Cestovanie · z archívu
Libanon: Svojrázna krajina cédrov
Autor pôvodného článku: Marta Rajková.

Musíme dúfať, že občianske nepokoje v Libanone sú dočasné. Inak by svet prišiel o nádherné historické pamiatky, prírodné unikáty a neopakovateľnú kuchyňu.
VOJNA A MIER
Mali sme šťastie. Do Libanonu sme prišli necelý mesiac pred nepokojmi. Vo večerných správach s prekvapením sledujem zatarasené cesty, zápchy, masové protivládne protesty. sú vojaci a demonštranti mávajú červeno-bielymi vlajkami s cédrom uprostred. „30 rokov sme boli ticho. Je čas skoncovať s korupciou a to je len prvý z krokov, ktoré treba podniknúť,“ píše mi Bejrútčan Ali, mesiac po mojej návšteve Libanonu. Počas našej cesty však bolo ticho. Dalo by sa povedať, že v uliciach vládla dovolenková idylka. Aj vtedy tam bol pomerne vysoký počet vojakov, check-pointov a sem-tam sa vyskytol obrnený transportér. Niet divu. Libanonské dejiny nie sú prechádzka ružovou záhradou. V rokoch 1975 – 1990 bola v Libanone občianska vojna a konflikty zažíval aj v období rokov 2005 – 2006, keď v južnej časti Libanonu operoval Hizballáh. Libanon má dlhú hranicu so Sýriou a na juhu s Izraelom, s ktorým má napäté vzťahy, čo sú ďalšie faktory, ktoré môžu turistov odradiť od návštevy Libanonu.
PARÍŽ VÝCHODU
Hlavné mesto Bejrút sa nazýva Parížom východu. O tom, že je centrom módy, svedčia najmä výklady najdrahších svetových značiek a liberálnejší štýl obliekania v porovnaní s ostatnými mestami Libanonu. Len tu sa okolo vás sem-tam mihnú kratšie sukne či šaty na ramienka. Viac ako móda však do očí bijú architektonické kontrasty. Ako memento krutých čias tu dodnes stoja opustené, vojnou zničené budovy hneď vedľa pompéznych novostavieb. Nejedna z nich ale zíva prázdnotou.
Astronomické prenájmy vyhnali butiky maloobchodníkov a nahradili ich poloprázdnymi obchodnými pasážami. Aj menej všímavý turista by si všimol, že nespokojnosť obyvateľov visí v vzduchu.
MALÝ, ALE PESTRÝ
Libanon má rozlohu iba 10 400 km2, čo ho robí najmenšou vnútrozemskou krajinou na ázijskom kontinente. Napriek tomu je mimoriadne pestrý a to vo všetkých smeroch, či už ide o geografiu, históriu alebo demografiu. Libanon má veľmi pekné 200-kilometrové pobrežie, ktoré si užijete najmä v okolí miest Tyros, Batroun či Byblos. Na druhej strane má aj pôsobivé údolia a hory, ktoré v zimnom období slúžia ako populárne lyžiarske svahy. Najvyššia hora Libanonu dosahuje až 3 000 metrov n. m. a práve podľa zasnežených vrcholov hôr bola táto krajina pomenovaná. Názov Libanon pochádza z aramejského slova laban = biely resp. z fenického lbn = biely. Pokiaľ ide o obyvateľstvo, oficiálne sa často udáva, že takmer šesťmiliónové obyvateľstvo tvoria etnickí Arabi. Novšie názory a už len samotný pohľad na tieto stredozemné tváre ale prezrádza, že je to úžasný mix belších, tmavších, ryšavých aj čiernych bradatých ľudí. Mozaika potomkov rôznych kultúr, ktoré dnes už ťažko možno striktne od seba oddeliť.
STRETNÚ SA MOSLIM, KRESŤAN A ŽID...
Libanon si často spájame s moslimami. Málokto ale vie, že v krajine žije asi 59 percent moslimov a až 40 percent kresťanov. Počet Židov sa odhaduje iba na 30 až 40 ľudí, no reálny počet je pochybný. Väčšina emigrovala v minulom storočí do Izraela či do západných krajín. Libanonskí Židia totiž v občianskej vojne podporovali Izrael, a preto by sa v súčasnosti sotva oficiálne priznali k židovskému pôvodu. Pokiaľ ide o kresťanov, ich história v Libanone siaha až do 4. – 5. storočia. Rozšíril ho mních a pustovník Maron resp. jeho nasledovníci – maroniti, ktorí sa utiahli do odľahlých, ťažko dostupných údolí v Sýrii a v Libanone.
Pokiaľ ide o Libanon, nájdete ich najmä v údoliach Kozhaya a Kadiša, ktoré sú posiate kostolmi a kláštormi. K niektorým kláštorom dodnes nevedie ani asfaltka, iné sú sprístupnené úzkymi serpentínami, pri ktorých sme sa modlili, aby nič nešlo oproti. Pôsobivý je najmä kláštor sv. Antona Pustovníka vytesaný do skaly.
MESTO SLNKA
Približne 2 – 3 hodiny verejnou dopravou, 85 km od Bejrútu sa nachádza ohromná archeologická pamiatka zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ide o Baalbek, mesto Slnka. Dnes sa často označuje ako rímska pamiatka, no jej história je omnoho staršia. Pripomeňme si preto aspoň stručne dejiny Libanonu. Premlelo sa tu množstvo slávnych civilizácií a každá z nich túto oblasť niečím obohatila. Libanončania sú
Tyros veľmi pyšní najmä na obdobie Feničanov (asi 3000 pred n. l.), neskôr toto územia patrilo starovekým Grékom (asi 300 pred n. l.), potom Rimanom (od roku 47 pred n. l.), po nich prišli Arabi, Byzantská ríša, štyristoročná turecká nadvláda (1516 – 1918) a následne tzv. francúzsky mandát (1920 – 1943), ktorý aj napriek krátkemu trvaniu zanechal výrazné stopy: Libanončania dnes plynule prepínajú medzi arabčinou a francúzštinou. Boli to Gréci, ktorí boha Baala identifikovali ako boha Slnka. Pre mestečko Baalbek sa preto rozšírilo aj pomenovanie Heliopolis (Hélios = boh Slnka). Význam tohto miesta Gréci uznávali a rozšírili. To isté spravili neskôr Rimania. Dnes tu možno vidieť úžasne zachovalý Bakchov chrám, ruiny Venušinho chrámu a pozostatky, presnejšie šesť 22 metrových stĺpov kedysi obrovského Jupiterovho chrámu. Baalbek je jedným z najväčších
STREDOZEMNÉ MORE
Tripoli kláštor sv. Antona Pustovníka Becharré Batroun Byblos Baalbek Jeita Grotto BEJRÚT chrámových komplexov na Blízkom východe. Nejde však o typické rímske pamiatky. Unikátne sú v tom, že každá civilizácia, pod ktorej vládu patrili, zachovala pôvodné prvky poukazujúce na rôzne mystické kulty Slnka. Dôležitejšie ako samotné chrámy tu napríklad boli schodiská či oltárne kamene. Bádanie kultu Slnka inšpiroval nejedného umelca, okrem iných napríklad maďarského maliara K. T. Csontváryho. Toho dnes trefne nazývajú „maliar cesty Slnka“.
TISÍCROČNÉ CÉDRE
Ak by som mala k Libanonu pridružiť len jedno jediné slovo, bol by ním céder. Cédrový strom je symbolom tejto krajiny, no namiesto súvislých lesov sa dnes už vyskytuje skôr len na menších kompaktných územiach. Jedným zo známych miest výskytu sú tzv. Božie cédre pri meste Becharré.
Fascinujúcu prechádzku v tomto lese s úžasnou vôňou nesmiete vynechať. Stojí tu približne štyristo stromov, z toho väčšina je stará 1 000 až 2 000 rokov. Jeden strom má dokonca fantastických 3 000 rokov a mohutný kmeň. Niektoré kmene majú obvod až 12 – 14 metrov. Zaujímavé na týchto gigantických stromoch je spôsob ich rastu. Mladé cédre majú tvar pripomínajúci vianočný stromček. Vekom sa ich rast do výšky zastaví a keď strom dosiahne približne 30 – 40 metrov, vetvy začnú rásť do šírky. Strom sa tak postupne splošťuje. Je zakázané dotýkať sa stromov a čokoľvek z lesa vynášať. Ak si chcete kúpiť kúsok cédra na pamiatku, vonku vás čaká množstvo suvenírových stánkov so šiškami a dekoráciami vyrobenými z odumretého dreva. Medzi Božími cédrami je aj jeden mŕtvy strom. A veľmi neobyčajný.
Je to Lamartinov strom, pomenovaný po francúzskom spisovateľovi a orientalistovi, ktorý pod týmto cédrom vraj vysedával. Do stromu však udrel blesk a vyschol. Jedného libanonského sochára ale napadla kreatívna myšlienka: z kmeňa a konárov vykresal mystické postavy. Uvidíte Ježiša Krista na kríži, antilopu či jeleňa. Toto miesto v cédrovom lese sa tak nazýva aj trojičným námestím.
JASKYNNÉ KATEDRÁLY
Ďalší prírodný unikát Libanonu sa nachádza len 18 km od Bejrútu. Cestovali sme tam ale trištvrte hodiny, keďže premávka v hlavnom meste je hustá a dosť bláznivá. Už len samotný vstup do jaskyne Jeita Grotto bol netradičný. Odviezli nás kabínovou lanovkou. Trvalo to len pár minút a stáli sme pri vchode do fantastického sveta stalaktitov a stalagmitov. Ide totiž o 8 km dlhý jaskynný komplex vo vápencovom pohorí. V efektne nasvietenej hornej jaskyni sme videli prekrásne katedrály, útvary, 8 metrov dlhý najväčší stalaktit na svete a pri pohľade dole sme zbadali nádhernú, modrú vodu. V spodnej jaskyni sme nastúpili do malých člnov a v tichosti, obdivujúc veľkolepú jaskyňu, nás previezli po jej dne. Krása! Celé to malo len jeden háčik. Alebo skôr hák. Nesmelo sa fotiť, a to aj napriek pomerne vysokému vstupnému 12 dolárov. Vraj kvôli bezpečnosti turistov a klzkému povrchu. A tak sme si túto nádheru uchovali iba v spomienkach.
DOPRAVA DO LIBANONU
Z Viedne do Bejrútu lieta viacero leteckých spoločnosti, napríklad Air France, Lufthansa, Austrian, Turkish Airlines, Pegasus či Egypt Air. Lenže všetky tieto lety sú s prestupom. My sme preto leteli z Prahy spoločnosťou Czech Airlines, pričom tento let bol zo všetkých najlacnejší (asi 250 EUR spiatočne aj s batožinou) a najkratší (približne 3 a pol hodiny). Jediné negatívum spojené s týmto letom je prílet do Bejrútu uprostred noci (okolo pol štvrtej ráno). Oplatí sa preto preveriť, či váš hotel má recepciu 24 hodín denne.
DOPRAVA V LIBANONE
V Libanone nepremávajú vlaky. Buď si teda prenajmite auto, no pripravte sa na pomerne bláznivú a hustú dopravu, alebo využite verejnú dopravu. Diaľkové autobusy aj minibusy vyrážajú z rôznych autobusových staníc: Charles Helou – pre severný smer, napr. do miest Tripoli, Byblos, Batroun Cola – pre južný smer, napr. do miest Tyros, Sidón, Baalbek Dora – pre severný smer, napr. do miest Tripoli, Byblos, Batroun V rámci hlavného mesta sa zasa môžete pohybovať taxíkmi alebo zdieľanými taxíkmi (tzv. servees). Rozdiel medzi nimi navonok nespoznáte. Funguje to skôr tak, že sa šoféra opýtate „taxi alebo servees?“ a dohodnete sa. Zdieľané taxíky sú lacnejšie, pretože šofér cestou odvezie aj iných pasažierov, nielen vás. Cesta zdieľaným taxíkom stojí 2 000 libanonských libier na osobu, kým bežné taxíky stoja 5 000 – 10 000 libanonských libier za jazdu. Je vhodné dohodnúť sa na cene s taxikárom vopred.
UBYTOVANIE
Najjednoduchšie je rezervovať si ubytovanie na dobu celého pobytu v Bejrúte. Odtiaľ potom môžete vyrážať na jednodňové výlety, takže Bejrút bude akousi vašou základňou. Odporúčam bývať v oblasti Gemmayzeh alebo Hamra, čo sú dve populárne a čulé oblasti mesta plné reštaurácií a barov. Na výber máte medzi hotelmi (booking.com) alebo Airbnb. Cenovo je to viac-menej rovnaké, výnimočne môže byť Airbnb lacnejšie.
PENIAZE
V Libanone sa dá platiť libanonskými librami (LLB) aj americkými dolármi (USD), a to v zásade všade, v obchodoch, kaviarňach aj v doprave. Je to také bežné, že ak aj platíte v jednej mene, môžu vám dať výdavok v druhej mene. Kurz je fixný 1 USD = 1500 LLB. Na mnohých miestach je možná aj platba kartou, ale lepšie je mať dostatok hotovosti. Počas nepokojov na niektorých miestach nechceli prijímať platobné karty. Bankomatov je pomerne málo, väčšinou len pri bankách.
VÍZA
Občania SR potrebujú na vstup do Libanonu cestovný pas s minimálnou platnosťou najmenej 6 mesiacov odo dňa vstupu na jeho územie. Vstupné víza na obdobie 30 dní dostanete pri vstupe do krajiny (na letisku, alebo hraničných prechodoch) bezplatne. Pozor ale na izraelskú pečiatku v pase! S tou vás do Libanonu nepustia. Ak ste v minulosti navštívili Izrael, zvážte vybavenie druhého cestovného pasu.
GURMÁNSKY RAJ
Či už ste mäsožravec alebo vegetarián, z Libanonu hladný neodídete. Je to hotový raj pre milovníkov jedla aj vína. V bejrútskych štvrtiach Gemmayzeh a Hamra je množstvo reštaurácií, ktoré sa vám postarajú o gurmánske nebíčko. Rovnako sme si pochutnali aj v menších mestách. Ak idete jesť viacerí, v kruhu priateľov či rodiny, v Libanone je bežné, že si objednáte viacero menších jedál, o ktoré sa potom spoločne delíte. Najčastejšie sme mali na stole hummus – nátierku z cícera, baklažánový hummus, chrumkavý baklažán, chlebové placky, falafel či zapekaný syr haloumi s pestom. Za vyslovene libanonské špeciality sa považujú tabouleh a mankouche (čítaj mankuše). Tabouleh je svieži jemne kyslý šalát z nadrobno nakrájaného petržlenu, čerstvej mäty a paradajok. Na stole nám nikdy nechýbal. Mankouche sa jedáva hlave na raňajky. Ide o chlebovú placku s priemerom asi 30 cm, ktorá sa potrie pastou pripravenou zo sezamu, tymiánu, olivového oleja a sumacu. Sumac je korenie známe v okolitých krajinách, napríklad aj v Turecku, má jemne kyslú chuť a červenofialovú farbu. Spomínané ingrediencie sa zmiešajú a natrú na placku, ktorú potom upečú na horúcej platni a nakrájajú na trojuholníky ako pizza. V jednej reštaurácii sme si mohli pripraviť naše vlastné mankouche. Na stôl nám priniesli horúcu platňu, no nedostali sme žiadne inštrukcie. Po chvíli nám prišiel na pomoc čašník. Na platňu dal kvapku oleja, placku, pridal spomínanú pastu a aj kyslú smotanu. Chytro opiekol, prehol napoly a jemne kyslá chrumkavá mediteránska dobrota bola na svete. Ešteže to bolo tak rýchlo hotové, lebo mi už tiekli slinky. Ďalšie mankouche sme si potom suverénne opekali sami. Mimochodom, jedlo bolo vždy čerstvé, ľahké, zdravé a veľmi chutne pripravené. K tomu vodná fajka – šiša, lahodné víno, libanonská káva a ani sa nenazdáte a v reštaurácii strávite hodiny.
Pohodu si užijete aj na plážach Libanonu. Väčšinou sú malé, ale pekné. Za návštevu stoja tie v okolí miest Byblos a Batroun či na juhu v okolí mesta Tyros. A to je už naozaj dôkazom toho, že v Libanone nájdete skutočne všetko.