Cesta k sebe

Stres, psychické vyčerpanie, depresia, alebo syndróm vyhorenia sú dnes takým bežným javom ako akékoľvek iné civilizačné ochorenie.
Na rozdiel od ochorení, ktoré sa prejavujú na tele, sú ochorenia duše neviditeľné a prichádzajú nenápadne. Prepínaním vlastných síl a snahou o dokonalý výkon v každej sfére života, postupne strácame kontakt so sebou a zabúdame na to, že sme živá bytosť, že máme svoje potreby a túžby. Fungujeme ako stroje – zacyklení v kolobehu každodenných povinností. Sami seba vytlačíme zo svojho života, pretože všetko ostatné je zdanlivo dôležitejšie a pýta si našu pozornosť – práca, starostlivosť o deti, o domácnosť, o vzťahy... Každý deň si prepisujeme “to do“ list, škrtáme vyriešené úlohy a dopisujeme nové.
Občas nás prepadne vyčerpanosť a pocit prázdnoty, ale vybehneme na jogu alebo do lesa, nachvíľku si oddýchneme... len aby sme znova mohli byť funkční a výkonní. Ochotne sa vraciame do kolotoča povinností, ktorý ovláda náš život a dobrý pocit zo seba máme len vtedy, keď sme vo všetkom stopercentní a stíhame množstvo povinností. V tomto vidíme svoju hodnotu. Falošne. A ak sa dostaneme až do takej nerovnováhy, že naša duša trpí a kolabuje naše telo, nezostáva nám nič iné ako škrtnúť tento nesprávny vzorec fungovania voči svetu a vrátiť sa k podstate – k sebe samým a k svojim skutočným pocitom a potrebám...
V momente, keď si uvedomíme, že najdôležitejším človekom v našom živote sme práve MY a môžeme byť prijímaní a milovaní aj bez toho, aby sme sa o to nejako zaslúžili, sme na dobrej ceste k tomu, aby sme sa z fungovania JA PRE SVET, posunuli k fungovaniu JA PRE SEBA. Nie je na tom nič egoistické, naopak, je to oveľa zdravšie. Až potom, keď sa dobre postaráme sami o seba a máme dostatok energie, sa môžeme starať o potreby ostatných. Naučme sa udržiavať rovnováhu medzi tým, čo dávame a tým, čo dostávame, pretože práve to je základná podmienka nášho harmonického prežitia, pocitu naplnenosti a šťastia.
Namiesto večného naháňania sa za ocenením z vonkajšieho sveta a od iných ľudí, oceňme sami seba, majme sa radi takí, akí sme a buďme k sebe láskaví. Dovoľme si niekedy nebyť perfektní a dovoľme si občas aj zlyhať. Majme sa radi aj vtedy, keď nie sme dokonalí. Za túto sebalásku sa nám naše telo, duša i myseľ neskonale odvďačia. Pretože práve v období, keď na seba nevytvárame nijaký tlak, môžu prejsť regeneráciou, reštartom a procesom znovuzrodenia. Cesta k sebe, na ktorú sa vydávame práve v náročných životných obdobiach, nie je len otázkou lepšieho sebapoznania a prijatia samého seba.
Je to často hlboká transformácia našich základných hodnôt a vzorcov fungovania. Na jej konci nás čaká nový život – omnoho úprimnejší ako ten predtým, s novým človekom, ktorý je silnejší, sebaistejší, ale hlavne... MÁ SA RÁD.
Vaša Freya