krásna, bohatá, rozmanitá krajina s priateľskými ľuďmi, skvostnou prírodou, revolučnou históriou a mnohými unikátnymi zaujímavosťami, ktoré inde na svete nenájdete. Na druhej strane je strašne zničená politickým režimom, ktorý v krajine vládne vyše 20 rokov bez prestania. To, či sa obyvateľom podarí situáciu v nasledujúcich rokoch ustáliť a znovu zmeniť svoju krajinu na turisticky vyhľadávanú a atraktívnu destináciu, môžeme len hádať a dúfať. Venezuela si pozornosť naozaj zaslúži a verím, že sa tam niekedy opäť raz vyberiem za cestovateľským dobrodružstvom. Táto krajina si totižto získala moje srdce naveky.

Vy rozhodujete, ktoré voliteľné cookies povolíte. Odmietnutie nebráni používaniu webu ani odoslaniu formulára.

Nevyhnutné — vždy aktívne
Fungovanie a bezpečnosť webu a uloženie vašej voľby na 180 dní v tomto prehliadači.

Viac o ochrane osobných údajov