FREYA 囍AUTENTICKÁ ČÍNSKA ASTROLÓGIA

Amazónia: Tam, kde nie sú cesty

Autor pôvodného článku: Martin Nikodým.

Amazónia: Tam, kde nie sú cesty – fotografia z pôvodného časopisu
Fotografie v pôvodnom článku: Martin Nikodým a imagebank.

Pri predstavách nastávajúcej cesty začínam pociťovať závan, či skôr orkán dobrodružstva. Budeme sa plaviť krajinou, ktorá bude len málo pripomínať to, čo poznáme z domova.

Nad nami aj pod nami budú tvory, ktoré sa len málo podobajú na niektoré naše a strašidelné príhody, ktoré sa o nich rozprávajú sa stali predlohou nejedného filmu.

Bolo to v roku 2005 a ja som mal o Amazónii načítané a napozerané dosť na to, aby sme sa spoločne s priateľmi rozhodli, že navštívime Brazíliu, ktorá zaberá veľkú časť Južnej Ameriky. Pri pohľade na mapu mi trochu vyrazilo dych. Na cestu sme mali len tri týždne. Stihnúť za tento čas celú krajinu bolo nemožné. Zvolili sme si teda svoje priority. Prvou z nich bola Amazónia. Sútok riek Rio Solimoes, známej skôr ako Amazonka a Rio Negro ponúkal nekonečnú spleť ramien dažďového pralesa, indiánskych kmeňov a dobrodružstva. Pravdaže stretnúť ešte stále v prírode žijúcich pôvodných obyvateľov už nie je také jednoduché. Tým, že sa cestovanie značne zjednodušilo, stále viac ľudí sa dostáva stále ďalej, a tak aj prírodné kmene unikajú hlbšie do neprehľadného dažďového pralesa. Prípravám som vtedy venoval veľa času.

Moskyty a malária Asi najnepríjemnejším faktom pri cestovaní po tropických oblastiach je, že si odtiaľ ľahko priveziete maláriu. Antimalariká, by síce mali pomôcť, ale istotu vám nedá nikto. Keď sme si teda vyberali oblasť, do ktorej sa na 10 dní vydáme, volili sme ramená rieky Rio Negro. Je to naozaj čierno-čierna rieka. Keď do nej ponoríte nohy, nedovidíte si na členky. Môžu za to rôzne sedimenty, a zloženie vody. Práve toto zloženie vytvára kyslé prostredie, ktoré veľmi neprospieva larvám moskytov. Menej moskytov, teda menej malárie.

Moja amazonská meditácia V tom čase bolo obdobie dažďov a hladina rieky je vtedy vyššie aj o 12 metrov. Plavili sme sa teda v korunách obrovských stromov. Mali sme pred sebou 10 dní bez elektriny, bez telefónu, či akéhokoľvek kontaktu s civilizáciou. Nádherný spôsob, ako si prečistiť hlavu a nabrať energiu. Keď som doma, mám neustále pocit, že toho musím stihnúť viac a viac. Keď to napokon stihnem, iba občas sa dostaví uspokojenie. Zväčša premýšľam nad tým, či by sa toho nedalo stihnúť ešte viac. Civilizácia, ktorou sa snažíme uľahčiť si žitie, nás vedie do vlastnej záhuby. Nepoznám nikoho, kto najradšej spomína na to, ako stojí na pódiu s akýmsi ocenením, alebo na to, ako dostal hodinky za celoživotnú prácu. Už som ale počul veľa krásnych rozprávaní o tom, aké skvelé bolo niekoho stretnúť, porozprávať sa, vyliezť v noci na kopec a vítať nový deň, či ležať v tráve a pozorovať ako sa iný deň končí. Mali sme veľa času a žiadne povinnosti. Keď nemáte elektrinu, nemáte mobil, ani televízor, ani rádio. Vaše zmysly sú zrazu lepšie pripravené na vnímanie toho, čo je skutočne okolo vás. Dni a večery v ramenách rieky Rio Negro plynuli pomaly a zároveň rýchlo. Keď raz v noci prišiel dážď, tak to bol taký lejak, ako keby na povel tisíce nebeských pracovníkov naraz vylialo tisíce vaní plných vody. Keď po takomto daždi znova vyšlo slnko, žiarilo jasnejšie ako kedykoľvek predtým. Vzduch bol čistý a nádherne vlhký. Nie nadarmo sa o Amzónii hovorí, ako o pľúcach Zeme.

:: BRAZÍLIA ::

Hlavné mesto _ Brazília Št. zriadenie _ zväzová republika, federácia Rozloha _ 8,5 mil. km2

Počet obyvateľov _ 192 mil.

Úradný jazyk _ portugalčina Mena _ real (10 real = 4,3 eur) Náboženstvo _ rímskokatolícke (75 %), evanjelické (10 %), iné (15 %)

Votrelci a aligátor Utkvel mi z tých dní v hlave aj jeden hrozivo vyzerajúci zážitok. Podvečer sme sa vybrali na lov piraní. Veľa sme o nich počuli, tak sme sa im chceli trochu pozrieť na zúbky. Pripravili sme si jednoduché prúty z bambusu, návnady z kúskov surového mäsa a vyrazili sme. Ocitli sme sa kdesi v dažďovom pralese, v spleti nikde nekončiacich ramien obrovskej rieky. Plavili sme sa po jej hladine úplne sami. Len náš čln a veslá, zanárajúce sa pod hladinu rieky čiernej ako zem. Netuším kde som, ale cítim, že všade okolo mňa je skrytý neznámy život. Krajina sa ponára do večerného pokoja a ja na chvíľu prestávam veslovať. Je to zvláštne. Nepočuť vôbec nič. Úplné ticho. Takmer by som počul vlastný dych, keby sa z krovia zrazu neozval náhly špľachot vody. „Muselo to byť čosi veľké“, zvolal José. Bez najmenšieho pohybu sa to snažíme spozorovať. Hladina rieky je rovná ako zrkadlo. Úplné bezvetrie.

A v tom sa to stalo. Pokojnú hladinu zrazu narušil splývajúci obrys akejsi hlavy. Priamo pred naším člnom sa vynorili dve oči. Teraz je nám to už jasné. Z vody nás pozoroval poriadny kus aligátora. Vyzeral ako mŕtvy. Len slabý prúd, vytvárajúci sa za jeho mohutnou hlavou naznačoval, že je v pohybe. „Blíži sa priamo k nám!“ zvolal José. Nemáme tušenie, ako sa zachová. Približuje sa k nám asi na tri metre a stále si votrelcov vo svojom teritóriu meravo prezerá. V tej chvíli prestali spievať cikády. Bolo to také zvláštne ticho, ako keď sa schyľuje k útoku. Dve oči na hladine zmizli. „Hold on!“ zakričal Stewe. „Rýchlo všetci pádla do rúk a makáme!“ José asi vedel, čo v takýchto chvíľach robiť, ale z nás nad tým nikto nerozmýšľal. Schmatli sme každý svoje pádlo a s vypätím všetkých síl sme sa snažili z miesta uniknúť. Neviem vám povedať ako dlho sme takto unikali, ale urazili sme hádam kilometer. Zachytili sme sa na korune stromu, ktorého korene

Je najväčší na svete. Zaberá 40 % celkovej rozlohy Brazílie a je domovom 1 800 rôznych druhov vtáctva a 250 druhov cicavcov. Amazonský dažďový prales produkuje 50 % celosvetových zásob kyslíka. V brehoch Amazonky a jej prítokoch tečie 20 % sladkej vody sveta a žije v nej 1500 druhov rýb. Každý deň sa tu objavujú nové a nové druhy živočíchov a vegetácie.

mohli byť kdesi 12 metrov pod nami. Bolo obdobie dažďov, ale tento večer bol zvláštne pokojný a bez dažďa. Mlčky sme čakali na nášho prenasledovateľa. Nič neprišlo. „Možno to ani nebol útok“, vraví José. Možno nie, ale rozhodne to tak vyzeralo.

Lov na pirane Aligátor nás zahnal do spleti konárov, ktorá sa zrazu zdala byť skvelým miestom na lov. Mlčky každý pripravuje svoju návnadu a ponára ju do vody. Ryby som chytal už ako chlapec a viem, že najdôležitejšie je zachovať úplné ticho. To ale neplatí v prípade týchto krvilačných predátorov. José uchopil svoj prút a prudkými pohybmi čeril hladinu, aby vyvolal zdanie, že do vody práve spadlo nejaké úbohé zviera, na ktorom si

:: AMAZONSKÝ DAŽĎOVÝ PRALES ::

húf piraní môže pochutnať. Vravel nám, že veľký húf si bez problémov poradí aj s kravou, či dokonca aligátorom. To ale iba v období sucha, keď ryby nemajú voľný pohyb a uviaznu kdesi v tôni. Som rybár od detstva, takže viem, ako vyzerá záber. Keď zaberie 15, či 20 centimetrová piraňa je to zážitok. Svojho mäsa sa už nepustí a vy sa môžete tešiť z úlovku. Keďže vo svojom prirodzenom prostredí prakticky nemajú nepriateľa, ulovená piraňa sa nevie zmieriť s tým, čo sa jej stalo. Neustále cvaká svojimi zubami, ostrými ako žiletky, a vydáva pri tom také zvláštne zvuky. Naozaj som mal pocit, že ju to naštvalo. Ešte nikdy som rybe nevyberal háčik z úst tak opatrne. Postupne ich na dne nášho člna skončilo niekoľko a my sme sa po západe slnka doplavili k našej báze. Nesprávne som sa vtedy domnieval, že tieto ryby sa nedajú jesť. Bola to skvelá zubatá pochúťka a som rád, že som to bol ja, kto jedol túto rybu, nie naopak.

Rád spomínam na dni strávené na Rio Negro. Sú pre mňa spomienkou, čistou ako bol vzduch po neuveriteľnom amazonskom lejaku. Keď privriem oči, stále mám pred sebou tú nekonečnú hladinu rieky Rio Negro a krvavočervený odraz zapadajúceho slnka v kopovitých mračnách nado mnou. Počujem spev cikád, pripomínajúci hlučnú továreň a viem, že pár dní mimo civilizácie môže byť ten najlepší spôsob ako si usporiadať myšlienky, ktoré sa nám víria v hlave. Amazónia bola mojím splneným detským dobrodružstvom. Tak dovidenia vo svete, priatelia! •

Vy rozhodujete, ktoré voliteľné cookies povolíte. Odmietnutie nebráni používaniu webu ani odoslaniu formulára.

Nevyhnutné — vždy aktívne
Fungovanie a bezpečnosť webu a uloženie vašej voľby na 180 dní v tomto prehliadači.

Viac o ochrane osobných údajov