Cestovanie · z archívu
Portugalsko opantá mocnými vlnami aj vínom
Autor pôvodného článku: Marta Rajková.

Leží na samom kraji Európy, trošku mimo a utiahnuto s pohľadom upretým radšej na mocné studené vlny Atlantického oceánu, ako na svojho španielskeho suseda. Portugalčania sa aj v minulosti radšej sobášili s anglickými princeznami, akoby mali vypiť kalíštek portského so Španielmi. Avšak, keď nebudete rozumieť zvláštnemu jazyku – zvučnej, tvrdej no zároveň šušlavej portugalčine, úplne vám postačí angličtina alebo len milá a ochotná portugalská povaha, ktorá prekoná všetky jazykové bariéry.
NAJPRV AUTO, POTOM SURF ALEBO KAJAK
Spôsobov ako objavovať krajinu je viacero. Ideálne je prenajať si auto. Budete tak môcť zastaviť na ktoromkoľvek z parádnych útesov, vyhliadok a pláží. Portugalsko ich má neúrekom. Atlantický oceán je tu krásny tmavomodrý, no celkom studený. Človek tu vo vode dlho nevydrží, ibaže ste húževnatý surfer. Najväčšie vlny a silný vietor sú typické najmä pre západné pobrežie. Z času na čas sa tu vyskytnú obrovitánske vlny veľké ako domy. Jedným zo surferských rajov je mestečko Nazaré. Práve pri jeho pobreží zaznamenali najväčšiu vlnu na svete, na akú si kedy trúfol surfer. Mala okolo 24 metrov. More sa však oplatí vidieť aj zhora, napríklad z vyhliadkového bodu Cabo Sardao či mnohých ďalších.
Impozantná je aj pláž Praia Senhor da Pedra neďaleko mesta Porto, ktorú spoznáte podľa kaplnky postavenej na skalách v oceáne. Na južnom pobreží v oblasti Algarve je množstvo úžasných, ale preplnených pláží. Ak vám nevadí deka na deke, potom určite stojí za zastávku Praia do Camilo, kde sú dve pláže spojené malým tunelom. Pekná je aj populárna Praia Dona Ana pri meste Lagos, no ak máte auto, je väčšia šanca, že objavíte aj ťažšie dostupné ľudoprázdne pláže.
Na juhu Portugalska sme z auta na chvíľu presadli na vodu – do morských kajakov. S kamarátkou Jankou sme vytvorili perfektné oceánske duo. Fešný portugalský sprievodca na nás dohliadal z motorového člnu a my sme pádlovali o život. Zastavili sme sa v niekoľkých pobrežných jaskyniach, vystúpiť sme však nemohli. Vylodili sme sa až v poslednej, najkrajšej jaskyni Benagil, kde sme mali prestávku na oddych a jaskynnú selfie.
PORTO VS. LISABON
Tak ako to býva v mnohých krajinách, aj v Portugalsku je určitá rivalita medzi dvomi najväčšími mestami krajiny. Ktoré je lepšie? Porto či Lisabon? Šmrnc majú bezpochyby obe mestá, no každé má trošku iného ducha. Porto je dostatočne veľké na to, aby uspokojilo dopyt po bohatej kultúre, umení, úžasných historických pamiatkach, dobrých reštauráciách a nočnom živote. Zároveň je dostatočne malé, aby pôsobilo útulne a priateľsky. Navyše, prejdete ho vo veľkej miere aj peši. Jednou z najstarších, žiaľ, dnes už veľmi turistických častí Porta je nábrežie Ribeira. Trma- -vrma bola však aj kníhkupectve Livraria Lello. Práve v tomto kníhkupectve J. K. Rowlingová napísala prvé kapitoly svojho svetoznámeho fantasy románu. A tak sa toto miesto s červeným točitým schodiskom a vitrážovým plafónom stalo kultovým miestom fanúšikov Harryho Pottera.
Ak by ste si mali z Portugalska zobrať iba jeden suvenír, vezmite si typickú miestnu kachličku (hoci aj v podobe magnetky). Portugalci totiž svoje budovy s obľubou zdobili farebnými kachličkami. Kým lisabonské sú pestrofarebné, tie v Porte sú skôr iba modro-biele. Ukážkou tohto druhu umenia je napríklad železničná stanica Sao Bento, ktorá bola pôvodne kláštorom. Ku sklonku dňa je najlepšie prejsť po moste Ľudovíta I. až na druhú stranu rieky Douro. Práve odtiaľ sa pri západe slnka najlepšie fotí tento oblúkový, železničný most, ktorý navrhol francúzsky architekt Théophile Seyrig, žiak a spolupracovník Gustava Eiffela. Ako zakončiť deň v Porte? Predsa kalíštekom portského, pohárom sangrie alebo populárneho nápoja s názvom porto tonico, čo je miešaný drink z vína a toniku.
LISABONSKÉ ELEKTRIČKY
Pokiaľ ide o Lisabon, je to hrdé a čulé hlavné mesto zaváňajúce zašlou slávou voľakedajších moreplavcov a kolonialistov. Ošarpané domy, psy na balkónoch, občas veľmi bizarne ozdobených. Graffiti na padajúcej omietke sa strieda s parádnymi kachličkovými fasádami najrôznejších farieb a vzorov. Lisabon dostal aj prezývku európske San Francisco, a to kvôli strmým kopcovitým uliciam, ako aj dlhému mostu 25. apríla, ktorý sa podobá na známy americký Golden Gate. Ako všetci turisti, aj my sme sa hnali za známou električkou č. 28, aby sme ju odchytili a odfotili v úzkych uličkách štvrte Alfama. Je to najstaršia časť mesta s terakotovými strechami a výhľadom na oceán. Lisabonské pamiatky ako napríklad Belémska veža spomínajúca na slávne časy námorných objavov, či Kláštor hieronymitov, ktorý ukrýva hroby kráľa Manuela I. a jeho manželky Márie Aragónskej, ako aj náhrobok slávneho moreplavca Vasca da Gama (1468 – 1523), sú zaiste významné a pekné.
Známa je aj Sintra, akási výkladná skriňa Portugalska 35 km od Lisabonu. Ide o komplex zámkov a hradov s obrovskou záhradou, či skôr lesoparkom a množstvom turistov. Mne však v pamäti zvučne znejú ani nie tak pamiatky, ako skôr tradičné melancholické piesne sprevádzané gitarou, tzv. fado. Sú veľmi typické pre Lisabon. Nejde o žiadne veľké koncerty, ale skôr dojímavé, komorné predstavenia pre malé obecenstvo.
Fado sa spieva iba večer, po západe slnka. Témou týchto žalostivých piesní je často more, život chudobných, rezignácia, smútok a melanchólia. Lisabon je príjemná európska metropola. Jednu vec však predsa môže závidieť svojmu menšiemu rivalovi. Z mesta Porto pochádza názov krajiny. Dnešný názov Portugalsko totiž vznikol z latinského Portus Cale. Cale bolo pôvodnou osadou pri ústí rieky Douro, ktorá cez dnešné Porto preteká. Z pôvodného názvu potom postupne vzniklo Portucale resp. Portugale.
NA KOLENÁ
13. mája 1917 sa vo Fatime zjavila Panna Mária trom deťom. Povedala im, že prichádza z neba a že chce, aby sa vždy trinásteho v mesiaci prichádzali modliť na toto miesto, šesť mesiacov po sebe. 13. októbra 1917 už prišlo na miesto zjavenia 70 000 ľudí. Neskôr sa stal na mieste aj zázrak, tzv. tanec slnka. Zasvätenie celého sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa udialo za pontifikátu pápeža Pia XII., a to 13. mája 1942. Dnes vo Fatime stojí kaplnka a obrovský vybetónovaný pľac, kde ľudia kolenačky prichádzajú k Panne Márii. Kuriozitou boli voskové odliatky končatín a orgánov, ktoré si mohli veriaci kúpiť a hodiť do ohňa. Voskové chodidlá, srdcia, uši, nohy, ruky, dokonca aj malé voskové bábätko. Netušila som, čo to má znamenať. Až neskôr som sa dozvedela, že to bolo na účely „voskového sľubu“. Ak máte nejaký problém či chorobu, poprosíte Pannu Máriu, aby vás vyliečila. Zároveň jej dáte sľub, že ak vás konkrétneho problému či choroby zbaví, prídete do Fatimy a hodíte do ohňa voskový odliatok symbolizujúci problém, ktorý vás ťažil.
MAGICKÉ VNÚTROZEMIE
Spontánne rozhodnutia sú často tie najlepšie. Počas cesty z južných pobreží na sever sme hútali, kde zakotvíme na noc. Janka prišla s nápadom navštíviť megality neďaleko mesta Évora. Ich vek siaha až do roku 5000 pred n. l. Sú teda staršie ako slávny Stonehenge v Anglicku. Na magické nálezisko nás priviedla prašná poľná cestička. Najprv sme si pozreli menhir stojaci osamotene uprostred prašnej kopcovitej krajiny. Hoci balvan pripomína skôr falický symbol, v skutočnosti ide o prastarý kalendár, ukazujúci miesto, kde slnko vychádza počas zimného slnovratu. Ďalšou zastávkou bol kromlech Almendres. Ide o súbor niekoľkých desiatok veľkých balvanov rozostavaných vo vajcovitom tvare. Auto sme zaparkovali, ďalej sa dalo ísť iba peši. Ako slnko zapadalo, miesto naberalo na magickej atmosfére. Niet divu. Toto miesto údajne slúžilo na rituálne, náboženské, ako aj na astronomické účely a na pozorovanie slnka. Je to škoda alebo šťastie, že sa tu nesmie kempovať? To by boli zaiste čudesné sny na takom silnom mieste. A tak sme si našli nocľah v centre Évory. Mesto si nás okamžite získalo pekným historickým centrom a čulým večerným životom. Nielen turisti, ale aj miestni Portugalci jedli a pili pod holým nebom uprostred úzkych évorských uličiek. Večer ako má byť.
BIZARNÝ SENDVIČ A PUDINGOVÉ NEBÍČKO
Pokiaľ ide o gastronómiu, Portugalsko si získa najmä milovníkov vína, rýb a sladkostí. Tak ako my máme bryndzové halušky, v Portugalsku je národnou špecialitou francesinha. Táto kalorická bomba je typická najmä pre mesto Porto, ale nájdete ju aj v Lisabone či v iných mestách. Z čoho sa to jedlo skladá? Opíšem ho, tak sa pevne držte. Je to biely sendvič plnený viacerými druhmi mäsa a klobásou. Pokrytý je roztopeným syrom a na vrchu je volské oko. Celé to pláva v červenkastej omáčke pripravenej z paradajkovej omáčky a piva a podáva sa väčšinou s hranolkami. Veľké? Obrovské! Je ale úplne bežné objednať si iba polovičnú francesinhu. V jedálnom lístku to jednoducho ponúkajú ako 1⁄2 francesinha. Garantujem vám, že aj s tou budete mať čo robiť. Francesinha (vyslovuje sa to francesíňa) znamená vlastne „malá Francúzka“. Túto jedlú malú Francúzku ponúkajú v Porte takmer všade. V lacnejších aj drahších reštauráciách. A hoci je to sendvič, konzumuje sa príborom. Zaujímavé je, že mnohé reštaurácie majú aj vegetariánsku francesinhu. Pozoruhodné. Asi prvé mäsové národné jedlo, ktoré má alternatívu pre vegetariánov. Bol to zaujímavý kulinársky zážitok, no oveľa radšej spomínam na pudingové koláčiky pastéis de nata. Majú ich všade, úplne všade. Nie je to dezert, ktorý by bol typický iba pre niektoré oblasti. Dostanete ho aj na Madeire a dokonca aj v bývalej portugalskej kolónii Macao. Je to košíček z lístkového cesta, ktorý sa naplní žĺtkovým vanilkovým krémom a zapečie sa. Nevedela som sa ho nabažiť. Spolu s dobrou kávičkou mi vždy zdvihol náladu. Prvý recept vznikol v roku 1837 v kláštore hieronymitov v Beléme. Recept je tajný a originálny pastel de Belém sa pečie jedine vo Fábrica Pastéis de Belém. Keďže názov bol patentovaný, všetky ostatné pekárne a cukrárne v Lisabone a kdekoľvek
:: CESTOVATEĽSKÉ TIPY :: PRENÁJOM AUTA
Auto si pohodlne prenajmete na letisku v Lisabone. Malé osobné auto (diesel, manuál) dostanete za asi 300 EUR/6 dní alebo aj lacnejšie, najmä, ak rezervujete vopred. Za vrátenie auta v inom meste si požičovne zvyčajne účtujú poplatok 65 – 80 EUR. Infraštruktúra a diaľnice sú výborné.
DIAĽNIČNÉ POPLATKY
Mýto sa nedá zaplatiť v hotovosti priamo pri prechode cez mýtnu bránu. Pokiaľ máte prenajaté auto, máte na výber z 2 možností. 1) Za extra poplatok 2 EUR/deň si prenajmete auto so zariadením, ktoré automaticky zaznamená prechod mýtnou bránou (automatic toll charge). Príslušné mýto vám potom spoločnosť strhne z kreditky. V tom prípade sa na mýtnych bránach zaraďujete do pruhov podľa zelenej značky, ktorá je najčastejšie celkom vľavo. 2) Ak nechcete zbytočne platiť za uvedené zariadenie, v tom prípade vás na mýtnych bránach evidujú a poplatky budete musieť zaplatiť na portugalskej pošte do 15 dní od vrátenia auta. Ak idete do Portugalska vlastným autom, do úvahy prichádzajú aj iné služby platenia mýta, ako napríklad EasyToll, TollCard, TollService, ktoré fungujú v zásade na báze predplateného kreditu a môžete si ich vybaviť online na stránke CTT.pt, alebo tiež Via Verde Visitors, ktoré využíva vyššie spomínané zariadenie na prednom skle.
KEMPING
V Portugalsku je mnoho príjemných a dobre udržiavaných kempov. Navyše, sú aj cenovo prijateľné. Napríklad kemp v Nazaré bol vynikajúco vybavený a stál iba 5,50 EUR/osoba/noc + 9 EUR/auto.
v Portugalsku pečú a predávajú „iba“ pastéis de nata. Neznamená to, že sú lepšie alebo horšie. Jednoducho sa len nemôžu volať pastéis de Belém. Takže aký je vlastne rozdiel medzi dvomi pastelmi? Chuťovo a na pohľad pre mlsného Neportugalca žiadny.
Takto si predstavujem ideálnu dovolenkovú destináciu. Oceán, pláže, vynikajúce víno, malebná architektúra, vzácne historické pamiatky aj chutné pudingové koláčiky. Ideálne nájsť si na to 10 až 12 dní, a tak stihnete z každého portugalského rožku trošku.