FREYA 囍AUTENTICKÁ ČÍNSKA ASTROLÓGIA

Kráľovná Panama

Autor pôvodného článku: Michal Hertlík.

Kráľovná Panama – fotografia z pôvodného časopisu
Fotografie v pôvodnom článku: archív autora.

To, čo najviac zbožňujem na Latinskej Amerike, sú tradičné folklórne festivaly. Sú to očarujúce podujatia, ktoré ukazujú kultúru, zvyky a tradície v ich plnom rozkvete. Festival de la Mejorana je najdôležitejšou folklórnou udalosťou Panamskej republiky. Ide o najväčší, najznámejší, najpopulárnejší, najpočetnejší a najtradičnejší festival v krajine. Keď príde september, stovky delegácií zo všetkých kútov Panamy sa oslavne oblečú a pripravia, aby sa zúčastnili Festivalu de la Mejorana v mestečku Guararé, nachádzajúcom sa v provincii Los Santos, približne 280 km od hlavného mesta Panama City (La Ciudad de Panamá). Folklórne súbory a zoskupenia z celej krajiny predvádzajú ukážky svojich tancov a hudobných vystúpení. Slávnosť sa koná v rámci sviatkov a osláv svätej patrónky Panny Márie z Mercedes (La Virgen de las Mercedes). Zároveň je festival oslavou hrdej panamskej ženskosti.

ODDANÍ PANNE MÁRII

Prvý ročník Festivalu de la Mejorana, ktorý organizoval a viedol jeho zakladateľ Manuel Fernando Zárate, sa uskutočnil v roku 1949. Festival sa zrodil ako hold obyvateľov mestečka Guararé (podomácky zvaní “guarareños”) Panne Márii z Mercedes, ktorej svätý obraz dominuje oltáru vo Guararé, kam sa dostal už pred sto rokmi. Aktuálny obraz Panny Márie nahradil svojho predchodcu, ktorý sa sem podľa legendy dostal ako dar kráľa Karola V. v roku 1700. Podľa historických záznamov dal v roku 1912 miestny kňaz José Vázquez španielskemu sochárovi Donovi Idelfonzovi Manuelovi Berrazovi spraviť nový obraz. Sochár už predtým vyrobil obrazy Panny Márie z Mercedes, ktoré sú v kostoloch La Villa de Los Santos a La Arena de Chitré. Obe mestečká sa nachádzajú takisto v provincii Los Santos, v ktorej má uctievanie Panny Márie aj v dnešnej dobe svojich stálych nasledovníkov.

POSVÄTNÉ VYLIEČENIE

Festival súvisí aj vďakou manželov Manuela a Dory Zárateovcov za uzdravenie ich dcéry Edanely, ktorej bola diagnostikovaná leukémia a ktorú uzdravila práve spomínaná Panna Mária z Mercedes. Čo sa vlastne v roku 1949 udialo a čo podnietilo vznik festivalu? Všetci lekári sa zhodli na tom, že Edanele sa túto zákernú chorobu nepodarí prežiť. Až na jedného, ktorý veril v jej uzdravenie a tvrdil, že je potrebné čo najkôr urobiť zákrok, na základe ktorého sa jej podarí prežiť. V deň zákroku sa Don Manuel Fernando Zárate sa išiel modliť a požiadal Pannu Máriu z Mercedes, aby vyliečila a zachránila jeho dcéru. Na oplátku jej sľúbil, že za vďačnosť jej zorganizuje festival, aby si ju celá krajina uctila za jej šľachetný čin. Po ôsmich hodinách čakania od chirurgického zákroku, sa dozvedel, že zákrok sa podaril a jeho dcéra Edanela prežila. Odvtedy sa vždy posledný septembrový víkend, ktorý vychádza po 24. septembri, teda po dni Panny Márie z Mercedes, oslavuje Festival de la Mejorana – najväčšia pocta panamskej národnosti.

SYMBOLOM JE MALÁ GITARA

Festival nesie vo svojom názve slovo “mejorana”. Mejorana je strunový hudobný nástroj typický pre panamský folklór. Je vyrezávaný z jedného kusu dreva, väčšinou cédrového, alebo zo suchých vlákien rastliny bejuco a vyzerá ako malá gitara s piatimi strunami. Je však o niečo menšia, s kratším krkom, podobá sa barokovej gitare, ktorá bola do Panamy privezená z Európy. Prvýkrát sa objavila v meste La Mesa v provincii Veraguas a v súčasnosti je najreprezentatívnejším hudobným nástrojom krajiny, niečo ako panamská fujara. Zvyčajne na tento hudobný nástroj hrajú len muži. Používa sa v mnohých druhoch panamskej folklórnej hudby, ale najčastejšie v piesňach, ktoré sa samotné nazývajú “mejoranas”. Sú to romantické balady, ktoré spievajú výlučne muži, buď v súkromí svojich domov pre svoje milované žienky, alebo na verejných slávnostiach. Makety mejorany sa pripínajú aj na vozy, počas najväčšieho nedeľného sprievodu a krásny detail v podobe mejorany je prítomný aj na kráľovskej róbe. Kráľovná má na svojej honosnej zlatej korune v jej úplnom strede malú mejoranu ako symbol tejto slávnosti.

POLLERA – PÝCHA PANAMSKÝCH ŽIEN

Čo by to bol za kultúrny festival, keby jeho účastníci neboli odetí v tradičných panamských krojoch a typickom oblečení? Typický Panamčan nosí tradičnú, ručne vyšívanú ľanovú košeľu, rifle alebo nohavice s vybíjaným opaskom, topánky tmavej farby a to najdôležitejšie – tradičný panamský klobúk, vďaka ktorému je Panama celosvetovo preslávená. Tieto klobúky značky Panama Hat sa však paradoxne nevyrábajú v Paname, ale v malom ekvádorskom mestečku Montecristi a do Panamy sú dovážané. Typická Panamčanka má na sebe panamský folklórny kroj nazývaný “pollera”, ktorý je jedným z najhonosnejších a najfarebnejších tradičných krojov nielen v Latinskej Amerike, ale na celom svete. Pollera je jednodielna sukňa používaná pri tradičných slávnostiach v latinskoamerických krajinách. V Paname sa stala národným krojom. Pollera môže byť vyrobená z bavlny alebo vlny, základná dominantná farba je biela s farebnými vyšívanými dekoráciami znázorňujúcimi rôzne elementy, kvety alebo miestne zvieratá. Pollera pochádza z Andalúzie, odkiaľ španielski konkvistádori tento typ šiat priniesli spolu so svojou kultúrou a náboženstvom do Latinskej Ameriky a zakorenili ho do kultúry indiánskych kmeňov, ktoré si ho adoptovali na prelome 16. a 17. storočia. Cena pollery sa dnes pohybuje od sto do niekoľko tisícok dolárov v závislosti od veľkosti, počtu doplnkov, honosnosti, nádhery a veľkoleposti. Najdrahšie pollery sa vyrábajú aj rok a pollera je potom taká drahá a vzácna, že Panamčania ju dedia ako dedičstvo z generácie na generáciu a prakticky je nepredajná. Pollera sa nevyhnutne spája s niekoľkými úžasnými doplnkami. Tým najdôležitejším je tradičná pokrývka hlavy nazývaná “tembleque”. Ide o masívne sponky či hrebene do vlasov väčších rozmerov, vyrobených zo zlata, perál alebo korálok, ktoré sú vyformované do tvaru kvetov alebo iných elementov, ktoré niečo vyjadrujú. Spolu s nimi vo vlasoch panamskej ženy dominujú aj dva tucty zlatých ihlíc v tvare dýky. Hlava Panamčaniek teda vyzerá mohutne a honosne a pripomína veľké dúhové predstavenie. Okrem toho ženy nosia aj dekoračné šperky “peinetas”, zlaté perleťové náhrdelníky “mosquetas”, skrútené retiazky “solomons”, zlaté alebo korálové náušnice, náramky, flitre, kryštály, či iné typické doplnky. Panamské ženy sú nesmierne pyšné na svoje vlastné pollery a neváhajú ich na sebe ukázať pri každej vhodnej príležitosti, či už to je Festival de la Mejorana alebo len bežná dedinská slávnosť. A teraz sa podržte. Pollera s kompletnou výbavou zo zlata a všetkými doplnkami sa pohybuje v od 80 do 100 tisíc dolárov. Preto ich kráľovné nemajú u seba doma, ale v bankových trezoroch.

KRÁĽOVNÁ JE LEN JEDNA

Nebol by to pravý festival, keby nemal svoju vedúcu osobnosť. V prípade festivalu oslavujúceho panamskú ženskosť, kto iný by mal byť jeho tvárou, než mladé a krásne panamské dievča? Kráľovná je zvolená takmer rok dopredu odbornou porotou festivalu a úraduje celý nasledujúci rok až do konania ďalšieho Festivalu de la Mejorana. V podstate ide o folklórnu Miss Panama. Byť kráľovnou Festivalu de la Mejorana je detským snom mnohých mladých dievčat. Mladé Panamčanky, ktoré sa stali kráľovnami, boli do folklóru vtiahnuté už v ranom detstve svojimi rodičmi, pretože je to obdobie života, kedy sa folklórne cítenie musí v človeku prebudiť. Z tohto dôvodu je zvolená kráľovná milovníčkou panamskej kultúry, zvykov, tradícií, miluje svoj panamský ľud a je pyšná na svoj pôvod z mestečka Guararé. Byť “guarareña” je obrovská pocta, hrdosť a česť.

TO NAJLEPŠIE EŠTE LEN VYPUKNE

Festival trvá najmenej 10 dní a najviac 15 dní, v závislosti od toho, aký dátum na daný rok vyjde. V roku 2015, kedy som sa na ňom zúčastnil ja, celkovo trval “len” 10 dní. Gro festivalusa oslavuje 3 dni, a síce už spomínaný posledný septembrový víkend, kedy je najbohatší program a prebieha najväčšia zábava. Festival sa však oficiálne začína už nedeľu predtým, teda keby sme to aplikovali na rok 2023, tak pripadne na nedeľu 24. septembra. V tento deň sa koná aktivita pod názvom “la hecha de la barrera”. Spočíva v tom, že miestni mládenci z Guararé od svitania stavajú býčiu arénu z dreva a klincov, kde sa budú konať hlavné aktivity festivalu. Táto nedeľa je považovaná za oficiálny začiatok Festivalu de la Mejorana. Je prítomná aj sama kráľovná, pre ktorú je to vlastne prvá oficiálna aktivita ešte pred korunováciou. Kráľovná spolu s ďalšími dedinčanmi v tradičných odevoch rozdáva jedlo a panamský likér mládencom, ktorí postavili býčiu arénu. Od toho momentu sa počas týždňa všetci pripravujú na nasledovný víkend, kedy to pravé šialenstvo ešte len naozaj vypukne. Konajú sa sprievodné aktivity menšieho rázu, aby sa obyvateľstvo udržiavalo vo festivalovom vare celý týždeň. Napríklad každý deň je iná súťaž, ktorú domáci volajú “konkurz”, v rôznych disciplínach: tanec, spev, piskot, saloma (charakteristický pokrik vidieckeho muža), hra na mejoranu a iné hudobné nástroje, najkrajší dámsky a pánsky odev, súťaž o najlepšiu písanú aj spievanú decimu (decima je spôsob spievania s veršami do rytmu mejorany), o najlepšiu tunu (tuna je skupina zložená zo spevákov, tanečníkov a hudobníkov), o najlepšiu carretu (voz na sprievod) a iné. V piatok doobeda sa koná jeden z najdôležitejších bodov programu, a síce oficiálna korunovácia tohoročnej novozvolenej kráľovnej, pri ktorej dostáva od predchodkyne svoju zlatú korunku.

BIZARNÝ BAHENNÝ KÚPEĽ

Každá kráľovná má vždy po boku svoje tri princezné, ktoré ju doprevádzajú. Počas festivalu všetkými ulicami mestečka Guararé prechádza masívny sprievod na čele s kráľovnou a jej princeznami, jej dvornými ochrancami, so stovkami návštevníkov v sprievode miestnych hudobníkov dotvárajúcich nezabudnuteľnú temperamentnú atmosféru. Tá je bežne prítomná na všetkých podobných festivaloch na svete, no Panamčania, aby sa odlíšili od ostatných krajín, majú ešte jednu bizarnú tradíciu v piatok po korunovácii: Blato a bahno. Táto na prvý pohľad šialená tradícia pod názvom “La Atolladera”, ktorá sa koná počas nášho Festivalu de la Mejorana, vznikla niekedy v 19. storočí alebo možno aj skôr, keď Guararé bola ešte len malinká dedinka a nikto o nej nič poriadne nevedel. Vtedy sa tam oslavoval len náboženský sviatok na počesť Panny z Mercedes – patrónky Guararé, s býčími zápasmi kvôli španielskej tradícii, lebo Panama bola predtým kolonizovaná

:: PANAMA POD LUPOU ::

Krajina megalomanského prieplavu, nebezpečnej džungle, rôznorodých Indiánov, vysokánskych mrakodrapov, svetového biznisu, červených diablov, ohromujúcich ženských folklórnych krojov, panenského raja na karibských ostrovoch. Keď sa povie Panama, to je aj luxusné a obchodné hlavné mesto Panama City označované ako New York Strednej Ameriky. Obmýva ho Tichý oceán, pretína ho Panamský prieplav, obýva ho asi milión ľudí vrátane príslušníkov indiánskych kmeňov, radí sa k tým najvyspelejším spomedzi hlavných miest Latinskej Ameriky, má romantickú zátoku s najbohatšou časťou Cinta Costera, má temperamentné staré mesto Casco Viejo a veľmi veľa bohatých a bohužiaľ aj mnoho chudobných, preto sa zvykne nazývať mesto dvoch tvárí. Pre najstarších obyvateľov Panamy bol ústredným prvkom života rybolov. Preto nie je prekvapujúce, že názov Panama pochádza z domorodého slova, ktoré sa prekladá ako „hojnosť rýb“. Napriek nedostatku vplyvu väčších predkolumbovských civilizácií, pôvodné obyvateľstvo Panamy nebolo nikdy úplne izolované. Región bol vtedy, rovnako ako dnes, súčasťou veľkej panamerickej obchodnej cesty. Toto všetko je stredoamerická perla Panama – tenký vlnitý slíž rozmanitého územia spájajúci Strednú a Južnú Ameriku.

španielskymi dobyvateľmi. V tom čase bolo veľa zvierat voľne pustených v prírode (kravy, kone, ošípané, kozy, atď.). Patronátne oslavy boli tiež trojdňové ako v súčasnosti, no nemali toľko bohatého programu. Robievali sa len dva dni býčích zápasov (prvý a tretí deň festivalu) a v druhý deň neboli žiadne býčie zápasy; tento deň sa nazýval “Día Sereno” (v preklade Pokojný deň), aby si ľudia oddýchli od veselia a hýrenia, ktoré nemalo nič spoločné s náboženstvom. La Atolladera vyvstala z mladosti miestnych obyvateľov. Počas “Día Sereno” mládež venčila rôzne zvieratá na námestí a hrala sa s nimi, a keďže september je daždivý mesiac, námestie bolo vždy plné bahna v kombinácii dažďa a dobytka. Mladíci sa váľali v bahne spoločne so zvieratami. La Atolladera sa postupom času stala miestnou tradíciou, bez ktorej by si festival vedel predstaviť asi len málokto. Obhadzovanie bahnom však bolo podložené aj jednou reálnou príhodou z festivalu, vďaka ktorej sa naveky zapísalo do análov ako šialená tradícia. Počas jedného ročníka festivalu, miestny guarareño a zároveň vtedajší poslanec Panamského parlamentu Heraclio Barletta Bustamante zobral na festival do Guararé svojich poslaneckých kolegov, ktorí si spoločne užívali búrlivú atmosféru býčích zápasov z VIP lóže. Domáci chalani sa však rozhodli trochu im spestriť ich festivalový pobyt. Presne v tom krásnom bielom oblečení, ktoré mali všetci poslanci na sebe, ich povyťahovali z lóže, dotiahli pred zraky všetkých do stredu býčej arény, a tak elegantne oblečených a upravených ich kompletne celých zablatili od bahna. Odvtedy v deň, kedy sa koná La Atolladera, sa niektorí ľudia zámerne obliekajú kompletne do bielej farby, aby ich ostatní mohli obhadzovať a potierať blatom, aby sa mohli váľať v bahne, a tým zažiť túto šialenosť doslova na vlastnej koži. Tejto tradícii sa nevyhne ani kráľovná a jej princezné, ktoré sa spolu ladne vlnia v rytme hudby v zablatených bielych šatách a všetkým naokolo rozdávajú svoje blatové úsmevy.

ČESTNÝ VLAJKONOSIČ

Každý deň festivalu sa organizuje sprievod po určitých uliciach v mestečku, ktorý vedie “el abanderado” alebo “la abanderada”, teda dopredu vybraná uznávaná osoba, ktorá má česť držať obrovskú zástavu a mávať s ňou na čele sprievodu. Tento názov je odvodený od španielskeho slova “la bandera”, ktoré znamená vlajka, zástava. V preklade by sa to mohlo doslovne preložiť aj ako “ovlajkovaný” resp. “ovlajkovaná”. Nosič nesie zástavu pred sprievodom, pričom oduševnene tancuje do rytmu bubnov. Na rozdiel od umelecky vyrobenej vlajky, ktorá sa používa v iné festivalové dni, vlajka pre La Atolladera sa vyrába z henequénových vriec. Henequén je prírodné rastlinné listové vlákno z druhu agáve.

VO VARE VEĽKOLEPÉHO SPRIEVODU

Festival de la Mejorana vrcholí v nedeľu podvečer. Sú to azda najkrajšie momenty udalosti. Koná sa totižto najväčší sprievod v podaní rôznych vozov, z ktorých každý prezentuje určité panamské remeslo či panamskú tradíciu. Na väčšine vozov nemôže chýbať Panamčanka odetá v pollere tancujúca pre ľudí, či zamaskovaní červení diabli “diablos rojos”. Posledný voz je kráľovský, pretože je na ňom samotná kráľovná v najkrajšej a najdrahšej pollere, tancujúca a rozdávajúca srdečné pozdravy do publika. Všetky ženy, od tých najmladších po tie najstaršie, vytiahnu svoje najlepšie pollery a s honosnými doplnkami a neskrotným šarmom tancujú vo víre bubnov po všetkých uliciach, resp. presne tak, ako sa vlní sprievod. Ženy doprevádzajú po boku ich manželia odetí takisto v tom najtradičnejšom, čo Panama ponúka. Celé je to jedna úžasná a najmä pestrofarebná prehliadka panamského folklóru. Ja som sa medzi davom predieral, jedným okom sledoval tú nádheru všade okolo seba, no a to druhé som mal ustavične na fotoaparáte snažiac sa zachytiť tie najautentickejšie momentky. Niektoré z nich môžete vidieť v tomto článku. Po troch dňoch ustavičného fotenia som cítil mierne vyčerpanie, neustále na mňa pražilo tropické panamské slnko, vlhkosť ovzdušia sa ani nedala opísať, no o to viac som chcel mať ďalší a ďalší skvelý záber. Moja životná vášeň spolu s dychberúcou miestnou atmosférou ma hnali vpred.

POD RÚŠKOM KRÁĽOVNINÝCH TAJOMSTIEV

Keď človek príde na festival, kde je vedúcou osobnosťou a miestnou celebritou kráľovná, chce ju osobne stretnúť, pozdraviť ju, prípadne sa s ňou odfotiť. Po začatí festivalu v piatok ráno som aj ja sledoval, kedy ju konečne zahliadnem na vlastné oči. Keď som Stefy prvýkrát uvidel, hneď som vedel, že tou vyvolenou je ona. Doslova žiarila. Bolo to niekedy v piatok poobede, keď tancovala so svojimi princeznami v čele sprievodu a smerovali do býčej arény, kde sa následne na to konala La Atolladera. Snažil som sa k nej dostať čo najbližšie, zachytiť čo najlepší moment počas toho, ako ju všetci obhadzovali blatom. So Stefy som sa potom osobne zoznámil a na festivale sme sa ešte párkrát stretli. Estefany Elizabeth Pinzón González de Saavedra je dnes 29-ročná pôvabná guarareña, ktorá svojím neskrotným šarmom a panamskou charizmou preráža vo folklórnom svete už niekoľko rokov; hlavne odvtedy, keď ju ako 19-ročnú zvolili za nastávajúcu kráľovnú Festivalu de la Mejorana. “Už od malého dievčatka bolo vždy mojím snom nosiť na hlave korunu tak dôležitého festivalu,” nostalgicky spomína na svoje začiatky. “Na konci roka 2014 som dostala príležitosť stať sa kandidátkou na korunu, ako jediná zaregistrovaná uchádzačka v tom roku. Dňa 15. novembra som bola vyhlásená za Jej Veličenstvo 65. ročníka národného Festivalu de la Mejorana a veľvyslankyňu národného folklóru. Byť kráľovnou najväčšieho folklórneho festivalu v krajine a prvého festivalu vytvoreného v celej Strednej

DOPRAVA DO PANAMY

Panama je turisticky známa a obľúbená krajina, takže dostať sa tam je pomerne jednoduché. Ja som letel na z Viedne cez New York do Panama City, teda na trase, ktorou letí väčšina. Samozrejme sa tam dá letieť aj z Madridu, ako do celej Latinskej Ameriky. Copa Airlines, American Airlines, Delta, Spirit Airlines a United Airlines sú letecké spoločnosti s priamymi letmi z USA do Panama City. Copa Airlines je hlavným poskytovateľom letov bez medzipristátia, zatiaľ čo Spirit Airlines poskytuje iba sezónne lety z Fort Lauderdale.

DOPRAVA V PANAME

Panama má pomerne dobre vybudovanú cestnú infraštruktúru. Po krajine premávajú medzi väčšími mestami diaľkové autobusy. Všetky mestá majú spoj s hlavným mestom. Medzi dedinami a menšími usadlosťami premávajú minibusy, alebo zdieľaná doprava autom. Čo ma však na Paname a jej doprave uchvátilo najviac, sú podomácky nazývané “diablos rojos”, teda červení diabli. Presne tak sa nazývajú mohutné a hlučné americké autobusy, ktoré domáci premenili z tých klasických žltých nudných na hotové umelecké diela na kolesách. Vo vnútri nesmú chýbať brutálne veľké reproduktory, z ktorých vychádzajú tóny reggaetónu. Keď šofér šliapne na plyn, červený diabol za sebou zanechá mrak dymu a hluk jeho motora je porovnateľný s tým, ktoré majú tankery prechádzajúc cez Panamský prieplav. Názov diablos rojos dostali podľa červeno-čiernych maskovaných tanečníkov z ich folklóru. Keďže Panama City sa veľmi podobá USA, premávajú tam žlté taxíky ako v New Yorku.

UBYTOVANIE

Ja osobne cestujem tak, že vždy a všade bývam priamo u domácich ľudí v ich domoch. Hotely, hostely, penzióny, či Airbnb vôbec neriešim. V Paname nie je problém zohnať si ubytovanie, pretože krajina má veľké skúsenosti s cestovným ruchom. Vo veľkých mestách ani nehovoriac. Menším problémom bude východ krajiny, kde je to trochu divokejšie, takže nie všade sa dá zohnať ubytovanie hneď na prvý šup. Pri dlhšom pobyte v krajine môžete zvoliť stratégiu, že vždy jedno veľké mesto bude vašou základňou aj s ubytovaním, odkiaľ budete vyrážať na výlety po okolí. Cenovo to je porovnateľné, alebo drahšie než na Slovensku.

PENIAZE

Balboa (znak: B/PAB) je spolu s americkým dolárom jednou z oficiálnych mien Panamy. Je pomenovaná na počesť španielskeho prieskumníka a konkvistádora Vasca Núñeza de Balbou. Jedna Balboa je rozdelená na 100 centésimos. Balboa nahradila kolumbijské peso v roku 1904 po získaní nezávislosti. Balboa je od svojho zavedenia viazaná na americký dolár (ktorý je tiež zákonným platidlom v Paname) vo výmennom kurze 1:1 a vždy obiehala spolu s nimi. Panama nikdy nemala oficiálnu centrálnu banku. Panamská národná banka, jedna z dvoch vládnych bánk, bola zodpovedná za nepeňažné aspekty centrálneho bankovníctva v Paname. Papierové bankovky Balboy v praxi nikde neuvidíte. Sú uložené iba v múzeách a zbierkach.

VÍZA

Pre cesty občanov SR nepresahujúce 90 dní (na turistické účely) stačí platný cestovný pas.

Amerike je veľká česť, pretože prežívate nádherné zážitky, spoznávate rôzne kultúry a folklórne prejavy celej Panamy vrátane pôvodných indiánskych obyvateľov,” nadšene odpovedá Stefy na moju otázku, čo pre ňu znamenalo byť kráľovnou. Bývalá kráľovná sa už piaty rok teší manželstvu s miestnym rodákom Reynaldom Saavedrom. A vybrala si veľmi dobre. Jeho prastarý otec Antonio Saavedra bol významnou osobnosťou panamského folklóru, pretože spolu s Manuelom Fernandom Záratem založili Festival de la Mejorana v roku 1949. Jeho babička Doris Saavedra bola prvou ženskou prezidentkou Výboru národného Festivalu de la Mejorana a urobila z neho Patronát – organizáciu zameranú na charitatívne účely. Zomrela v roku 2016. Jeho deduško Asunción Saavedra bol tiež počas svojho života prezidentom Festivalu de la Mejorana, bol aj starostom Guararé a momentálne si užíva krásnych 91 rokov života na zaslúženom dôchodku. Estefany začali kráľovské povinnosti dňom jej vyhlásenia za kráľovnú 15. novembra 2014. Od odbornej poroty festivalu dostala oficiálne poverovacie listiny, ktoré ju akreditovali ako budúcu kráľovnú. Kráľovské aktivity začali od začiatku roka 2015, kedy sa začala zúčastňovať rôznych podujatí a začala postupne navštevovať všetky časti krajiny. Bola to akoby generálka na jej riadne kraľovanie, ktoré malo prísť až jej oficiálnou korunováciou. Tá nadišla v sobotu, 19. septembra, teda deň pred oficiálnym začiatkom festivalu a týždeň pred jeho hlavnou časťou. Od momentu položenia zlatej koruny na jej hlavu sa stala oficiálnou kráľovnou festivalu na obdobie 2015/2016. Jej kraľovanie bolo oficiálne ukončené 21. septembra 2016, kedy si sňala svoju korunu z hlavy a odovzdala ju novozvolenej kráľovnej na obdobie 2016/2017, ktorou sa zhodou okolností stala sesternica jej terajšieho manžela Reynalda. Stefy za svojho pôsobenia v roli úradujúcej kráľovnej zaznamenala viacero prvenstiev, ktoré sa predtým nepodarilo dosiahnuť žiadnej jej predchodkyni. Bola prvou kráľovnou, ktorá už ako korunovaná viedla sprievod vedúci do býčej arény počas “la hecha de la barrera” až dvakrát po sebe; prvýkrát v roku 2015, kedy bola deň predtým ona sama korunovaná a následne v roku 2016 už ako odchádzajúca kráľovná. Dovtedy sa to žiadnej kráľovnej nepodarilo, pretože v daný rok nebola žiadna korunovaná pred udalosťou “la hecha de la barrera”, ale až po tejto aktivite. Bolo to možno aj z toho dôvodu, že v roku 2015 sa uskutočnil jubilejný 65. ročník festivalu, takže organizátori asi chceli spraviť niečo špeciálne. V druhom rade, bola prvou a zatiaľ jedinou kráľovnou, ktorá prišla na námestie na voze ťahanom volmi. Toto sa udialo už nie počas hlavných festivalových dní, ale dva dni po nich, teda v utorok 29. septembra 2015. Tento deň je známy ako “La Gallota” a predstavuje vyvrcholenie a ukončenie Festivalu de la Mejorana. V tento deň navyše všetci guarareños zadarmo prinesú svoje dobytkové zvieratá do býčej arény a spoločne majú svoju vlastnú dedinskú zábavu na štýl býčích zápasov “corrida”. Do tretice, bola prvou kráľovnou, ktorá zatancovala tanec na rozlúčku grátis pre ľudí z Guararé aj návštevníkov z celej krajiny v parku v Guararé so známou hudobnou osobnosťou panamského folklóru Osvaldom Ayalom. Bývalá kráľovná sa okrem folklóru v živote venuje aj iným zaujímavým veciam. Vyštudovala medzinárodný obchod na Universidad Santa María La Antigua a následne dokončila aj druhú vysokú školu v odbore marketing a reklama na Universidad Latina v hlavnom meste. Stále však ostáva verná svojmu mestečku Guararé, kde pracuje ako vedúca firmy svojich rodičov, ktorá je zameraná na distribúciu suchých potravín, a má na starosti firemné procesy na celom polostrove Azuero. A akým životným mottom sa riadi táto folklórna kráska? „Buď jedinečný a vášnivý, nikdy nestrať svoju podstatu a všetko, čo si zaumieniš, rob s láskou a odhodlaním!” S týmito slovami 65. kráľovnej najprestížnejšieho festivalu stredoamerickej perly sa naše dobrodružstvo končí. Ja pevne dúfam, že som vás k jeho návšteve inšpiroval natoľko, že sa tam jedného dňa vyberiete vy sami a prežijete tú pravú Latinskú Ameriku. Festival de la Mejorana predstavuje totiž to najkultúrnejšie, čo človek môže v Paname zažiť.

¡VIVA LA VIRGEN DE LAS MERCEDES! ¡VIVA EL FESTIVAL DE LA MEJORANA! ¡VIVA GUARARÉ! ¡VIVA PANAMÁ!

Vy rozhodujete, ktoré voliteľné cookies povolíte. Odmietnutie nebráni používaniu webu ani odoslaniu formulára.

Nevyhnutné — vždy aktívne
Fungovanie a bezpečnosť webu a uloženie vašej voľby na 180 dní v tomto prehliadači.

Viac o ochrane osobných údajov