FREYA 囍AUTENTICKÁ ČÍNSKA ASTROLÓGIA

Tajomná Kórea: Viac ako Samsungy, mrakodrapy a WiFi

Autor pôvodného článku: Michal Dutka.

Tajomná Kórea: Viac ako Samsungy, mrakodrapy a WiFi – fotografia z pôvodného časopisu
Fotografie v pôvodnom článku: Michal Dutka.

Keď niekde počujete slovo Kórea, väčšina ľudí si predstaví Kiu a Samsung. A tam aj skončí. Niektorí myšlienkami zájdu až do tej Severnej Kórei, kde rachotí atómovými zbraňami dospelé dieťa, ale o tej už naozaj nikto nič nevie. Každopádne, v pokojnej Južnej Kórei sa toho skrýva oveľa viac ako len výrobné linky áut a telefónov. Pokoj, aký nájdete málokde, čistota na úrovni 5-hviezdičkového hotela aj na uliciach a rozmanitá chuť miestnych jedál. To je Kórea.

HISTÓRIA SA S KÓREOU NEMAZNALA

Prvé historické záznamy o Kórei siahajú až do roku 2333 pred Kristom. Kórea bola viac krát vo svojej dlhej histórii okupovaná, najmä Čínou a Japonskom. Hlavne Japonský vplyv medzi rokmi 1910 a 1945 sa podpísal na súčasnom výzore krajiny. V roku 1948, napriek Káhirskej dohode o jednotnej Kórei, sa Kórea rozdelila na Ľudovodemokratickú Kórejskú Republiku – komunistickú a Kórejskú Republiku – kapitalisticky orientovanú časť. Hranice, ktoré sa vtedy stanovili, sa nezmenili dodnes. Problém však nastal, keď USA odmietli financovať armádu Južnej Kórei, zatiaľ čo Severná Kórea mala silnú podporu od Sovietskeho zväzu a Číny. V júni 1950 napadli Severokórejčania svojho južného suseda a začali tým prvý konflikt studenej vojny, ktorý trval až do roku 1953 a vyžiadal si vyše 1,2 milióna životov. Kríza však postupne ustala a obe krajiny sa začali viac zaoberať vnútroštátnou politikou. Ako sa blížilo nové milénium, vzťahy oboch krajín sa natoľko zlepšili, že sa otvorene uvažovalo o znovunastolení jednotnej Kórejskej Republiky. V roku 2000 prebehol v hlavnom meste Severnej Kórei – v Pchjongjangu mierový summit na podnet Juhokórejského prezidenta Kim Dae-junga, ktorý sa neskôr toho roku stal držiteľom Nobelovej ceny za mier. Vzťahy sa však nevôľou populácií oboch národov začali opäť zhoršovať a bod mrazu dosiahli v roku 2011, keď sa najvyšším vodcom Ľudovodemokratickej

Kórejskej Republiky stal Kim Jong-un. Faktom však zostáva, že život v Južnej Kórei nabral na obrátkach. Ultramoderné hlavné mesto Soul, vzdialené od hraníc so Severnou Kóreou ledva 50 kilometrov, spája milovníkov ázijskej kultúry, outdoorových aktivít, ale aj gurmánov z celého sveta.

SOUL HLAVNÉ MESTO SVETA TECHNIKY

Hneď na úvod je dôležité podotknúť, že z 51 miliónov obyvateľov Južnej Kórei, ich 25 miliónov žije v Soule. Je to 16-te najväčšie mesto sveta a je domovom K-Popu, populárneho hudobného štýlu, ktorý mu v roku 2014 priniesol štvrtú priečku vo výnose z turizmu. V roku 2015 bol Soul vyhlásený za najlepšie ázijské mesto na život, s druhou najlepšou životnou úrovňou na svete. S prvenstvami však v Soule zďaleka neprestávajú. Je to mesto s najlepším pripojením na internet, medzinárodné letisko Incheon bolo 9-krát vyhlásené za najlepšie letisko sveta, Soul je domovom najväčšieho podzemného nákupného centra a jeho kiná majú najväčšie premietacie plátna na svete. V roku 1988 hostil Soul letné olympijské hry a v roku 2002 svetový pohár vo futbale. V roku 2010 ho UNESCO vyhlásilo za svetové mesto dizajnu. Okrem všetkých moderných výdobytkov, všadeprítomnej Wi-Fi, či množstva elektromobilov, je Soul aj mestom historických pamiatok, udržiavaných v tom najlepšom možnom stave. Dominantami mesta sú dva kráľovské paláce zo 14. a 15. storočia – Gyeongbokung a Changdeokgung. Prejsť tieto dva rozľahlé komplexy vám zaberie celý deň, najmä ak podľahnete ochutnávkam čaju, či tradičných sladkostí, ktoré určite nemôžete vynechať. Prechádzkami po nádherných kráľovských záhradách sa dajú naozaj stráviť hodiny. Na všadeprítomných domácich v tradičných krojoch si zvyknete, majú totiž v tomto oblečení vstup zdarma. Často sa zdá, že na jednu osobu pripadá jeden selfie stick – teleskopická palička na ktorú pripevníte svoj telefón a môžete si robiť svojky od rána do večera. Domáci to tak robia ☺. Mesto bolo dlho obohnané vysokým kamenným múrom, ktorý slúžil ako ochrana proti zlodejom, či dobyvateľom. Po anexii v roku 1910 ho Japonci strhli, spolu s niekoľkými historickými bránami a budovami. Vybudovali nové cesty a postavili budovy na štýl západu. Soul bol oslobodený v roku 1945 – po Japonskej kapitulácii a ukončení druhej svetovej vojny. Po Kórejskej vojne však mesto zostalo tak poškodené, že sa na čas stal hlavným mestom južnejší Busan. Po raste ekonomiky v 60-tych rokoch sa však do Soulu prisťahovalo veľké množstvo ľudí z vidieka a menších miest a Soul sa postupne rozpínal až do dnešnej podoby. Poctivosť štátnych

:: KÓREA V KOCKE ::

Oficiálny názov_ Kórejská Republika Hlavné mesto_ Soul Úradný jazyk_ Kórejčina Rozloha_ 100 210 km2

Počet obyvateľov_ 51 000 000 Mena_ Won, 1€ = cca 1200 Won Časové pásmo_ UTC+9 úradníkov a vôľa obyvateľov mesta viedli k tomu, že historické pamiatky sa zrenovovali, vysadila sa zeleň a zachovala sa tak historická tvár mesta. Severne od centra sa nachádza Bukhon, malý vŕšok na ktorom sa rozprestiera známa štvrť tradičných kórejských domov – Yongsan district. Ešte severnejšie, asi 45 minút metrom od centra, je národný park Bukhansan, akési malé Tatry uprostred veľkomesta. Od zastávky metra, cez rybí trh a outlet s outdoorovým oblečením, to k začiatku turistických chodníčkov netrvá ani 10 minút. Odmenou za štyri hodiny ľahkej túry je nádherný výhľad na centrum Soulu a objavovanie starobylých chrámov, roztrúsených v hustom lese. Túto krásnu idylku s vami každodenne bude zdieľať nespočetné množstvo domácich turistických nadšencov, ktorých je tu naozaj viac ako dosť ☺. Všetci sú poobliekaní, akoby šli do základného tábora Mount Everestu a majú na sebe batohy, do ktorých by bežný Slovák napchal polovicu rodiny a ešte by mu tam zostalo miesto na jablko a liter vody. Všetci samozrejme pochodujú so selfie stickmi. Zaujímavé je, že väčšina turistov sú dôchodcovia, je to možno preto, že mladá generácia je opantaná novým fenoménom – e-športmi. Kórejskí počítačoví hráči sú v mnohých hrách označovaní za tých najlepších a e-športy sú tu jednoducho trendom. Na južnej strane mesta a opačnom brehu rieky Han sa nachádza moderná štvrť Gangnam, známa najmä z pesničky populárneho speváka PSYa – Gangnam style.

DEMILITARIZOVANÁ ZÓNA ALEBO PRÍRODNÁ REZERVÁCIA?

Soul sa nachádza sotva 50 kilometrov od hranice so Severnou Kóreou. Po ukončení Kórejskej vojny a zložení zbraní (27. júla 1953), bola vytvorená nárazníková zóna bez prítomnosti zbraní v šírke 2000 metrov po každej strane od frontovej línie. Vznikol tak pás zeme dlhý 248 km a široký 4 km, ktorý rozdeľuje Kórejský polostrov na dve časti – Severnú a Južnú Kóreu. Do demilitarizovanej zóny nesmie vstúpiť ľudská noha, hoci vojaci obidvoch armád patrolujú hranicu po oboch stranách. Je to najnepriechodnejšia a najstráženejšia hranica na svete.

V okolí 38. rovnobežky sa od roku 1945 odohralo množstvo drobných aj väčších incidentov. Za zmienku stojí aspoň jeden, ktorý sa odohral v Panmunjome – na jedinom mieste, kde sa sever a juh stretávajú. Istý sovietsky diplomat bol pozvaný Severnou Kóreou na návštevu tohto miesta. Náhle však začal utekať smerom na juh pričom kričal, že chce prejsť do Južnej Kórei. Severokórejčania spustili paľbu, pričom netrafili sovietskeho diplomata, ale juhokórejského vojaka, ktorý si utekajúceho nevšimol. Odvtedy pri plote stoja vždy traja vojaci. Jeden čelom k návšteve prichádzajúcej zo severu a druhí dvaja otočení bokom, aby monitorovali celé okolie. Tak sa vyhnú podobnej situácii. Už sa nemôže stať, že nezbadajú človeka, ktorý sa snaží utiecť na druhú stanu.

V novembri 1974 bol v demilitarizovanej zóne objavený prvý zo štyroch tunelov vedúcich popod hranicu zo severu na juh. Severokórejská vláda ich vydávala za banícke tunely na ťažbu uhlia, no po uhlí sa žiadne stopy nenašli ani v jednom z nich. Je pravdepodobné, že boli vytvorené na potenciálnu inváziu do Južnej Kórei. Každý tunel umožňuje priechod približne dvom tisícom vojakov za hodinu. Tunely smerujú priamo zo severu na juh a nerozvetvujú sa. Juhokórejčania v nich objavili miesta určené na skladovanie munície, či oddychové zóny. Predpokladá sa, že tunelov je ešte viac, Severná Kórea však ich existenciu popiera. Za polstoročie svojej existencie sa demilitarizovaná zóna stala pre ľudí prakticky neobývateľným miestom, kvôli permanentnému nebezpečenstvu vybuchujúcich mín a nečakanej invázie z jednej, či druhej strany. To paradoxne poskytlo chránené územie pre množstvo vzácnych druhov zvierat, či vegetácie. Demilitarizovaná zóna je dokonca považovaná za najlepšie udržiavané prirodzené prostredie na svete. Za svoju biodiverzitu vďačí unikátnej geografickej polohe, keďže na 38. rovnobežke nájdeme hory, lesy, močiare aj rieky. V roku 2005 zakladateľ CNN a mediálny magnát Ted Turner povedal, že finančne podporí akýkoľvek plán na pretvorenie demilitarizovanej zóny na chránenú oblasť a svetové kultúrne dedičstvo.

OSTROV JEJU – CHOBOTNICE, KONE A ČIERNE PRASIATKA

Päťsto kilometrov južne od demilitarizovanej zóny leží najjužnejší bod Kórei – ostrov Jeju. Tento ostrov je čisto sopečného pôvodu, je dlhý 72 kilometrov, široký 31 kilometrov a je domovom pre skoro 600 000 Kórejcov. V roku 2002 hostil svetový pohár vo futbale. Na ostrov sa dostanete lietadlom zo Soulu, odkiaľ sem letí viac než 40 liniek denne. Ostrov môžete brázdiť autom, to vám však požičajú len po predložení medzinárodného vodičského preukazu. Vďaka dobrej sieti miestnej autobusovej dopravy sa však pohodlne dostanete kamkoľvek. Prípadne si môžete dať do tela a prejsť ostrov po vlastných nohách. Umožní vám to takzvaný Olle trail, systém turistických chodníčkov roztrúsených po celom ostrove, ktorý je v letných mesiacoch veľkým lákadlom pre miestnych, ale aj zahraničných nadšencov. Na ostrove sa takisto pestuje svetovo známy zelený čaj. Môžete navštíviť niekoľko plantáží a vychutnať si šálku, či dve. Obyvatelia Jeju sa rozhodli nebyť príliš maškrtní, takže hlavným zdrojom potravy je prirodzene more.

Ryby, či morské potvory vám tu pripravia na všetky možné spôsoby. Typické Kimchi, kórejské národné jedlo (pripravené z fermetovanej sezónnej zeleniny) a Bibimbap – ryžovú misku podávanú s vajíčkom, zeleninou, chilli a mäsom, tu zoženiete na každom rohu. Vy, ktorí rybacinu nemusíte, si môžete na Jeju dať buď čierne prasa, alebo konské mäso, ktorého tu majú tiež dostatok. Ja som si, ako správny cestovateľ, dal sendvič so syrom z obchodu ☺. Pokiaľ máte silný žalúdok, navštívte niektorý z trhov v Jeju City, hlavnom meste. Všetky možné časti rýb, chobotníc, koní a čiernych prasiat tu na vás budú zízať z každého pultu. Ten mix vôní je... dychvyrážajúci. Doslova ☺. Kórea je jednoznačne krajinou mnohých chutí a tvárí. Kultúra a mentalita tak odlišná a pritom niečím neuveriteľne príbuzná tej našej, sa len tak niekde nenájde. Plus mierny faktor strachu, že niekomu pár kilometrov severne od vás prepne a hodí bombu na 25 miliónov ľudí... a máte dovolenku so všetkým, čo k nej patrí – dobré jedlo, krásne miesta a adrenalín...

:: NA ČO SI DAŤ POZOR ::

V Soule je prakticky zakázaná len jediná vec. Zahadzovanie odpadkov na ulici.

V momente, keď vkročíte do mesta, si všimnete dve veci: po prvé, že veľmi veľa Kórejcov nosí okuliare, po druhé – všimnete si svoj zrkadlový obraz na chodníku. Na zemi tu naozaj neleží ani papierik. Ešte aj fajčiari majú po meste k dispozícii presklené búdky, aby nefajčili na uliciach.

Takisto si dávajte pozor na žalúdok.

Kvalita jedla je skvelá, no chute a suroviny miestnych jedál sú veľmi odlišné od našich a niekedy vám nemusia sadnúť.

Vy rozhodujete, ktoré voliteľné cookies povolíte. Odmietnutie nebráni používaniu webu ani odoslaniu formulára.

Nevyhnutné — vždy aktívne
Fungovanie a bezpečnosť webu a uloženie vašej voľby na 180 dní v tomto prehliadači.

Viac o ochrane osobných údajov