Cestovanie · z archívu
Nikaragua: Kúzelná mágia nikaragujských čarodejníkov
Autor pôvodného článku: Michal Hertlík.

Nikaragua je krajinou nekonečných možností. Napadlo by vám však, že môžete využiť magické služby čarodejníkov? Nuž, jedno mestečko v Nikarague skutočne ponúka bielu mágiu, čím je preslávené široko-ďaleko, ba až za hranicami krajiny a kontinentu. O miestnych legendách, ktoré sa tradujú ústnym podaním, som sa od domácich dozvedel na juhozápade Nikaraguy, v meste Diriomo.
Z HISTÓRIE MÁGIE
Ak pokladáme čarodejníctvo a čiernu mágiu za sociálny fenomén, ktorý sa časom vyvíjal, podobne ako naša civilizácia, sú čarodejníctvo a čierna mágia výsledkom viery, ktorá existuje súčasne medzi tými, ktorí ju praktizujú a zvyškom spoločnosti. Dnes už tento typ viery praktizujú iba obyvatelia amerického a afrického kontinentu, ktorí sú preto v očiach rozvinutých krajín považovaní za manipulatívnych šarlatánov. Ak sa vrátime do praveku, možno prvým kňazom bol mudrc z doby kamennej, ktorý bol inteligentnejší a pozornejší v pozorovaní svojho okolia, obliekal sa do kožušín a hovoril svojim blížnym, čo a kde majú loviť. Kňaz bol teda súčasne kúzelníkom. Kúzelníci boli vysoko cenení, ani králi všetkých kultúr dokonca neurobili nijaké relevantné rozhodnutie bez toho, aby sa s nimi najskôr neporadili. Aj v tom čase bola mágia predchodcom mnohých vied, ktoré dnes poznáme, ako sú medicína (liečenie bylinami), astronómia (astrológia) a chémia (alchýmia). Existujú dva typy mágie – čierna a biela. V oboch prípadoch ide o mágiu, no v každej z nich s diametrálne odlišným zámerom a koncom. Čierna mágia je temnou stránkou ľudstva a používajú ju tí, ktorí chcú uškodiť inej osobe prostredníctvom satanských obradov. Zväčša sa zameriavajú na peniaze, sex, lásku, úspechy a veci podobného rázu. Na rozdiel od čiernej mágie, biela mágia má za cieľ pomôcť nasmerovať životy ľudí tým správnym smerom bez toho, aby ľudia museli stratiť svoju slobodnú vôľu. Cieľom bielej mágie je viesť ľudí k tomu, aby našli pozitívne stránky samých seba, aby ich mohli využiť vo svoj prospech a v žiadnom prípade nemali vplyv na iných pri dosahovaní istého účelu. Biela mágia priamo súvisí so všetkými známymi formami tarotu, ako aj s rituálmi, ktorých základom je význam farieb, energia kameňov, sviečok a kadidla. Táto biela mágia sa praktizuje do dnešných dní v nikaragujskom mestečku Diriomo.
VITAJTE V ZEMI ČARODEJNÍKOV
Prax čarodejníctva v Diriome siaha do predkolumbovských čias. Obyvatelia týchto krajín spojili svoje viery a praktiky predkov s doktrínou naučenou od dobyvateľov, ktorí im vnucovali katolícke náboženstvo krvou a mečom. Od samotných Španielov sa naučili rôzne kúzla a zaklínadlá, ktoré sa miešali s tými už existujúcimi, aby sa tak zrodila nová a originálna podoba, ktorá bola zakorenená vo viere obyvateľov regiónu tak hlboko, že je dodnes súčasťou kultúry a zvykov nielen Dirioma, ale aj susedných dedín a miest. Taktiež sa objavovali rôzne nadprirodzené výjavy, duchovia podobní vlkom zvaní cadejos, desivo plačúca strašidelná žena
La Llorona, či existencia šamanov ako odkaz na starú kultúru. Obyvateľov Dirioma po stáročia prenasledovala stigma. Každý, kto kedy v živote počul čo i len nejaký komentár o tomto mieste, veril, že Diriomo je krajinou čarodejníc. Nie nadarmo sa dá spočítať, že centrum mesta má asi dva kilometre štvorcové a „pracuje“ tu najmenej pol tucta známych liečiteľov alebo duchovných poradcov, ako si sami hovoria v Diriome. Ostatní ich však priamo nazývajú čarodejníkmi. Ak navštívite Diriomo a pozriete sa do jeho centrálneho parku, uvidíte tam veľa chlapcov – baquianos, ktorí vás pozvú na konzultáciu s jedným z miestnych čarodejníkov, aby vám vyliečil akúkoľvek chorobu. Čarodejníctvo je bez debaty hlavnou atrakciou tichého a pokojného mestečka Diriomo, ktoré sa nachádza severne od Granady a ktoré je vo svete uznávané ako kolíska čarodejníctva. Nachádza na náhornej plošine Pueblos Blancos, starej predkolumbovskej trase medzi veľkými mestami Masaya a Granada. Po celé storočia je preslávené tým, že je najčarodejníckejším zo všetkých miest a dedín. Medzi svojimi susedmi vyniká tým, že praktizuje aj niektoré starodávne rituály a robí čarodejnícky nápoj chicha bruja ako súčasť svojho domorodého dedičstva. Dopĺňa ho vedľajšia dedinka Diriá. Prašnými ulicami Dirioma denne prechádzajú stovky návštevníkov. Niektorí cestujú veľké vzdialenosti a hľadajú magické riešenie svojich finančných, zdravotných či dokonca ľúbostných problémov. Po príchode nájdu zaprášené malé mesto, ktoré sa, zdá sa, skrylo pred časom. Domy zhotovené z adobe (masa bahna a slamy, formovaná do tehlového tvaru a sušená na slnku, ktorá sa používa v stavebníctve), zastrešené dlaždicami a s veľkými záhradami v strede, ako sa používali pred mnohými rokmi, sú hlavnou architektonickou myšlienkou Dirioma, ktoré je súčasťou takzvaných bielych dedín medzi mestami Granada a Masaya. Turizmus v Diriome priťahuje predovšetkým čarodejníctvo, pretože v mestečku so 42 kilometrami štvorcovými a menej ako 15 tisíc obyvateľmi žije viac ako 20 čarodejníkov. Niektorí s renomovanou kariérou i ďalší, ktorí ešte len začínajú, ale často sa otvorene propagujú ako čarodejníci. Svoje kancelárie majú otvorené a čakajú na klientov. Na tých, ktorí chcú využiť služby bielej mágie, aj na tých, ktorí chcú prostredníctvom vedomostí spôsobiť škodu za peniaze. Existujú aj šarlatáni, ktorí si privlastnia identitu uznávaného čarodejníka, alebo čarodejnice, ktoré v spolupráci s miestnymi mototaxikármi zneužívajú ľudí, ktorí do mesta prídu prvýkrát, aby ich ako klientov priviedli k pravému „čarodejníkovi“. Práca týchto „naturopatických lekárov“ alebo „duchovných poradcov“, ako sa niektorí sami radi definujú, je tiež veľmi dôležitým prvkom pre ekonomiku tohto malebného mesta, pretože návštevníci využívajú všetky miestne služby, nechávajú tam peniaze. Je to celá kultúra, kde sa čarodejníctvo prijíma ako každé iné povolanie. Nedočkaví návštevníci prichádzajú do Dirioma s mnohými očakávaniami, pretože sláva čarodejníkov a čarodejníc prekročila nikaragujské hranice a rozšírila sa do Spojených štátov, Kanady, či Európy, odkiaľ mnoho ľudí cestuje do Dirioma práve za čarodejníkmi. Sláva obce Diriomo ako „mesta čarodejníc“ priťahuje čoraz viac turistov, ktorí v záujme pomoci pri riešení problémov, alebo aby sa presvedčili, či je pravda, čo sa o tomto meste a miestnych ľuďoch hovorí.
DOÑA ANDREA ČARUJE
Andrea Peña je veľmi moderná čarodejnica, nie ako čarodejnice v čiernom obleku a klobúku z rozprávok. Nežije ani v jaskyni uprostred hory, ani nejazdí na metle, ani nemá krištáľovú guľu. Používa mobilný telefón, ktorý má k dispozícii na kontaktovanie klientov a dokonca im dáva vizitky, aby uľahčila kontakt tým, ktorí potrebujú jej služby. Takisto normálne používa televízor, počítač a internet. Jej dom ani zďaleka nepripomína čarodejnícke útočisko. Nachádza sa v štvrti El Rastro a nijak sa nelíši od ostatných, veď v Diriome sú všetky domy podobné, majú rovnaký koloniálny štýl. Denne ju navštevujú desiatky ľudí zo všetkých kútov krajiny, pretože
Andrea sa už viac ako štyri desaťročia venuje ľuďom, ktorí trpia chorobami, a veda ich nemôže vyliečiť, ani im priniesť šťastie. Má okolo sedemdesiat rokov, indiánske črty. V obývacej izbe jej domu a v jej kancelárii je viac ako sto obrazov svätých, väčšina Božieho dieťaťa, o ktorých tvrdí, že je im oddaná a každý rok ich oslavuje. „Nie som čarodejnica ani nič podobné, som liečiteľka a duchovná sprievodkyňa,“ objasňuje. Identifikuje sa ako naturopatický lekár, ktorý lieči pacientov bylinnými masťami a kôrou stromov. Sviečky a modlitby používa aj ako zbrane na prekonanie chorôb a nešťastia. V Diriome je však známa ako čarodejnica, čo sa jej osobne vôbec nepáči. V miestnosti slúžiacej ako čakáreň u nej doma trpezlivo čaká osem ľudí. Dôvody návštev sú rôzne: počnúc liečbou chorôb, znalosťou toho, za akou inou ženou chodí ich manžel, alebo spoznávanie budúcnosti veštením z kariet. „Pracujem na tom, aby som robila iba dobro. Ak ma vyhľadáte, aby som niekomu ublížila, so mnou nepočítajte a radšej hneď odíďte,“ dodáva doña Andrea. Konzultačné sedenie s Andreou stojí 200 córdobas (takmer 5 EUR), ale kto nemá peniaze alebo nemá dosť na úhradu poplatku, tomu sa bude venovať aj tak. Jediná vec, ktorú od každého žiada, je mať vieru a dôveru v jej rady, a aby užívali lieky, ktoré im poskytne. Takto si celé roky zarába na svoje živobytie, a je to pre ňu oveľa viac než len povolanie.
DOPRAVA DO NIKARAGUY
Do krajín Strednej Ameriky sa najčastejšie lieta cez USA. Ja som letel najprv z Viedne do Washingtonu, následne odtiaľ do Houstonu, a nakoniec do hlavného mesta Managua, na letisko pomenované po nikaragujskom národnom hrdinovi Augustovi Sandinovi. Lietajú najmä letecké spoločnosti United Airlines, American Airlines, Copa Airlines, Delta Airlines, či Avianca. Aj v rámci Nikaraguy sa lieta každodenne. Ide najmä o prelety zo západu na pobrežné mestá na východe a na Kukuričné ostrovy. O tieto služby sa stará letecká spoločnosť La Costeña, ktorej slogan hovorí za všetko – „krídla, ktoré spájajú Nikaraguu“.
DOPRAVA V NIKARAGUE
Dopravná infraštruktúra na západe sa nedá porovnať s tou na východe, keďže tam takmer žiadna nie je. Na západe to po dopravnej stránke funguje ako má. Všade chodia autobusy, minibusy, taxíky, mototaxíky, no a najmä motorky. Nikaragua je veľmocou motoriek. Medzi veľkými mestami po celej krajine premávajú diaľkové autobusové spoje, ktoré často chodia práve cez noc. Vtedy si človek ako tak pospí a nevníma tú dlhú vzdialenosť. Ja som vystriedal azda všetky typy dopravy vrátane motorových člnov a veľkých výletných lodí.
UBYTOVANIE
Osobne cestujem tak, že vždy a všade bývam priamo u domácich ľudí v ich domoch. Hotely, hostely, penzióny, či Airbnb vôbec neriešim. V Nikarague nie je problém zohnať si ubytovanie, pretože krajina má skúsenosti s cestovným ruchom. Vo veľkých mestách na západe ani nehovoriac. Menším problémom je východ krajiny, kde je to trochu divokejšie, nie všade sa dá zohnať ubytovanie hneď na prvý šup. Pri dlhšom pobyte v krajine môžete zvoliť stratégiu, že vždy bude vašou základňou aj s ubytovaním jedno veľké mesto, odkiaľ budete vyrážať na výlety po okolí. Cenovo je to oveľa lacnejšie než na Slovensku.
PENIAZE
Hlavnou menou krajiny je córdoba (NIO). 1 EUR je v prepočte 40 córdobas. Bankovky si Nikaragujčania vymysleli po svojom a spravili veľmi dobre. Vyrábajú ich totižto vodotesné. V krajine je neuveriteľné teplo a horúčavy, takže aj keď budete mať veľa bankoviek natlačených vo vrecku, nezvlhnú vám vďaka ich vodotesnosti. Okrem toho aj ich dizajn je oku lahodiaci. Keďže USA má v krajine svoj vplyv, na veľa miestach sa dá platiť americkými dolármi. Vo veľkých mestách sú bankomaty a peniaze sa dajú zmeniť aj v bankách.
VÍZA
Na cestu do krajiny postačuje slovenským občanom platný cestovný pas. Bezvízový vstup sa týka turistických, obchodných a služobných ciest, ktorých dĺžka v jednom polroku neprekročí 90 dní. Túto lehotu je možné predĺžiť na príslušnom Úrade pre migráciu a cudzincov. Do krajiny je povolené priviesť akékoľvek množstvo finančných prostriedkov do výšky 10 000 USD bez obmedzenia. Vo všeobecnosti platí zásada dodržiavania štandardnej bezpečnosti. Odporúča sa vyhýbať sa okázalému obliekaniu a správaniu a nefotografovať v blízkosti polície, lebo si vás môžu zobrať na policajnú stanicu na výsluch ohľadom možnej špionáže. Ďalej sa odporúča nosiť so sebou kópiu pasu aj s kópiou pečiatky, ktorú vám do pasu narazili pri vstupe do krajiny, a samotný pas nechať na bezpečnom mieste, lebo krajina nie je úplne stabilná. Návštevníci musia zaplatiť pri vstupe do krajiny 5 USD na podporu turizmu.
GASTRONÓMIA
Nikaragujská gastronómia siaha do predkolumbovských čias. Neskôr, počas španielskeho dobývania a kolonizácie, spojenie dvoch rás a dvoch kultúr viedlo k zvláštnemu, tvorivému a rozmanitému kreolskému menu so zaujímavými ingredienciami. Keďže ide o tropický raj, ponúka širokú škálu tropického ovocia: marakuja (v Nikarague nazývaná calala), pitaya, papája, mango, melocotón, tamarindo, jocote, níspero, nancite, mamón, mamey, či zapote. Základom nikaragujskej kuchyne je kukurica. Jej široké využitie predstavuje kulinárske dedičstvo zdedené starodávnymi domorodými kultúrami. Všetci domáci ju skrátka milujú. Pripravujú sa z nej nápoje ako chicha a pinol; hlavné jedlá ako nacatamal, indio viejo, či sopa de albóndiga (polievka s mäsovými guľkami); aj malý snack ako kukuričná placka güirila, nápoj atolillo, či koláč perrereque. Tradičné jedlá Nikaraguy sú rôzne, v každej časti je tým typickým niečo iné. Krajina je pomyselne rozdelená na západnú (pacifickú) časť a východnú (atlantickú resp. karibskú) časť. Gastronomické rozdiely nájdeme aj medzi severom, stredom a juhom. Niektoré jedlá sú netypické a konzumujú len niekde, iné sú naopak národné, čiže sa konzumujú v celej krajine bez ohľadu na región. Typické nikaragujské raňajky sú na naše pomery veľmi ťažké. Na tanieri by sme si ráno našli gallo pinto, tortillu, cuajadu, avokádo, plátano a vajcia. Jesť takéto raňajky každý deň bolo na mňa príliš, preto som volil zdravšie a ľahšie jedlá. Východná časť obývaná černošskými Nikaragujčanmi je diametrálne odlišná od zvyšku krajiny a má svojský temperament. Podobne ako na pacifickom pobreží, aj tu v Karibiku sú veľmi populárne ryby a morské plody. V afrometropole Bluefields a jej okolí je za pochúťku považovaná morská korytnačka. Na miestnych trhoch je úplne bežné ju vidieť rozporcovanú na časti, ako aj nespočetné množstvo morských rýb a morských plodov. Pochúťkou Indiánov je zase tropické palmové ovocie pijibay. Ide o malé loptičky najčastejšie oranžovej farby, rastúce vo veľkých množstvách na palmách. Ovocím, ktoré je mňa skôr zeleninou, vzhľadom na jeho chuť a prípravu, je fruta de pan alebo breadfruit, po našom chlebovník. Dôvod, prečo je ovocie známe pod týmto menom je, že jeho vnútro vyzerá ako chlieb. A nielenže vyzerá, ale aj chutí ako chlieb. Môže sa jesť varený, ale najviac všetkým chutí vyprážaný na tenké kúsky. Toto žltozelené ovocie s tŕňmi rastie do veľkých rozmerov na vysokých stromoch po celej krajine. Výdatné jedlo treba kvalitne zapiť. Veľmi typickým je fresco de cacao, teda studený nápoj z kakaa, ktorý je domácimi veľmi obľúbený. Podobnými nápojmi sú jicaro, pinol a pinolillo (prášky z kukurice a kakaa). Z alkoholických nápojov nemôžem nespomenúť pivo. Najpopulárnejšími značkami sú Toña a Victoria. Rum je národným nápojom Nikaraguy už od nepamäti. Celosvetovo známa je značka Flor de Caña, o ktorej miestni hovoria, že je to najlepší rum na svete. Geniálna chuť poznačená históriou a tradíciou, na ktorú sú Nikaragujčania právom hrdí. Bolo by zaujímavé vedieť, čo hovoria nikaragujskí čarodejníci na súčasnú pandémiu a či by nám vedeli povedať, kedy skončí. Aby sme sa za nimi, a nielen za nimi, mohli vybrať osobne.