Cestovanie · z archívu
Kambodža nie je len Angkor Wat
Autor pôvodného článku: Sidónia Gregová.

Kambodža patrí medzi najchudobnejšie krajiny juhovýchodnej Ázie. Okrem chudoby však v sebe skrýva obrovské turistické bohatstvo, a nie je to len svetoznámy chrámový komplex Angkor, niekedy nazývaný aj ôsmy div sveta. V ostrom kontraste s chudobou sa však na vás všade navôkol budú spokojne usmievať Kambodžania, alebo ako sami seba nazývajú Khméri, podľa najväčšieho etnika žijúceho v Kambodži.
ANgKOR WAT Každoročne do Kambodže prúdia milióny turistov len kvôli samotným chrámom Angkor Watu. Ide o fascinujúci chrámový komplex vybudovaný khmérskou ríšou v období medzi 9. a 14. storočím. Angkor predstavoval stredisko khmérskej ríše a v súčasnosti patrí medzi najväčšie náboženské pamiatky na svete s rozlohou 400 km2. Pôvodne hinduistické chrámy, ktoré boli neskôr zasvätené budhizmu, samozrejme nemôžete vynechať pri návšteve Kambodže.
Celý majestátny chrámový komplex sa nachádza v blízkosti mesta Siem Reap, ktoré sa stalo turistickým centrom. Spomedzi všetkých chrámov, zasadených v krásnom prírodnom prostredí medzi stromami a jazerami, vyniká Bayon − chrám s podobou obrovských hláv otočených na všetky svetové strany. Okrem Angkoru má svoje čaro aj mesto Siem Reap, nezabudnuteľnú atmosféru majú hlavne trhy odkiaľ určite neodídete bez nejakého suveníru. V blízkosti sa nachádza i najväčšie sladkovodné jazero celej juhovýchodnej Ázie
Tonle Sap, kde turistov uchvacujú tradičné floating villages – plávajúce dediny. V období dažďov doslova plávajú na hladine, pričom základným dopravným prostriedkom je v nich loďka. Po dedinách sa presúvajú plávajúce obchody, či dokonca celé trhy.
SlONy, VOdOPÁdy A BUNONgOViA Ak máte dostatok času na objavovanie ďalších častí Kambodže, vydajte sa spoznávať provincie, ktoré sú takmer nedotknuté turizmom − Mondulkiri a Ratanakiri na východe a severovýchode krajiny, na hranici s Vietnamom. Ja som mala možnosť vydať sa po stopách pôvodných kmeňov Bunongov práve do provincie Mondulkiri. Je to kopcovitá krajina s množstvom lesov a chladnejšou klímou. Pôvodné kmene tu stále žijú tradičným spôsobom života, živia sa predovšetkým poľnohospodárstvom, výrobou košíkov, tkaním šatiek, či výrobou medu a ryžového vína. Rozdiel medzi Bunongami a väčšinovými Khmérmi si všimnete i pri odlišných typoch obydlí, v jednoduchšom oblečení domorodcov i v prístupe k turistom. Biely človek je pre nich výnimočnou atrakciou. V jednej takejto dedinke Krang Te som dostala rovno dve ponuky na sobáš ☺. V Mondulkiri sa nachádza jeden z najväčších vodopádov v Kambodži Bou Sra. Vyrušili sme tam dokonca proces očisty miestnych, kedy mladá matka umývala na úpätí vodopádu svojho synčeka. Voda vo vodopáde je ale poriadne studená, malý Bunong je tak zjavne otužilec už od mala. Mondulkiri je známe aj ako územie, kde v Kambodži nájdete voľne žijúce slony. Nezabudnuteľným zážitkom je najmä treking so slonmi, pri ktorom si môžete vyskúšať aj ich umývanie v rieke a navyše prispejete na dobrú vec, keďže tu pôsobia viaceré iniciatívy zaoberajúce sa práve ich ochranou.
TUK-TUK, lAdy? MOTO, SiR?
Tieto pokriky vás budú sprevádzať pri každom vykročení na ulicu, možnosti miestnej dopravy sú v hlavných turistických oblastiach dostupné 24 hodín denne 7 dní v týždni takmer na každom rohu. Vybrať si môžete medzi pohodlnejšou trojkolesovou motorkou “tuk-tuk”, čo je niečo ako rikša s motorom, alebo sa môžete odviezť ako miestni klasickou motorkou za vodičom na mieste spolujazdca. Kambodžania sa pritom na obyčajnej klasickej motorke dokážu odviezť viacerí. Extrém, ktorí sme videli, bolo päť dospelých ľudí a dve deti na jednej motorke. Takisto vedia na motorke prepravovať nadrozmerné náklady, často omnoho väčšie ako samotná motorka. Tuk-tukári a moto-taxikári sa budú o vás priam biť a dohadovať s vami cenu. V Kambodži sa cena zjednáva všade, pri doprave, na trhu, ale vyskúšať to môžete aj v reštaurácii.
za obeť vyše 2 milióny Kambodžanov
:: KAMBODŽA V KOCKE ::
Štátne zriadenie_ konštitučná monarchia – kráľovstvo na čele kráľ NorodomSihamoni (študoval tanec v Prahe), premiér Hun Sen (pri moci od roku 1985)
Hlavné mesto_ Phnom Penh Rozloha_ 181 035 km2 Počet obyvateľov_ 15 000 000 Úradný jazyk_ khmérčina
Mena_ Riel (KHR) a americký dolár (USD):
duálny obeh mien – platba americkým dolárom aj rielom, riel sa používa väčšinou iba namiesto centov
Náboženstvo_ budhizmus (96%), islam (2%) Víza_ na letisku a hraničných priechodoch (poplatok 30 USD na tri mesiace)
Očkovanie_ odporúčané očkovanie proti žltačke typu A,B, brušnému týfusu Výskyt choroby_ horúčka dengue, ktorá sa prenáša uštipnutím komára v niektorých oblastiach Kambodže
Symbol krajiny_ pozostatky chrámu Angkor Wat z 12. storočia, zobrazené aj na kambodžskej vlajke
Červení Khméri_ hnutie nacionalistických komunistov vedených Pol Potom, ktorí presadzovali vybudovanie akejsi roľníckej utópie. Ich režimu v 70-tych rokoch padli
ORANŽOVí MNíSi S MOBilOM Veľkí i malí mnísi v typickom oranžovom rúchu sú nezabudnuteľným koloritom, dopĺňajúcim krásy Kambodže a bez ich fotografie snáď neodíde žiaden turista. V Kambodži je hlavným náboženstvom budhizmus, ide však o budhizmus ovplyvnený i prvkami hinduizmu. Mnísi žijú v kláštoroch, nazývaných "wat“, kde študujú budhizmus, meditujú a modlia sa. Dôvod vstupu malých chlapcov do kláštora býva často krát oveľa prozaickejší ako náboženské poslanie a volanie. Ako mnísi môžu študovať, preto hlavne najchudobnejšie rodiny, ktoré si nemôžu dovoliť platiť za školy, posielajú chlapcov do chrámov, alebo si sami chlapci vyberajú mníšsky život kvôli vzdelaniu. Život v chráme má však prísne pravidlá. Mnísi vstávajú ráno ešte za tmy, opúšťajú chrám a chodia po uliciach vyberať almužny. Pôvodne museli mnísi dokonca chodiť bosí. Ľudia bežne mníchov zastavujú, dávajú im dary aj v podobe jedla a mnísi im na oplátku dávajú požehnanie a počas budhistických sviatkov vykonávajú rôzne obrady − napríklad aj vyháňanie zlých duchov. Mníchov musia aj tuk-tukári a moto-taxikári odviezť zadarmo, ženy sa ich nemôžu ani dotknúť Pravidlá sa ale uvoľňujú a nezriedka je dnes badať mladých mníchov fajčiť, či vykračovať si s mobilom v ruke a fotiť si populárnu „selfie“. Mníšsky život nemusí však byť trvalý, mnísi sa môžu kedykoľvek rozhodnúť, že z neho vystúpia...
RyŽOVé POliA A VOdNé ByVOly Základnou poľnohospodárskou plodinou v Kambodži je ryža. Na raňajky, na obed, i na večeru. Sýtozelené ryžové polia s pasúcimi sa vodnými byvolmi patria k typickým výjavom Kambodže na vidieku. Krajina má dobré klimatické podmienky pre pestovanie ryže, poľnohospodárom a drobným farmárom však chýba technologické vybavenie, preto pestujú ryžu tradičným spôsobom za pomoci vodných byvolov a svojich rúk. V súčasnosti však tradičné pestovanie ryže čoraz viac vytláča pestovanie cukrovej trstiny na výrobu cukru, či za účelom paliva. Cukor sa vyváža aj do Európy a predstavuje vyšší príjem ako ryža. Kvôli trstinovým plantážam však prichádzajú najchudobnejší obyvatelia o svoj zdroj obživy a niekedy dokonca aj o svoje domovy, a tak sa prejavuje aj smutnejšia tvár Kambodže. Túto ponurú realitu krajiny dopĺňajú aj nízke platy miestnych obyvateľov, napríklad šičiek vo veľkých fabrikách svetových značiek, ktoré sa v Európe či v USA predávajú za nepomerne vyššie ceny, čo nedávno poodkryla aj nórska reality show SweatShop.
HAMAKy, SlOVÁCi A SVeTielKUJÚCi PlANKTóN Na rozdiel od susedného Thajska, nie je Kambodža typickou turistickou prímorskou destináciou, avšak i tu nájdete krásne pláže s bielym pieskom, zelenými palmami a tyrkysovým morom. Tunajšie pláže navyše nie sú ani zďaleka také preľudnené ako tie v Thajsku a sú tak naozajstnou oázou pokoja a oddychu. Keď som prvýkrát v prímorskom meste Sihanoukville okúsila more, zdalo sa mi, že som vstúpila do vane, keďže voda bola taká teplá ako doma z kohútika.
Zo Sihanoukville sa pomaličky stáva turistické letovisko. Nájdete tu množstvo reštaurácií, či barov priamo na pláži a oddýchnuť si môžete i v typických "hamakoch"− závesných sieťach, ktoré sú bežnou výbavou reštaurácií i bungalovov. Domácich v nich často vidíte pospávať hocikde na ulici, či na trhu poobede počas najväčších horúčav. V Sihanoukville vás možno prekvapí aj stále sa rozrastajúca komunita Slovákov, ktorí si vybrali toto letovisko na život. Halušky si tu zatiaľ nedáte, ale môžete tu nájsť dokonca tri slovenské bary a Slováci skúšajú šťastie i v biznise s motokárami. Najkrajší zážitok z plávania v mori mám z nočného kúpania v Sihanoukvile na pláži Otres. V období sucha sa tu totiž vyskytuje fosforeskujúci alebo takzvaný bioluminescenčný planktón. Keď sme vstúpili do mora a vydali sa trochu hlbšie, ďalej od akýchkoľvek svetiel zasahujúcich z pláže, onedlho sme pri plávaní začali žiariť. Okolo rúk a nôh sa na nás pri plávaní trblietalo tisíce mikroskopických svetielok. Šum mora, milión hviezd nad hlavami... Bol to jeden z mojich najromantickejších zážitkov. Z náboženských a kultúrnych dôvodov sa Kambodžania kúpu oblečení, teda predovšetkým ženy, nie je žiadna rarita vidieť ich vyobliekané v rifliach a tričkách šantiť sa v mori. Celkovo sa v khmérskej kultúre ženy nezvyknú odhaľovať, má to však aj iný rozmer. Ženy chcú ostať biele, pretože biela pokožka je pre ne znakom krásy a bohatstva. To vychádza z idey, že nemusíte pracovať ako predavač na ulici, kde vás ľahko opáli, ale pracujete napríklad v banke, čo je vysnívaným povolaním pre mnohé kambodžské dievčatá. K bielej pokožke si Kambodžanky dopomáhajú aj bieliacimi krémami, bieliace látky sa však nachádzajú takmer v každej kozmetike, v telovom kréme, opaľovacom kréme, sprchovom géle, takže ako turista tu máte problém nájsť akúkoľvek kozmetiku bez bieliaceho efektu.
1000 HOSTí NA KHMéRSKeJ SVAdBe V Kambodži som mala tú česť zúčastniť sa aj na khmérskej svadbe. Nebola to úplne obyčajná ľudová svadba, ale svadba z lepších kruhov. Tradičná svadba trvá tri dni. Už od skorého rána sú tieto tri dni poprepletané množstvom rôznych budhistických zvykov a obradov obetovania darov, či zväzovania novomanželov šnúrkou. Navštevujú sa rodiny a všetko sa zavŕši hostinou v podobnom štýle ako na slovenskej svadbe. Svadobný pár sa pomedzi to všetko prezlieka dokopy aj štrnásťkrát.
Na hostine platí, že čím viac hostí, tým viac peňažných darov, pretože na svadbe sú typické iba peňažné dary. Je to akoby princíp pôžičky, suma peňazí od jednotlivých hostí sa spisuje do zošita a následne na svadbe daného hosťa sú zasa recipročne manželia povinní dať sumu o niečo vyššiu akou boli obdarovaní na svojej svadbe. Na khmérskej svadbe bolo okolo 1000 hostí, všetci prišli poriadne vyobliekaní. Najmä dámy, tie však boli na náš vkus až prehnane vymaľované. Na hostine sa jedlo a pilo, z alkoholu však bolo v ponuke len pivo, ktoré majú Kamboždania najradšej, a ktoré sa priamo v Kambodži aj vyrába. Naše svadobné koláče a torty by ste tam však hľadali márne. Ako sladkosti sú pre Kambodžu typické rôzne ryžové koláčiky a želé. Najväčšie prekvapenie svadobného večera bolo, že zábava sa skončila presne o desiatej večer, no už od deviatej začali postupne upratovať stoly. Keď si to s odstupom času premietam, zdalo sa mi trochu podozrivé, že sa všetci naokolo nejako veľmi rýchlo napchávajú a pijú, ale že nás ako posledných o desiatej doslova vyzametajú z parketu, tomu by som neverila, až kým som to nezažila ☺. Svadobný pár vlastne celú dobu len vítal hostí, a potom sa s nimi lúčil, medzitým mali jeden obrad jedenia ovocia a jeden tanec, ale inak sme ich vôbec počas hostiny nevideli.
KHMéRSKA KUCHyňA Základ khmérskej kuchyne tvorí ryža, kokosové mlieko a ryby. Khmérska kuchyňa je veľmi chutná a rozmanitá, na rozdiel od susednej thajskej nie je taká ostrá, a preto si v nej nájdu to svoje nielen priaznivci korenia a čili. Národným jedlom je pokrm s nebezpečným názvom Amok. Tradičný amok sa pripravuje z troch základných surovín
– kokosového mlieka, zmesi korenia – kroeung (čerstvá curry pasta) a kúskov ryby, podávaný je v prírodnej miske z banánových listov. Ďalším typickým domácim jedlom je Lok Lak − kúsky hovädzieho mäsa, ktoré si namáčate do zmesi čierneho korenia, sú podávané so šalátom, ryžou a volským okom. V Kambodži si prídu na svoje všetci priaznivci morských plodov − grilované kalamáre, chobotnice, alebo krevety si môžete kúpiť ako "snack“ na pláži, či na ulici. Ja vrelo odporúčam stravovanie na ulici a na trhoch, hoci musím upozorniť, že to nie je pre všetky žalúdky, keďže sa môže stať, že sa vám pred tanierom premávajú šváby a pod nohami občas nejaký potkan, či túlavý pes. Jedlo však bolo vždy chutné a neuveriteľne lacné. Za pol amerického dolára, môžete mať hotový obed, pripravený priamo pred vašimi očami. Vymoženosťou Kambodže a života na ulici sú aj osviežujúce ovocné shaky, nápoje z cukrovej trstiny a čerstvých kokosov, ktoré dostanete na každom rohu. Na trhu môžete lacno nakúpiť rôzne tropické ovocie a ochutnať tak pravú chuť manga, ananásu, papáje, mangostanu, pitahaje, rambutanu, a mnohých ďalších, o ktorých existencii ste predtým ani nechyrovali. Špeciálne postavenie má ovocie durian, ktoré vyzerá ako obrovský pichľavý zelený ježko, alebo náš gaštan v šupke. Ide o ovocie s neprehliadnuteľným zápachom, pripomína smradľavé ponožky alebo zhnitú cibuľu. V niektorých hoteloch, môžete nájsť i tabule označujúce zákaz vstupu a jedenia durianu, avšak aj napriek jeho zápachu sa traduje, že má liečivé účinky a miestni ho veľmi obľubujú. Ak prekonáte zápach durianu, spoznáte jeho príjemne sladkú a lahodnú chuť. Durian však v Ázii dokonca nemôžete vziať ani na palubu lietadla... Exotickými špecialitami pre návštevníkov sú určite i rôzne druhy vyprážaného a opekaného hmyzu, žiab, hadov. Úplná miestna lahôdka sú opekané tarantuly. Miestni si túto špecialitu doprajú zväčša len pri výnimočných príležitostiach, pri oslavách. Aj ja som mala tú česť netradične prekonávať svoju arachnofóbiu a pochrúmať dve tarantuly, mne sa však až také špeciálne nevideli, v porovnaní s inými kulinárskymi špecialitami sa mi zdali dosť suché.
Kambodža vás privíta teplom, slnkom a domáckou atmosférou, vtiahne vás svojou kultúrou, prírodou, kulinárskymi zážitkami, a ak ešte váhate nad návštevou Kambodže, tak vás určite presvedčia jej priateľskí a večne usmiati obyvatelia, ktorí zabudli na krutú minulosť a žijú prítomnosťou.
Ta Phrom Bayon Angkor Wat Siem Reap Tonle Sap Phnom Penh Sihanoukville