Cestovanie · z archívu
Mustang: Zabudnutá krajina na streche sveta
Autor pôvodného článku: Michal Dutka.

Pred dvadsiatimi rokmi mohli turisti o Mustangu iba snívať. Zabudnuté a dlho zakázané kráľovstvo Mustangu leží severozápadne od Káthmandu, hlavného mesta Nepálu. Oblasť, ktorá si dlhé stáročia žila svojím izolovaným a nedotknutým životom, sa otvorila svetu len pred časom. Aj preto sa o Mustangu dodnes hovorí, že sa viac podobá na Tibet ako Tibet samotný.
Dnešná nadvláda Číny a silný čínsky vplyv z pôvodnej podoby Tibetu ukrajuje stavaním ciest, rýchlovlakov a letísk. Naopak, o Mustangu sa dá hovoriť ako o mesačnej krajine. Je jasné, že 6 tisíc ľudí, ktorí túto oblasť dnes nazývajú svojím domovom už objavilo čaro áut a televízie, ale asfaltku by ste tu ťažko hľadali. Indické džípy Mahindra, z ktorých máte pocit, že sa pod vami rozpadnú keď nastúpite, jazdia po povrchu, na ktorom by si absolútna väčšina áut vylámala zuby. "Cesty", ako ich domáci odvážne nazývajú, sú široké akurát pre jeden džíp – zľava hrozí pád do priepasti, sprava zas záplavy horských kôz.
:: HISTÓRIA ::
V roku 1380 Ame Pal, bojovník a zanietený budhista zo západného Tibetu, spolu so svojimi synmi porazil panovníkov Mustangu a postavil súčasné hlavné mesto, stenami obohnaný Lo Manthang. Obyvatelia mesta tvrdia, že terajší kráľ severného Mustangu Jigmi Palbar Bista, je jeho 21. potomok po meči. Keď sa v roku 1951 v Nepále ustálila konštitučná monarchia, Mustangské kráľovstvo stratilo väčšinu moci. V roku 1959 Čína prebrala kontrolu nad Tibetom a Mustang, v domorodom jazyku nazývaný Lo, sa stal sídlom khampského odboja namiereného práve proti okupantom z východu. Nepálska vláda reagovala absolútnym uzavretím oblasti, vyhlasujúc Mustang zakázanou oblasťou. Keď poslední Khampovia v roku 1970 odišli, južná časť Mustangu (Lower Mustang), ktorý patrí do národného parku Annapurna, sa otvoril turizmu. Severná časť zostala naďalej v ekonomickej izolácii. Až po revolúcii v roku 1990, keď sa Nepál stal republikou, sa nová vláda rozhodla otvoriť aj Upper Mustang pre turistov. Prví trekeri vstúpili do Mustangu v roku 1992 a v tom istom roku bola táto oblasť s rozlohou 2567 km2 zaradená do národného parku Annapurna.
Odvrátená strana Mustangu Treking v Mustangu je drahá záležitosť. Letenky do Káthmandu, dva vnútroštátne prelety a povolenie na vstup do severnej časti Mustangu vás môžu vyjsť okolo 1000 EUR, pričom len samotné povolenie stojí 500 USD. To, čo vám táto krajina ponúkne, však nezažijete nikde inde. Už počas letu do Jomsomu, brány Mustangu, vás privíta pohľadom na majestátne osem tisícovky Dhaulágiri a Annapurnu. Samotný trek začína a končí v Jomsome a dokopy trvá približne 10 dní. Počas treku budú z vašej peňaženky plynúť peniaze pomalšie, keďže ceny základných potravín sú nízke a za izbu zaplatíte len symbolickú sumu, pokiaľ budete vo svojej nocľahárni aj jesť. V opačnom prípade môže cena izby stúpnuť do závratných výšok. Výdavky ďalej zahŕňajú sprievodcu, kone alebo nosičov, ubytovanie a stravu počas cesty. Pokiaľ nechcete takýto výlet podnikať na vlastnú päsť a všetko zariaďovať sami, obráťte sa na jednu z početných cestovných agentúr v Káthmandu. Pripravte sa na jednoduché ubytovanie so spoločnými toaletami, jednotvárnu stravu, ktorej základom je ryža a zemiaky a na dlhé náročné trasy, často s prevýšením až do tisíc výškových metrov. Na boľavé nohy, otlaky, studené rána, skoré večery, na nepohodlie a chvíľami prázdny žalúdok. Všetky tieto útrapy však kompenzujú fascinujúce výjavy nekončiacej krajiny, úsmevy miestnych ľudí, čarovné budhistické čorteny – kaplnky, ktoré míňate každý deň a pocit, že čas tu neplynie, pretože v Mustangu sa jednoducho zastavil...
Deň prvý: Alebo ako sme to do... Prvá etapa treku vedie z Jomsomu po riečisku veľrieky Kali Gandaki do osady Kagbeni. Po ceste je malá usadlosť Ekle Bhatee, v ktorej jednoznačne neskúšajte jesť nič, v čom by mohol byť kečup alebo iné miestne omáčky – poznačené dlhým časom a nízkou frekvenciou turistov. My sme bohužiaľ túto chybu spravili a stratili sme jeden celý deň najrôznejšími črevnými problémami. Otrava jedlom je nepríjemná vec, sprevádzajú ju vysoké teploty a žalúdočné ťažkosti. Keďže bežné lieky západnej medicíny absolútne nezaberali, boli sme nútení vyskúšať miestne ajurvédske prášky a tabletky. Chutné síce neboli ani trochu, ale pomohli nám natoľko, že sme na druhý deň boli schopní absolvovať za pomoci džípu druhú etapu cesty, ktorá viedla do Kagbeni. Kagbeni je bludisko uličiek bez akýchkoľvek pravidiel logiky. Počas jednej prechádzky zablúdite aj 5 krát. Toto mestečko je zároveň hranicou vstupu do zakázanej oblasti severného Mustangu... Je tu aj posledná možnosť pripojenia na internet. Ďalší počítač je až v Lo Manthangu. Pri jeho používaní máte pocit, že váš e-mail ste mali radšej napísať na papier a celú správu odtelegrafovať. Posledné správy môžete odoslať práve z Kagbeni, potom kontakt s civilizáciou na pár dní končí.
Deň Druhý: riečisko, ktoré nemá konca Druhý deň treku vedie stále popri koryte rieky. Pozerajte sa dobre pod nohy, aby ste si na kameňoch nevyvrtli členok. Zároveň však, s trochou šťastia, nájdete aj peknú fosíliu, ktorými sa to tu len tak hemží. Po asi piatich hodinách šliapania dorazíte do dediny Chhuksang, kde si zaslúžite čaj, čokoládu či pivo, podľa toho, čo je vám viac po chuti. Odtiaľ je to do cieľa druhého dňa, dedinky Chele približne hodina. Miestne ubytovne ponúkajú okrem ryže, zemiakov a tradičnej šošovice aj európske špeciality ako sú špagety a pizza. Ak chcete do cieľa doraziť bez úhony, prípadne ak sa vám nepozdáva myšlienka skončiť svoj trek v najbližšej nemocnici s diagnózou otravy tráviacich ciest, neskúšajte nikde v Nepále tieto pochúťky. Minimálne aspoň nikde ďalej od Káthmandu.
Deň tretí: Driapeme sa ďalej a vyššie Tretia etapa sa dá považovať za najťažšiu, keďže výškový rozdiel, ktorý prekonáte, presahuje tisíc metrov a zároveň ujdete aj najväčšiu vzdialenosť. Počas cesty budete prechádzať cez dediny Samar, Bhena a Shyangboche. V každej z nich je možnosť občerstvenia čajom, prípadne aj obeda. Zo sedla pred zostupom do Shyangboche je krásny výhľad na Annapurnský masív. Vysoké kopce sú síce ďaleko, no pohľad je očarujúci. Svoj deň môžete ukončiť už v Shyangboche, ak vám ale ešte zostane energia, zostúpte do dediny Geling a prenocujte tam. Samozrejme, od miestnych ubytovní nemôžete očakávať zázraky, väčšinou nebudete mať v izbe nič okrem drevených priční a stola. O záchod sa často delia všetci obyvatelia hotela.
Deň štvrtý: eufória z blížiaceho sa cieľa Na štvrtý deň vás čaká hneď zrána prudké stúpanie a hneď na to klesnete naspäť do pôvodnej výšky, do dediny Ghami. Za týmto miestom vás opäť čaká stúpanie do sedla Nyi La, vo výške 4020 m.n.m. Každý krok sa stáva ťažším a ťažším, doráňané nohy pulzujú bolesťou na protest a začínajú sa vám robiť otlaky. Vy však na bolesť nedbáte a hrdinsky kladiete nohy jednu pred druhú. Ak nie, snáď vám pomôžu kone. S každou zákrutou prichádza nová panoráma. Za sedlom prichádza už len mierne klesanie a konečne sa pred vami otvorí odmeňujúci pohľad na najväčšiu dedinu severného Mustangu, Tsarang. Z holých skál, po ktorých ste ako horská koza doteraz skákali, vchádzate do záhrad, medzi čarovné potôčiky, do alejí stromov a to všetko korunuje pohľad na hrad zo začiatku 17-teho storočia a prekrásny červený kláštor. Doprajte si tu dobrú večeru a užite si výnimočnú atmosféru tohto miesta.
Deň piAty: už len prechádzka Piata etapa je už absolútna rutina, štyri hodiny pohodovej chôdze vás neunavia a vy si môžete vychutnávať pohľad na okolité pahorky, aké ste ešte iste nevideli. Po záverečnom miernom stúpaní do posledného sedla, sa vám otvorí pohľad na cieľ vašej cesty. Pred vami leží Lo Manthang. Dolu kopcom máte chuť bežať, aby ste sa konečne zblízka pozreli na múrom obohnané mesto, kvôli ktorému ste sa trápili päť dlhých dní. Ubytujte sa a dajte si teplú sprchu. Lepšia odmena sotva existuje.
Lo Manthang – viac Nepál či tibet? Iste si na Lo Manthang nechajte jeden celý deň. Navštívte miestny kláštor, pripojte sa k modlitbám mníchov a požiadajte o audienciu u kráľa. Pravdepodobne vás síce prijme len jeho syn, keďže kráľ má 82 rokov, jeho zdravotný stav je vážny a nemôže prijímať návštevy, no aj tak – stretnete sa s následníkom trónu! V Lo Manthangu je plno všakovakých obchodíkov s tibetskými artefaktmi, mapami, maľbami a tradičným oblečením za ceny, ktoré sú pre Európana smiešne. Zvyšok dňa sa skúste len tak túlať po tomto čarovnom mieste, pozrite si miestnu školu, navštívte pekáreň, či si konečne vychutnajte pravú taliansku kávu, ak veríte tomu že je pravá a talianska ☺. V okolí Lo Manthangu je nespočetné množstvo jaskynných útvarov a aj tie stoja za návštevu. Lo Manthang jednoznačne spĺňa všetky parametre pravého tibetského mestečka, ako ho opísal nemecký spisovateľ a Dalajlámov dobrý priateľ Heinrich Harrer vo svojej knihe Sedem rokov v Tibete.
Mnísi, obrady a coca-cola! Máme šťastie a náš deň v Lo Manthangu je dňom výnimočného budhistického obradu pri príležitosti jedného z početných miestnych sviatkov. Plní očakávaní nasledujeme skupinku mníchov na strechu kláštora. Je medzi nimi aj princov syn. Postavia sa proti sebe a každý z nich začne hrať na svoj hudobný nástroj. Jedni majú malé činely, druhí zas trúbky alebo lastúry. Každý hrá trochu inak a trochu falošne, no celkový dojem je mystický. Po chvíli si posadajú do tvaru elipsy, na hrote sedí princov syn. Prichádzajú ďalší dvaja mnísi so škatuľami v rukách. Všetky pohľady sa uprú na nich a my cítime vo vzduchu napätie. Mnísi začnú zo škatúľ vyťahovať ich obsah. Na naše prekvapenie nevyťahujú nijaké relikvie, tibetské misky, ani iné meditačné či modlitebné pomôcky. Z papierových škatúľ vyberajú fľaše coca-coly a sprite-u. Zostávame mierne v šoku, no ponúknutú fľašku neodmietame a pijeme s mníchmi ich „posvätný nápoj“. Namiesto modlitieb teda nasledovalo plno smiechu a hier, až kým opäť nezazneli zvolávacie trúbky, ktoré mníchom prikazovali návrat do kláštora. Civilizácia nekompromisne preniká aj do krajiny na konci sveta...
Cesta tam a zas späť Ako v známom filme Petra Jacksona Pán prsteňov, aj nám trvala cesta do Lo Manthangu večnosť, no späť do Jomsomu sme sa dostali za jediný deň. Neodniesli nás síce orly, ako to bolo v Jacksonovom filme, no spoľahlivé džípy, ktorým je každý boľavý kúsok nášho tela vďačný. Okrem zadku. Medzi Jomsomom a Lo Manthangom existuje viacero ciest, len dve z nich sú však odporúčané turistom. Jednou z nich iste pôjdete aj vy.
Ak vás však netlačí čas, zvoľte si druhú, náročnejšiu cestu naspäť vedúcu cez Muktinath. Ak sa vám, naopak, nechce terigať sa naspäť pešo, je možné dostať sa z Lo Manthangu až do Jomsomu sa za jeden dlhý deň (pri vhodnej konštelácii hviezd, ideálnej organizácii a ochoty miestnych prepravcov ☺). Cena za cestu džípom je dosť vysoká a váš zadok vám za večné natriasanie vďačný nebude, no je to na vás. Určite sa však v Kagbeni nezabudnite prihlásiť v kancelárii národného parku, inak sa z vás stane hľadaná osoba. Povolenky sa totiž vydávajú len na desať dní a každý deň navyše vás bude stáť 50 dolárov. Ak ste do Jomsomu dorazili predčasne, vôbec vám to nemusí vadiť. Môžete si buď pozmeniť dátum vašej spiatočnej letenky, alebo cez voľný deň navštíviť dedinu Marpha, vzdialenú od Jomsomu hodinu pešo, a dopriať vášmu žalúdku tie najlepšie jablkové zákusky na svete. Marpha naozaj pôsobí ako raj. Dedina je čistá, pod chodníkom z plochých kameňov tečie kanalizácia a kraľuje jej majestátny kláštor na kopci. Tu sa konečne nemusíte báť jesť. Objednajte si čo len chcete, zelenina, mäso či jablkový koláč, všetko je tu domáce, čerstvé a bezpečné.
varovania: nejesť, nepiť, nechytať! Vnútroštátne lety sú v Nepále závislé od aktuálneho počasia, preto do svojho itinerára zakomponujte o dva-tri dni navyše. Niektoré dni totiž lietadlá nelietajú vôbec. Problematický je najmä úsek Pokhara - Jomsom, kvôli nestálosti počasia v sedle, nad ktorým tieto lietadlá lietajú vo výške, aká iste nespĺňa normy. Niekedy sa ocitnete 50 metrov nad zemou a hneď na to ste nad ňou viac ako kilometer. To isté platí aj pri letoch do Lukly, odkiaľ sa trekuje pod Everest. Čo sa týka stravovania, v Nepále rozhodne neplatí príslovie „ Čo vás nezabije, to vás posilní!“ V ťažšie dostupných oblastiach sa na čerstvosť potravín naozaj nespoliehajte a vyberajte si radšej jedlá, ktoré vás nezabijú, ale naopak posilnia☺. Dobrou voľbou je ryža so zeleninou alebo šošovica, prípadne instantné polievky. Čo sa vody a iných nápojov týka, v Mustangu si v každom hotelíku či reštaurácii bez problémov vodu doplníte, no buď si tú z vodovodu dajte prevariť alebo si kúpte fľašku s ochrannými prvkami na vrchnáku. Čajov je tu bohatý výber, takisto nájdete aj prevarenú vodu s citrónovým práškom alebo bublinkové sladené nápoje. S pivom a kávou je to horšie. Kávu nájdete len zriedkavo a pivo iba domáce, no jedno-dve by váš žalúdok odrovnať nemali.
:: MUSTANG ::
chránená oblasť pod správou Nepálu, reprezentatívnu funkciu má kráľ Jigmi Palbar Bista Hl. mesto_ Lo Manthang
Rozloha_ konšitučná monarchia Rozloha_ 2567 km2 Počet obyvateľov_ cca 6000 Úradný jazyk_ Tibetština, Nepálčina
Mena_ Nepálska rupia, 1€ = 140 NPR Náboženstvo_ budhizmus Cena jedla_ cca 300 NPR = 2,50 €
Cena ubytovania_ väčšinou symbolická, pokiaľ jete tam, kde spíte cca okolo 500 NPR = 4 € Povolenie na vstup do krajiny_ 500 USD
+ 2000 NPR = 14,30€ Odporúčaná cestovná agentúra:
www.trekkingteamgroup.com so sídlom v centre Káthmandu panenská zem. Dokedy? Nepál je čarovná krajina. Plná odpadkov, prachu, špiny a chudoby, to iste, ale jej prírodné bohatstvo je jednoducho neopísateľné. Na každom kúsku krajiny nájdete niečo iné. Na juhu džungle plné pijavíc veľkých ako detská noha, na severe fascinujúce osemtisícovky – najväčšie mrakodrapy tejto planéty. Medzi nimi však na malom kúsku zeme spočíva mesačná krajina s názvom Mustang. Krajina, ktorú za tých 20 rokov ešte turizmus nestihol znetvoriť. Nebude to tak však naveky. Mustang sa čím ďalej tým viac otvára svetu a aj keď tu už nájdete známky pokroku a postupne prenikajúcej civilizácie. Číňania stavajú diaľnice po celom Tibete a skôr či neskôr sa cez kopce prebijú až sem. Ak chcete vidieť pravý Tibet, čínske víza nepotrebujete. Je tu. •