FREYA 囍AUTENTICKÁ ČÍNSKA ASTROLÓGIA

Dokonalý deň v Barcelone je ktorýkoľvek

Autor pôvodného článku: Peter Verček.

Dokonalý deň v Barcelone je ktorýkoľvek – fotografia z pôvodného časopisu
Fotografie v pôvodnom článku: imagebank.

Barcelona opantá vaše srdce a vy jej budete za to vďační.

Sú mestá a miesta, ktoré si vás podmania svojou neopakovateľnou atmosférou do takej miery, že už nikdy viac si nenecháte ujsť príležitosť vrátiť sa tam opäť. Bez ohľadu na čas, ročné obdobie či obsah peňaženky... Barcelona je takým mestom. Je možné, že sa tam po prvýkrát ocitnete náhodou – zavedú vás tam pracovné povinnosti, možno študijné ambície alebo nejaký iný „náhodný“ dôvod. Ďalší raz tam však určite pôjdete zámerne, pretože toto mesto si zamilujete nadosmrti.

Pre začiatok si stačí kúpiť letenku, trebárs aj u niektorého z low costových prepravcov, a potom pristáť na barcelonskom letisku El Prat alebo v neďalekej Girone. Doprava z letiska do mesta nie je problém a váš dokonalý deň v Barcelone môže začať. Môžete prísť s detailným zoznamom pamiatok a presným plánom ako ich všetky absolvovať. Ale asi by to bolo trošku v rozpore s duchom tohto uvoľneného mesta s horúcim srdcom... iste, treba mať „akúsi“ predstavu o tom, čo sa dá vidieť a navštíviť, ale rozhodne to netreba brať až tak vážne. Aj keď – asi by sa na vás vaši známi pozerali zvláštne, keby ste im povedali, že ste v Barcelone nenavštívili Sagrada Famíliu. Sú miesta, ktoré sú tak nejako „povinné“. Napriek davom, ktoré celoročne obliehajú tieto miesta, sa treba vedieť naladiť na vnútorný tep mesta, ktoré si nenechá nič diktovať. A to mesto na vás kričí: Gaudí! Picaso! Miró! Montjuïc! Park Güell! Modernistas! La Rambla! Netreba však prepadať panike, za chrbtom Barcelony nájdete aj anonymné zákutia, storočiami zabudnuté uličky, flamenco bary, ktoré poznajú najmä domáci, a obchodíky skryté masám turistov. Všetko má svoj čas. A keď sa nadýchnete skutočne zhlboka a vdýchnete túto neuveriteľne pestrú zmes vnemov, tak začnete chápať všetky tie storočia, ktoré toto mesto prežilo. Dobrým miestom, kde začať, by mohla byť asi najznámejšia ulica v Španielsku – La Rambla. S dopravnými pruhmi po krajoch je La Rambla širokým preplneným bulvárom pre peších, lemovaná kaviarňami a reštauráciami. Nájdete tam však aj vtáčí trh či stánky predajcov kvetín a aj najfarebnejšiu budovu na celej ulici – trh Mercat de la Boqueria. V blízkosti sú aj mnohé zaujímavé múzeá – Múzeum erotiky (Museu de l ́Erotica) alebo Voskové múzeum (Museu de Cera). La Rambla končí až v prístave pri Kolumbovom pamätníku (Monument a Colom), na ktorý sa dá vyjsť výťahom. Pohľad zhora na La Ramblu a celé mesto, ktoré leží ako na dlani, je fascinujúci.

Dominanty mesta – bazilika La Sagrada Família, kopec Montjuïc s Národným palácom (Palau Nacional) vľavo a v diaľke stratené Tibidabo, ale aj nekonečná spleť uličiek, námestí a kostolov sú tu zdanlivo na dosah ruky a vy sa cítite ako Swiftov Gulliver. Netreba ísť ani ďaleko a kúsok od La Rambly sa človek stratí v krivolakých úzkych uličkách Gotickej štvrti (Barri Gòtic) s malými námestíčkami a množstvom dobrých barov, reštaurácií a kaviarní. Najstaršie budovy v tejto časti mesta pochádzajú zo začiatku 15. storočia a dávna história tu dýcha z každého kúta. Nachádzajú sa tu mnohé, v minulosti významné budovy – Arcidekanom dom (Casa de l ́Ardiaca) či Biskupský palác (Palau de Bispat) a pozornosť si určite zaslúži aj Katedrála (Catedral). Žiadny milovník stredovekej histórie nebude sklamaný a ostatní... tí sa radi stratia v uličkách len tak a možno tak „náhodou“ narazia aj na najnavštevovanejšie múzeum v Barcelone – to Picassove (Museu Picasso). Expozície umiestnené v troch stredovekých kamenných budovách ponúkajú to najlepšie z tvorby Pabla Picassa. Je úžasné pozorovať jeho cestu, na ktorej sa učil a spoznával rôzne spôsoby sebavyjadrenia až nakoniec našiel ten svoj vlastný a jedinečný. Od keramiky a prvých malieb z Barcelony, Malagy a Madridu, cez maľby silne ovplyvnené impresionizmom – od modrého po ružové obdobie, až po komplexnejšie práce z polovice 50. rokov, ktoré vznikali v Cannes.

Architektúra v znamení modernizmu S Barcelonou sa bytostne spája meno Antonia Gaudího, ktorého Bazilika Svätej Rodiny (La Sagrada Famíilia) je jedným z najväčších lákadiel, ktoré priťahujú milióny turistov. Gaudí patril do celej generácie inovatívnych architektov, ktorí zanechali v tomto meste v rokoch 1880 až 1910 svoje výnimočné dedičstvo . Dostali pomenovanie modernistas – modernisti a boli súčasťou širšieho kultúrneho hnutia, ktoré odmietalo tradičné hodnoty buržoázie a nachádzali ich protiváhu v umení, ktoré sa pretavilo do úteku k bohémstvu, alebo sa snažili zmeniť spoločnosť, čo bol aj prípad Gaudího a niekoľkých jeho súputníkov. A tak po celej Barcelone nachádzame architektonické skvosty aj v Parku Güell, Múzeu Gaudího, v Casa Amatller či Casa Milá (La Pedrera), ktorá bola Gaudího poslednou civilnou stavbou. Pre nadšencov modernistickej architektúry bude určite zaujímavá celá Cesta modernistov (Ruta del Modernisme), ktorá zahŕňa všetky tieto významné miesta a stavby. Bez pochýb najvýznamnejším a nesmrteľným dielom tohto génia bola Bazilika Svätej rodiny, ktorej stavba začala v roku 1882 a keď po roku prác odstúpil hlavný architekt Francisco de Paula del Villar, Gaudí radikálne zmenil návrh a koncept celej stavby, ktorá bola v čase jeho smrti, v roku 1926, hotová zhruba na 20 %. Diskusie o tom, ako a kedy bude stavba dokončená sa rôznia, najčastejšie sa hovorí o roku 2026, čo by bolo sté výročie smrti jej tvorcu.

V severnej časti mesta sa nachádza ďalšia časť dedičstva Antonia Gaudího – Park Güell, ktorý predstavuje miesto, kde fantázia nemá hraníc, kde Gaudí úplne prepadol svojej vášni a nadšeniu prírodou a vytvoril park, v ktorom to vytvorené a umelé vyzerá prirodzenejšie ako prírodné. Tak ako sa La Pedrera stala skvostom v svete architektúry a vyjadrením jeho technického génia a La Sagrada Família jeho nadčasovým duchovným projektom, tak je Park Güell oslavou prírody vo všetkých jej podobách. Pôvodne mal byť park obytnou zónou pre bohatých, ale po tom, ako sa stal tento projekt komerčným prepadákom, ho mesto v roku 1922 odkúpilo a zriadilo tam mestskú záhradu. Vstupné schodisko so „známou“ mozaikovou jaštericou vedie k Sala Hipóstila, ktorú tvorí „les“ 84 kamenných stĺpov, kde bol pôvodne zamýšľaný trh. Centrálnu časť tvorí hlavná terasa, ktorú obopína vlnitá lavička pripomínajúca morského hada. Väčšinu parku tvorí les popretkávaný cestičkami a z najvyšších miest sú krásne výhľady na mesto.

Za hranice Barcelony, v ústrety zvyšku Katalánska Pre tých, ktorí by sa chceli vydať mimo Barcelony a hľadali by zaujímavé turistické ciele v jej okolí, by bol určite zaujímavý výlet na horu Montserrat (Zúbkovaná hora) s benediktínskym kláštorom pod jej vrcholom. Zvláštne skalné útvary vytvarované vetrom, dažďom a mrazom tvoria magickú kulisu nad jedným z najvýznamnejších katalánskych pútnických miest. Spleť cestičiek vedie popri opustených pustovniach aj na niektoré z vrcholov týčiacich sa nad krajinu a tak, kto má chuť, môže sa vydať na hodinovú prechádzku smerom hore, alebo využije pohodlie lanovky.

Nielen Gaudí bol ikonou Barcelony a Katalánska S Katalánskom sa neodmysliteľne spája aj meno Salvatora Dalího, ktorý sa narodil v roku 1904 vo Figueres, v malom vnútrozemskom mestečku vzdialenom 12 kilometrov od Zálivu ruží (Golf de Roses). Napriek tomu, že počas svojho života ho zaviedli jeho umelecké ambície do Madridu, Barcelony ale aj Paríža a USA, zostal verný svojim koreňom a takmer polovicu dospelosti prežil práve v Port Lligat, kúsok od Figueres. V období 60. a 70. rokov minulého storočia Dalí prebudoval mestské divadlo vo Figueres, zničené požiarom z konca občianskej vojny, na Divadlo a múzeum Dalího (Teatre-Museu Dalí). Ponúka fantastický multidimenzionálny výlet svetom fantázie, predstáv, ilúzií, ktoré tvorili podstatnú časť jeho životného diela. Múzeum tak predstavuje jeden veľký surrealistický objekt, v ktorom nik nemôže uniknúť spleti viac – či menej skrytých významov a odkazov tohto tvorivého génia. Je to jedno z miest, ktoré vás úplne pohltí a stratíte pojem o čase i priestore, pretože starý Salvator sám v tomto smere nepoznal žiadne hranice. Pozor, je to vysoko návykové... Je toho veľa – veľa mien a veľa miest – ktoré neboli spomenuté, a predsa neodmysliteľne patria k Barcelone, k jej atmosfére, histórii a životu. Ich zoznam si však musí každý návštevník doplniť sám, pre ten ďalší raz, keď bude mať príležitosť vrátiť sa tam. Pre tých, ktorým možno tento článok ešte nestačil na to, aby sa vydali do čarovnej Barcelony, môžeme odporúčať vynikajúci film Woodyho Allena z roku 2008 „Vicky Cristina Barcelona“. Úvodná pieseň filmu graduje za sprievodu španielskej gitary zvolaním „Te quiero Barcelona, Barcelona es poderosa“ - „Milujem ťa, Barcelona; Barcelona je mocná“.

Vy rozhodujete, ktoré voliteľné cookies povolíte. Odmietnutie nebráni používaniu webu ani odoslaniu formulára.

Nevyhnutné — vždy aktívne
Fungovanie a bezpečnosť webu a uloženie vašej voľby na 180 dní v tomto prehliadači.

Viac o ochrane osobných údajov