Cestovanie · z archívu
Camino de Santiago: Púť po mušliach za Jakubom z Mliečnej dráhy
Autor pôvodného článku: Zuzana Odleváková.

Výkriky radosti i úľavy, slzy šťastia i vyčerpania, spev, tanec, smiech, bezvládne ležanie na dlažbe a možno i sklamanie, že to celé už končí... Sedíme opreté o múry jednej z najslávnejších európskych katedrál a sledujeme tento nekončiaci príval emócií. S každým pútnikom, ktorý dorazí do tohoto presláveného cieľa, to nejakým spôsobom pohne. A nie je to len posvätnosťou miesta, ale hlavne cestou, ktorá pri jeho bránach oficiálne končí.
Vitajte v Santiagu de Compostela!
JAKUB – SYMBOL MUŠLE HREBENATKY A MLIEČNA DRÁHA
Jakub bol jedným z dvanástich apoštolov, ktorý šíril Ježišovo učenie na území Španielska a Portugalska. Po návrate do Jeruzalemu bol zajatý a sťatý ako mučeník. Keď Jeruzalem začali napadať Saracéni, boli jeho ostatky prevezené do bezpečia. Legenda vraví, že keď vykladali v portugalskom prístave rakvu z lode, stúpal z nej taký jas, že sa kôň rytiera, ktorý stál neďaleko, splašil a skočil i s jazdcom do mora. Rytier sa ako zázrakom neutopil a keď mu okolostojaci pomáhali dostať sa z vody na breh, všimli si, že celé jeho telo bolo pokryté mušľami hrebenatkami. Tak sa symbolom ochrany svätého Jakuba stala práve táto mušľa. Dnes jej znak sprevádza ako ukazovateľ smeru pútnikov zo všetkých svetových strán do mesta Santiago de Compostela.
Campus Stellae je latinský názov pre Mliečnu dráhu. Jeho skomolením vznikla Compostela. Názov mesta Santiago de Compostela je teda možné preložiť ako Svätý Jakub z Mliečnej dráhy.
BUEN CAMINO!
Vraví sa, že svätojakubská púť začína pri prahu vlastného domu. Takže vydať sa na ňu môžete naozaj odkiaľkoľvek.
Značky žltej mušle na modrom pozadí však na Slovensku a v Čechách nájdete veľmi zriedka. Najznámejšie sú trasy, ktoré začínajú vo Francúzsku, Portugalsku a v samotnom Španielsku a kopírujú historické pútnické cesty. Aby ste boli oficiálne „pasovaný“ za pútnika do Santiaga a získali na konci svojej púte dekrét, musíte prejsť pešo aspoň posledných 100 km. Ako dôkaz slúži pas pútnika – Credencial del Peregrino, kde zbierate pečiatky z rôznych miest
:: SVÄTOJAKUBSKÁ PÚŤ V KOCKE ::
Prvá datovaná z roku_ 951 Začiatok_ kdekoľvek na svete Koniec_ katedrále svätého Jakuba v španielskom meste Santiago de Compostela Značenie_ mušľa hrebenatka, väčšinou žltá v modrom poli Počet pútnikov v roku 2019_ 347 578 (z toho 51 % žien) Počet pútnikov v r 2019 zo SR_ 1 127 na trase. Môžu to byť kostoly, ubytovne ale aj reštaurácie, kde sa zastavíte na pútnické menu. Tento pas zakúpite za 2 EUR na oficiálnych štartovacích miestach v rôznych krajinách. Počas púte prechádzate starobylými kamennými dedinkami, vinicami, kukuričnými poľami, eukalyptovými lesmi, pulzujúcimi mestami, či obchádzate priemyslové zóny. Šliapete po hline, kameňoch, piesku, drevených lávkach i po asfalte. Ľudia vás bezpečne identifikujú ako pútnikov už vďaka batohu, a to na ňom ani nemusíte mať tak dobre známy amulet – bielu mušľu s namaľovaným červeným krížom. Prvé priania šťastnej cesty „Buen camino!“ od úplne cudzích ľudí ma dojímali. S úsmevom sme každý pozdrav opätovali a mali pocit, že sme na posvätnej ceste v cudzej krajine vítaní, že nám je priané a že sme za to odhodlanie a výkon tak trochu i obdivovaní.
Stretávali sme miestnych, ktorí nás zasypali radami a historkami z ich vlastnej púte, občas nám niekto len tak, z dobrej vôle, nadelil na cestu sušienky či ovocie, alebo nám ukázal cestu k ubytovaniu, keď sme zišli z trasy. Stretli sme však i menej ochotných ľudí, obzvlášť, keď sme nevedeli ani slovo španielsky. O Galícijčanoch sa tvrdí, že sú chladní ako miestne počasie. A od Atlantiku niekedy fúkal i v júli pekne studený vietor! Ale v drvivej väčšine nám vždy niekto nezištne podal pomocnú ruku, alebo venoval úsmev.
PRAVÝ PÚTNIK RÁNO NEVIE, KDE VEČER ZLOŽÍ HLAVU
Prespať na ceste do Santiaga je samozrejme možné i v dopredu rezervovaných hoteloch či penziónoch, ale skúste to aj inak (trochu adrenalínovo) a spoľahnite sa ako správny pútnik na „božiu pomoc“. Ubytovne, kde pútnici spia v zdieľaných nocľahárňach sa nazývajú albergue. Vo väčšine prípadov nebolo možné si v nich miesto dopredu rezervovať a platilo, kto skôr príde, ten skôr berie. Pandémia však zmenila podmienky. Mnoho albergue zostalo zatvorených a tie otvorené mali stanovené limity na počet ubytovaných. Takže sa stalo, že v ubytovni pre 40 ľudí nás prespalo iba 12. A prihodilo sa nám i to, že vo všetkých boli kapacity naplnené a museli sme obvolať 5 ďalších hostelov v meste, kým sme vôbec nejaké finančne prijateľné ubytovanie zohnali. Na ceste je však možné prespať i v bežných kempoch, kde majú pútnici zvýhodnené ceny nielen za ubytovanie, ale i na menu v reštaurácii. Ceny za osobu na jednu noc sa pohybujú od 5 EUR v tzv. „štátnych“ albergue, cez 15 EUR v súkromných až po 100 EUR a viac za izbu v penzióne či v hoteli. Kvôli protiepidemickým opatreniam, sme v niektorých ubytovniach museli ukázať negatívny antigénny test, ktorý sme si sami spravili na recepcii, ale vo väčšine zariadení od nás nikto nič nepožadoval (info z júla 2021).
SVÄTÝ ROK
Každoročne sa na svätojakubskú púť do španielskeho Santiaga de Compostela vydávajú statisíce pútnikov z celého sveta. Rok 2021 je ale výnimočný. Rok, kedy padne sviatok Svätého Jakuba oslavovaný 25. 7. na nedeľu, je rokom svätým. Posledný svätý rok bol 2010 a ďalší bude až v roku 2027. Jedine v jubilejný rok sa otvára Svätá brána katedrály vedúca k hrobu apoštola Jakuba. Jeho ostatky sú uložené v striebornej rakve v podzemí, v malej jaskyni pod hlavným oltárom. Na nenápadné mosadzné dvere na bočnej strane katedrály zaklope tesne pred začiatkom Svätého roku arcibiskup Santiaga kladivkom
:: RADY NA CESTU :: ČO SO SEBOU? DOBRÁ OBUV
Keď nepôjdete zrovna cez Pyreneje, vysokú obuv nebudete potrebovať. Nízke turistické nepremokavé topánky na striedačku so sandálmi boli na portugalskú pobrežnú cestu ideálne.
NÁPLASTE
Budete jeden z mála šťastných, ak žiadne puchiere na najmenej stokilometrovom pochode nebudete mať.
ŠTUPLE DO UŠÍ
V hromadných nocľahárňach sa vždy nájde niekto, kto chrápe, alebo chodí v noci na záchod.
ČELOVKA
Keď sa na ten záchod vydáte vy, tak nezobudíte centrálnym svetlom celú nocľaháreň. Poprípade v noci pod širákom nájdete v batohu vďaka čelovke sprej proti komárom
SPACÁK
V niektorých ubytovniach neposkytujú ani deky.
PLÁŠTENKA ALEBO NEPREMOKAVÉ OBLEČENIE
Počítajte, že vám môže niekoľko dní pršať aj cez letné mesiace.
SLNEČNÉ OKULIARE A OPAĽOVACÍ KRÉM S VYSOKÝM FAKTOROM
– keď fúka studený vietor od Atlantiku ani necítite, že sa vám pečie nos.
ČO NECHAŤ DOMA?
Neberte zbytočné zásoby ani jedla, ani výbavy na stanovanie. Na púti sú každý deň možnosti nakúpiť jedlo, pitie prípadne drogériu. Výbavu na varenie (ak si naozaj sami nechcete variť) nechajte doma.
KEDY ÍSŤ?
Kedykoľvek. Ubytovanie nájdete vždy. Najviac pútnikov je na ceste v letných mesiacoch, kedy je i najlepšie počasie. Počítajte ale aj s úmornými obednými teplotami.
APKA MIESTO MAPY
Mobilná aplikácia Camino Ninja – je zdarma, ukazuje nielen trasu, ale i možnosti ubytovania a kontakty. Samozrejme trafíte i bez nej, stačí vám sledovať značky a občas sa opýtať miestnych.
a symbolicky ich otvorí pre všetkých pútnikov. Hriechy toho, kto prejde Svätou bránou, budú očistené. Než zostúpite po malých kamenných schodíkoch k hrobu apoštola Jakuba, môžete si zapáliť sviečku s prianím či modlitbou. Slávnostnú atmosféru je cítiť a vidieť po celom meste. V podchode sa ozývajú galícijské gajdy, pri bočnom vchode už beží koncert mladých huslistov, v kostoloch ladia organy, dobrovoľníci vytvárajú z čerstvých kvetov obrovské farebné obrazce, na námestí pred hlavnou bránou katedrály sa stavia lešenie na večerné vystúpenie... Nikde sa nevieme dopátrať detailných informácií o programe, a tak sa s ostatnými pútnikmi všetkých možných národností nechávame prekvapiť (ako už toľkokrát na ceste), čo nám Santiago pripraví. Po pohári miestneho piva a vína v krčmičke za rohom sa s blížiacou polnocou vydáme ku katedrále. Monumentálna stavba je osvietená mäkkým svetlom a na námestí v pokojnej atmosfére postávajú hlúčiky ľudí. O pár minút nebo presvetlí farebný ohňostroj, za ktorý by sa nemusela hanbiť žiadna silvestrovská show.
Len čo dostrieľa štvrťhodinový ohňostroj, na pódiu sa spustí hudba a mladá speváčka roztancuje pútnikov na námestí do takej nálady, že i keď vystúpenie skončí, zábava pokračuje. Noc sa prelomila do ďalšieho dňa. Je nedeľa, 25. 7. 2021 a od skorého rána stojí pred katedrálou niekoľkokilometrový had ľudí čakajúcich na prvú verejnú omšu. Po nej nasleduje omša pre španielsku kráľovskú rodinu a pozvaných hostí a poobede sú ďalšie omše pre pútnikov. Keď niekto prejde stovky kilometrov a šliape niekoľko týždňov, aby sa do katedrály dostal na svätú omšu, pár hodín čakania je už pre neho súčasť púte. A pre tých ostatných, ktorí čakanie vzdali, je väčším požehnaním cesta samotná. Veď život sa deje pred bránami, nie pri hrobe mŕtveho apoštola.
PRVÝKRÁT V DEJINÁCH SA SVÄTÝ ROK PREDLŽUJE. VYRAZTE!
Chcela som počas svojej púte byť čo najbližšie a najdlhšie pri oceáne, dýchať slaný vzduch, cítiť piesok na bosých nohách a vykúpať unavené spotené telo v chladných vlnách. A tak som zvolila portugalskú pobrežnú cestu.
Z Porta do Santiaga je to 280 km a celá trasa sa dá zvládnuť za 11 dní. Napísala som správu kamarátke, či sa pridá a ona mi obratom odpísala nadšené „Ideme.“ Vlastne ani nie je tak dôležité „kam“ a „ako“, ale hlavne „s kým“. Ale aj keď sa rozhodnete ísť bez parťáka, tak zistíte, že na tejto púti nie ste nikdy úplne sami. Dôjsť k hrobu apoštola Jakuba vo Svätý rok zabránila mnohým pútnikom pandémia. Preto sa pápež František rozhodol ponechať dvere Svätej brány otvorené aj nasledujúci rok 2022. Vydáte sa k nej aj vy?
PREČO SA VYDAŤ NA PÚŤ?
Knihu od Paula Coelha Pútnik z Compostely som čítala už pred mnohými mnohými rokmi. Žiaden praktický sprievodca, ale mystická beletria. Snívala som, ako putujem neznámou krajinou, stretávam cudzích ľudí a nechávam sa viesť znameniami. Na cestu ma volalo práve to sebapoznanie prostredníctvom prekážok a symbolov, ktoré denne stretávame v bežnom živote, ale v slepej rutine ich minieme. Púť však ostala na „potom“. Bola práve jar 2021, keď som čítala inú knihu od Coelha, v ktorej sa spomínalo, že Svätý rok je ten, keď padne 25. 7. na nedeľu. Nalistovala som kalendár... To je predsa tento rok! Okamžite bolo rozhodnuté! Nastal čas rozchodiť rutinu, otupenie, zákazy a príkazy. Nastal čas rozchodiť zvláštnu bolesť z nežitia.
Chcela som čas pre seba, kedy zbystrím všetky zmysly a budem sa môcť ponoriť do svojho sveta plného mystiky. Tešila som sa, čo objavím v samote, v tichu, v bolestivej chôdzi, v horúcom dni a chladnej noci na ceste, ktorou prešli už milióny pútnikov s podobným zámerom. Bola som zvedavá, aké znamenia uvidím v kostoloch, na lesnej ceste, v očiach ľudí, či na kamennej dlažbe starobylých miest. Nie som kresťanka a dôvod mojej púte nebol náboženský. Necítila som potrebu očistiť prechodom cez Svätú bránu svoje hriechy, pretože som prišla na to, že ma vlastne bavia. I tak som s pokorou a zopnutými rukami vstúpila do mnohých kostolov, kaplniek, katedrál a chrámov. Symboly, to bolo pre mňa to, prečo som sa vydala na púť. Sú univerzálne. Ich jazyk k nám stále hovorí. A ja som chcela počuť, vidieť, cítiť a pochopiť.
KONIEC SVETA
Pred púťou sa mi sníval sen, v ktorom zneli slová: „Choď na miesta, ktoré krvácajú.“ A ja som šla a v tých kostoloch som videla na stenách Ježišovo krvácajúce srdce, srdce Márie prepichnuté siedmimi mečmi, krv z tiel Maurov, ktoré bodal Jakub na bielom koni. Ale až keď som nechala všetky tie božie svätostánky plné bolesti za sebou, uvidela som to pravé miesto zo sna... Púť bola na konci, opúšťali sme Santiago a smerovali do pobrežného mestečka Fisterra, kde je rovnomenný mys Cabo de Fisterra, čo v preklade z latinčiny znamená Koniec sveta. Kde inde by mala končiť pravá púť, než na konci sveta? Hľadali sme miesto na spanie a došli až na Costa da Morte – Pobrežie mŕtvych. Na konci sveta, na pobreží mŕtvych som uvidela to najväčšie divadlo. Niet romantickejšieho konca, než keď sa Slnko norí do Oceánu. Každodenná smrť, po ktorej sa narodí nebo plné hviezd. Zaspávajúc pod Mliečnou dráhou som už vedela, že moje srdce by krvácalo, keby nemohlo na ďalšiu púť, nech už kamkoľvek.