FREYA 囍AUTENTICKÁ ČÍNSKA ASTROLÓGIA

Uganda: Zelené banány, umelé vlasy a gorily

Autor pôvodného článku: Sidónia Gregová.

Uganda: Zelené banány, umelé vlasy a gorily – fotografia z pôvodného časopisu
Fotografie v pôvodnom článku: Sidónia Gregová a Shutterstock.

Winston Churchill bol pri návšteve Ugandy tak očarený jej krásnou prírodou, že ju označil za Perlu Afriky. Uganda sa odvtedy týmto titulom hrdo pýši a nápis: „Welcome to Uganda, Pearl of Africa“, vás privíta hneď na letisku v Entebbe. Uganda má turistom určite čo ponúknuť. Hoci som do Ugandy nešla za dobrodružstvom a cestovaním, ale ako dobrovoľníčka na rozvojový projekt, ešte raz sa chcem do Ugandy vrátiť a precestovať omnoho viac.

Ugandská republika sa nachádza vo východnej Afrike a susedí s Južným Sudánom na severe, Keňou na východe, s Demokratickou republikou Kongo na západe, s Rwandou na juhozápade a s Tanzániou na juhu. Má okolo 30 miliónov obyvateľov, z toho takmer 2 milióny žijú v hlavnom meste Kampala. V minulosti bola britskou kolóniou, angličtinou sa tu pomerne bez problémov dohovoríte, keďže patrí k úradným jazykom. Uganda má za sebou aj smutnú minulosť, či už teror generála Amina v 70-tych rokoch alebo krvavú občiansku vojnu v rokoch 80-tych. V poslednom čase však zažíva obdobie relatívneho mieru a stability.

Uganda vie ponúknuť turistom naozaj veľa − najmä milovníci safari

:: UGANDA V KOCKE ::

Štátne zriadenie_ republika Hlavné mesto_ Kampala Rozloha_ 241 038 km2 Počet obyvateľov_ 36 824 000 (2013)

Úradný jazyk_ angličtina, swahilčina Mena_ ugandský šiling – UGX (1 EUR= približne 3200 UGX)

Náboženstvo_ kresťanstvo (84 %), islam (12 %), tradičné náboženstvo (4 %) Víza_ na letisku

(poplatok 50 USD na tri mesiace) Očkovanie_ povinné očkovanie proti žltej zimnici Iné informácie_ výskyt malárie, jazdí sa naľavo a prírodných krás si prídu na svoje. Medzi najnavštevovanejšie miesta patria národný park Murchisonove vodopády, národný park kráľovnej Alžbety, či národný park Bwindi, kde žijú svetovo preslávené gorily horské.

VIKTÓRIINO JAZERO

O najväčšie africké jazero sa delia tri krajiny – Tanzánia, Keňa a Uganda. Obrovskú vodnú plochu môžete zazrieť už z lietadla pri pristávaní na letisku v Entebbe. Entebbe je pre domácich symbolom party a zábavy. Na pobreží jazera sa nachádza viacero pláží s krásnym pieskom ako pri mori. Na väčšine pláží sa platí vstupné, avšak je to len symbolická suma a zabávať na nich sa môžete neskoro do noci, pretože ugandské pláže ožívajú práve večer. Plávanie v jazere sa neodporúča kvôli schisostomiáze (ide o parazitické ochorenie), avšak domáci sa na plážach vo veľkom kúpu, a tak sme to vyskúšali aj my. Voda bola pomerne čistá, vlny veľké ako pri mori a ja s priateľkou sme boli raritou pláže ako dve jediné biele – muzungu. Muzungu znamená beloch a toto oslovenie sa mi už navždy bude spájať s Ugandou. Miestni si nás fotili, obzerali, chceli sa fotografovať s nami... Kúpanie v jazere však predsa len kvôli možnému riziku nákazy neodporúčam (my sme si po našom kúpaní dali preventívne lieky proti parazitom), ale návštevu Entebbe a pláže naopak nevynechajte. Tancuchtiví tu môžu pretancovať i celú noc s domácimi Uganďanmi.

JINJA – PRAMEŇ NÍLU A VODNÉ ATRAKCIE

Jinja je druhé najväčšie mesto Ugandy, ktoré sa nachádza na juhovýchode krajiny na pobreží Viktóriinho jazera. V preklade po lugandsky znamená Jinja kameň alebo skala, nakoľko sa v blízkosti nachádzali veľké ploché skaly, ktoré zmierňovali prúd rieky a jazera, a tak umožnili vznik mesta v okolí. Jinja vás očarí svojim koloniálnym štýlom. Moderné vysoké budovy ako v Kampale tu nenájdete. Jinja si zachovala viac historický vzhľad. Je to príjemné pokojné, ale zároveň turistické mesto. Jinju sa oplatí navštíviť predovšetkým priaznivcom vodných športov a adrenalínových aktivít. Čaká vás tu rafting na Níle, vodné lyžovanie, či bungee jumping nad Nílom. Nám však stačil aj výlet loďou k prameňu rieky Níl, ktorý je nevyhnutnou zastávkou pri návšteve Jinje. Prečo výlet loďou? Možno ste netušili, že rieka Níl vyteká z Viktóriinho jazera a pokračuje ďalej vo svojej ceste ako Viktóriin Níl. Hranica oddeľujúca vodu jazera a rieky je označená peknou modrou značkou – „Source of the Nile“, pri ktorej sa samozrejme chcú všetci odfotiť. Aby ste sa odfotili aj vy, budete musieť vystúpiť z lode priamo do vody. Hladina vody je ale v týchto miestach nízka, približne po kolená. Podnikavosť Uganďanov nemá hraníc, a tak sa hneď pri značke nachádza obchod so suvenírmi priamo vo vode. Jinja je známa aj svojím rušným nočným životom s množstvom barov a klubov.

NA GORILY S OZBROJE- NÝM SPRIEVODOM

Na stretnutie s gorilami horskými v ich prirodzenom prostredí sa môžete vydať už len do troch krajín sveta – Ugandy, Rwandy a Demokratickej republiky Kongo. Musíte pritom siahnuť hlboko do vrecka. V súčasnosti žije vo svete len okolo 800 horských goríl, z toho približne polovica žije v Ugande. My sme sa kvôli nim vybrali do národného parku Bwindi Impenetrable National park, ktorý sa nachádza na juhozápade krajiny, pri hraniciach s Kongom. Stretnutie s gorilami nie je lacný „špás“, len samotné povolenie tzv. "gorilla permit", ktoré zahŕňa ich stopovanie a strávenie jednej hodiny v ich blízkosti, vás vyjde na 600 USD. Oplatí sa však využiť mimosezónnu zľavu v mesiacoch apríl, máj a november, kedy za tento zážitok zaplatíte "iba" 350 USD. Je nevyhnutné si rezervovať výlet vopred, pretože záujem je veľký a počas jedného dňa je povolený vstup len trom osemčlenným skupinám turistov. Veľká časť zo vstupného poplatku ide práve na ochranu ohrozených goríl, a tak môžete mať dobrý pocit, že predsa len platíte za dobrú vec. A verte tomu, stojí to za to. Naše gorilie dobrodružstvo začalo strastiplnou cestou autom z Kampaly. Do cieľa, priamo do národného parku Bwindi sme dorazili s prestávkami asi po 11-tich hodinách. Nevyhnutnou zastávkou bolo fotenie sa pri mieste, kadiaľ prechádza Ugandou rovník.

Pomyselná čiara rovníka je vyznačená na ceste a turisti si môžu urobiť fotografiu v kruhu rovníka s jednou nohou na Severnej a jednou na Južnej pologuli. Domáci sa nás pýtali, čo pre nás znamená rovník a prečo sa tam všetci cudzinci chcú fotiť. Snažila som sa vysvetliť, že je to akýsi symbol, že sa nachádzate v strede zemegule a tak ďaleko od domova. No a uznajte, kto by nechcel mať fotografiu na Severnej a Južnej pologuli zároveň?

Za tmy sme dorazili k nášmu ubytovaniu, priamo v národnom parku v nadmorskej výške okolo 2000 metrov nad morom, kde vás prekvapí naozaj svieži horský vzduch a zvuky džungle navôkol. Pred odchodom do našich stanov sme dostali inštrukcie, že máme zostať v pokoji, ak stretneme cestou slona, a že máme pískať na píšťalke o pomoc, ak stretneme cestou obrovské mravce... Stále si neviem predstaviť, aké obrovské by tie mravce museli byť... Našťastie sme ich nestretli. ☺ Ráno sme sa konečne vybrali na "gorilla trekking". Čakal nás náš horský vodca a ozbrojený sprievod. Ďalší dvaja sprievodcovia už boli pred nami v teréne a stopovali goriliu rodinu. Hľadanie goríl môže trvať aj niekoľko hodín, terén džungle je náročný a dôležitá je pevná obuv. Nakoľko v novembri bolo ešte obdobie dažďov, boli sme celí od blata.

Gorily sme našli po dvoch hodinách predierania sa húštinou. Prvé sme uvideli malé gorily šplhajúce sa vysoko v korunách stromov. Postupne sme sa potichu približovali ku gorilej rodine, ktorej dominoval majestátny samec − silverback. Fotoaparáty cvakali ako šialené, samozrejme bez blesku a nám začala plynúť naša jedinečná hodina v spoločnosti goríl. Spočiatku sa gorilia rodina venovala odpočinku, hlavný samec – silverback, ktorého spoznáte podľa chrbta sfarbeného do strieborna, pokojne odfukoval obkolesený svojimi samicami. Podľa pokynov sme si držali odstup približne 7 metrov a potichu ich sledovali. Po chvíli však gorily čosi vyrušilo a silverback sa rozbehol preč, za ním samozrejme celá jeho svorka a my tiež poslušne za nimi. Zrazu sme sa ocitli mimo chrániacej húštiny a gorily boli od nás vzdialené iba meter! Trhali si rastliny, prežúvali a trochu na nás vrčali, keď sme ich odušu fotografovali. Bolo magické byť pri nich tak blízko, pozorovať ich oči, ruky, takmer ako tie naše. Malé gorilie mláďatá sa hrali na zemi, silverback mal pod kontrolou všetko naokolo. Gorily človeka fascinujú asi preto, že sa tak podobajú ľuďom. Dokázala by som ich tam pozorovať ešte oveľa dlhšie, ale naša hodina zážitku uplynula a my sme sa vydali na návrat.

JAZERO BUNYONYI A PUNISHMENT ISLAND − OSTROV PRE "PRESPANKY"

Blízko národného parku Bwindi, medzi mestami Kabale a Kisoro sa nachádza údajne druhé najhlbšie jazero Afriky Lake Bunyonyi. Aspoň Uganda sa tým hrdo pýši. Jeho hĺbka sa pohybuje v rozpätí od 44 do 900 m, nachádza sa v nadmorskej výške takmer 2000 m a určite stojí za to vidieť jeho scenériu. Je obklopené kopcami dosahujúcimi výšku 2200 − 2400 m n. m. Ak sa dostanete na jeden z okolitých kopcov, kde môžete nájsť aj rezort s ubytovaním a reštauráciou, tak sa vám naskytne pohľad na jazero s jeho 29 ostrovčekmi v plnej kráse. Na západ slnka nad jazerom Bunyonyi nikdy nezabudnem. V jazere sa dá aj kúpať, voda je poriadne svieža, v ponuke je aj člnkovanie, ktoré sme si vyskúšali aj my. V tradične vyrobenom kanoe z kmeňa stromu sme sa dostali až k miniatúrnemu ostrovčeku, s jediným stromom v strede, s príznačným názvom Punishment island. V preklade ide o ostrov trestov, kam v minulosti odvážali "prespanky", čiže slobodné mamičky. Čakala ich buď krutá smrť vyhladovaním, prípadne utopením, alebo si ich mohol vziať a zachrániť akýkoľvek muž, ktorý si po ne prišiel. Vraj to dosť často využívali muži, ktorí nemali žiadne kravy alebo iné bohatstvo na veno. Prišli tak lacno k manželke, prípadne rovno aj k dieťaťu. Tento zvyk na jazere Bunyonyi pretrvával až do začiatku 20. storočia.

SIPI FALLS

Krásna príroda sa v Ugande dá nájsť takmer všade. Očarujúce sú napríklad vodopády Sipi, ktoré sa nachádzajú na východe Ugandy, v oblasti Kapchorwa, blízko miest Sironko a Mbale, na okraji národného parku Mount Elgon. Tento výlet nezaťaží veľmi vašu peňaženku a majestátne vodopády vám prinesú kúsok raja. Sipi falls pozostávajú z troch samostatných vodopádov, najväčší má dĺžku 100 m a najmenší 70 m. Môžete si objednať túru okolo vodopádov v rozličnej dĺžke od jednej do šiestich hodín, v závislosti od vašej výkonnosti a času, ktorý máte k dispozícii.

Sprievodcovia vám ochotne porozprávajú i reálie daného kraja, cestou si môžete zaplávať v prírodnom bazéne, dostanete sa k vodopádom až na dotyk a dokonca aj do jaskyne za vodopád. Pre milovníkov adrenalínu a dobrodružstva je tu aj možnosť zlaniť si najväčší vodopád. Kraj je známy pestovaním kávy arabica, na svoje si teda prídu aj milovníci kávy, ktorí sa môžu vybrať na coffee tour s degustáciou.

UGANDSKÁ KUCHYŇA

Ugandská kuchyňa neoplýva až takou rozmanitosťou jedál, predovšetkým na dedinách sa domáci stravujú len tým, čo majú a dopestujú a väčšinou jedia stále to isté. Mäso je veľkou raritou. Avšak našinec si predsa len nájde zaujímavé pokrmy. Základ ugandskej kuchyne tvorí hustá banánová kaša – matoke. Matoke znamená po lugandsky banán. Banánová kaša sa konzistenciou podobá na našu zemiakovú. Pripravuje sa zo zelených banánov, ktoré sa používajú len na varenie a jej chuť je dosť nevýrazná. Preto sa najčastejšie kombinuje s rôznymi výraznejšími omáčkami, napríklad z arašidov, fazule, kapusty, sóje alebo s mäsom. Ja som si bohužiaľ vzťah k matoke nenašla, a tak základ mojej stravy tvorila hlavne ryža. Ryža sa tu je vo veľkom, nakoľko je lacná, prípadne sa konzumujú rôzne druhy sladkých zemiakov, ako maniok, či bataty. V mestách sa môžete kulinársky vyžiť v rozličných reštauráciách európskeho typu, avšak aj v lokálnych reštauráciách s tradičným jedlom. Je tu aj veľké množstvo indických reštaurácií a samozrejme najlacnejšie sa spolu s domácimi môžete najesť na ulici. V pouličných stánkoch ponúkajú indické placky – chapati, ryžové guľky, varené alebo grilované manioky, kukurice a pod. Z mäsa sa v Ugande najviac konzumuje hovädzie a kozie mäso, prípadne kura alebo ryby. Bravčové je, naopak, veľmi zriedkavé. Ovocie a zeleninu je najlepšie vyberať na trhoch na ulici, za pár drobných si môžete kúpiť zrelé avokádo, baklažány, sladké ananásy, mango, marakuju, jednoducho všetko to, čo sa v Ugande pestuje. Naopak za obyčajné jablko zaplatíte "majetok" a ani vám nebude chutiť. Je to asi podobne ako s tropickým ovocím u nás na Slovensku. Samozrejme, nezabudnite v Ugande ochutnať vynikajúcu ugandskú kávu a čierny čaj, ktoré sa tu pestujú. Uganďania pijú kávu aj čaj s veľkým množstvom mlieka a cukru, prípadne aj s tradičným korením.

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVOSTÍ

Beloch je celebrita Už som spomínala, že belochov volajú v Ugande "muzungu". Toto oslovenie si užijete hlavne, ak sa dostanete niekam na dedinu. Deti za vami budú utekať a pokrikovať „bye muzungu“ alebo „see you muzungu“ a samozrejme od vás očakávajú, že im odpoviete, prípadne ich obdarujete cukríkmi, či peniazmi. Tie odvážnejšie sa vás aj dotknú. Pokriky "muzungu" si však užijete nielen od detí, v Ugande sa ako beloch stanete dočasne celebritou. Celebritný život muzungu je niekedy náročný, no Uganďania to nemyslia zle a sú veľmi priateľskí. Fascinuje ich biela pokožka a navyše každý muzungu pre nich predstavuje zdroj príjmu...

Fascinujúce vrkôčiky sú umelé Vždy sa mi veľmi páčili vlasy černošiek a hlavne ich účesy z množstva malých vrkôčikov. V Ugande som však pochopila, že väčšina žien tu má na svojich vlasoch napojené umelé vlasy. Účesy z malých vrkôčikov sú teda umelé, účes vydrží asi dva mesiace a za ten čas si vlasy nemôžu poriadne umývať. Podľa toho, čo nám hovorili miestne ženy, tak to vraj veľmi svrbí, a keďže sa nemôžu ani poriadne poškrabať, búchajú sa komicky dlaňou po hlave. Ako sa vraví, pre krásu sa musí trpieť.

Deti pracujú, muži majú viacero žien Oproti našim pomerom, sú tu deti viac využívané na prácu. Už trojročné deti chodia po vodu, umývajú riad, okopávajú, pomáhajú pri všetkom možnom. Nie je preto žiadnou raritou vidieť aj také malé dieťa s nožom v ruke. Doma sa im skôr ujde kriku ako objatia od rodičov, Uganďania si nevedia veľmi prejavovať city v rodine. Deti prechovávajú k rodičom a starším veľký rešpekt, napríklad ich zdravia tak, že si pred nich pokľaknú na zem. Celkovo je kultúra rodiny iná. Často sa stáva, že muži majú viacero žien. Pokojne opustia rodinu s 11 deťmi a nájdu si novú mladšiu ženu... S množstvom takýchto prípadov sme sa stretli pri dobrovoľníckej práci v škole na dedine.

Prsia sú prirodzená vec Ďalší kultúrny rozdiel je v tom, že ženské prsia tu nie sú objektom sexuálneho záujmu. Napríklad, naša pani domáca (bývali sme priamo na dedine) chodila často hore odhalená pred nami aj pred deťmi, ktoré sú na to zvyknuté od mala. Prsia predsa predstavujú zdroj obživy ☺.

Bez elektriny, ale s mobilom Ugandská kultúra je zmesou mnohých vplyvov, od tradičných kmeňových praktík, cez kresťanstvo až po moderné prvky. Z moderných vplyvov je paradoxné napríklad to, že v malej dedine na vidieku, kde nemajú elektrinu, vodu, či poriadne obchody, má každá domácnosť minimálne dva mobilné telefóny...

Tanec a futbal Tanec tvorí významnú časť každodenného života Ugandy a tradičné tance sú nevyhnutnou súčasťou každej oslavy, či udalosti. Ďalšou dôležitou súčasťou ich kultúry je futbal. Futbal je v Ugande doslova náboženstvom, fandia muži, ženy i deti bez rozdielu veku a ich nadšenie z futbalu je priam nákazlivé. Pri návšteve Ugandy si preto nenechajte ujsť pozvanie hoci aj na obyčajný dedinský futbalový zápas. Nenechajte si však ujsť ani návštevu kostola, kde môžete zažiť zasa nákazlivú atmosféru spevu a tanca, ktorá sa pri našich bohoslužbách naozaj nevidí...

Národný park kráľovnej Alžbety Viktóriino jazero Edwardovo jazero Národný park Bwindi Kabale

Kiroso Jazero Bunyonyi Národný park Murchisonove vodopády ovo o Albertovo jazero ro Kapchorwa

Sipi Sironko Národný park Mount Elgon Mbale Jinja Kampala Jinja Entebbe

Vy rozhodujete, ktoré voliteľné cookies povolíte. Odmietnutie nebráni používaniu webu ani odoslaniu formulára.

Nevyhnutné — vždy aktívne
Fungovanie a bezpečnosť webu a uloženie vašej voľby na 180 dní v tomto prehliadači.

Viac o ochrane osobných údajov