Liek na osamelú dušu

Moderný človek to dotiahol skutočne ďaleko. Má titul, peniaze, svoj pozemok, svoj dom. A v tom dome murované steny, na ktoré celý svoj pohodlný život hľadí – a cíti sa sám.
Samota viac nie je bežný chvíľkový jav, ale spoločenský fenomén, ktorý mnohí považujú za epidémiu. V Británii sa situácia vyhrotila tak veľmi, že do boja proti samote povolali špeciálneho ministra. Moderný človek má veľký problém. Zabudol, ako veľmi potrebuje priateľa.

Tak si predstavte, že v Spojenom kráľovstve investujú ročne dve miliardy libier do boja proti samote. Ako trefne poznamenala premiérka Theresa May, čelíme smutnej realite moderného života. V krajine, ktorá je doslova preľudnená pre svoj vysoký ekonomický štandard, sa stále viac ľudí cíti osamelo. A nie, nemyslí sa tu na chvíľkový pocit, ale na dlhé desaťročia, ktoré sú sprevádzané hlbokým prežívaním opustenosti a paniky z toho, že som odkázaný sám na seba a nikto viac o mňa nestojí. Vedci z Chicagskej univerzity  opisujú, že ide o takzvaný Ú-čkový cyklus, v ktorom sa fenomén najviac vyskytuje v živote človeka. Najintenzívnejší pocit samoty na nás dolieha v čase dospievania a potom v období staroby. Hoci sa ako najrizikovejšia skupina obyvateľstva javia emigranti a ľudia vystavení chudobe, samota si nachádza aj mladších, čoraz častejšie produktívnych ľudí, ktorí v snahe o osobný blahobyt hľadajú pohodlie v individuálnom prežívaní, separovanom bývaní, a tak akoby rezignovali na zmysluplné vzťahy. A tu sa pomaly dostávame ku koreňu veci.

New York Times definuje tri najpravdepodobnejšie možné príčiny tohto fenoménu. Prvý, príliš veľký dôraz na individualizmus. To, že som dôležitý JA a MOJE blaho, neschopnosť obety, kompromisu, nepohodlia. Druhý, rozpad organizácií, ktoré mali združujúci charakter. Susedské komunity, rôzne občianske a náboženské združenia stratili na dôležitosti aj dôveryhodnosti, výsledkom čoho si človek povedal, že radšej ostane sám. Tretia príčina je strata istoty na pracovnom poli. Zamestnanie viac nemá vznešený charakter, nikoho nezaujíma (iba ak na oko), že potrebujete živiť rodinu a splácať hypotéku. Keď príde na ekonomický rast, ste v zabudnutí, vy aj vaše miesto – dochádza k výpovediam, vyhoreniu, absencii normálneho prístupu k ľudskému fungovaniu, ktorý by uznal zdravé limity človeka.

Všetky tieto dôvody, no sú určite aj mnohé iné a niektoré z nich si objasníme, stoja za tým, že súčasný človek je vo svete sám ako prst. A ako uvádzajú vedci zo spomínanej Univerzity Chicago, takýto zranený človek stráca dôveru, nebuduje priateľstvá, lebo viac nikomu neverí, a tak chradne vo svojej bubline, pri zapnutom seriáli, ktorý videl už aspoň miliónkrát.

Samota ohrozuje naše zdravie viac ako 20 cigariet denne

Záležitosť by nebola taká tragická, keby nebola spojená s ohrozením nášho fyzického a duševného zdravia. The Economist uvádza, že osamelí ľudia nie sú len smutnejší, ale sú aj chorľavejší a umierajú skôr ako ľudia žijúci vo vzťahoch. New York Times zase priniesol na verejnosť informáciu, že dlhodobá samota vedie k chorobám srdca, cukrovke, dokonca rakovine a v mnohých prípadoch je pre život nebezpečnejšia ako obezita alebo priemerná závislosť na nikotíne. Nuž a na záver – ako sa dalo predpokladať – vedie samota k emocionálnym problémom, depresii a samovražedným sklonom. Za zmienku stojí aj autentické rozprávanie istej staručkej Britky, ktorá zo svojho bytu nevychádza už desiatky rokov. Parafrázujeme text, ktorý na svojom spravodajskom portáli uverejnila Harvardská univerzita: Môj život sa odohráva medzi týmito stenami. A vzťahy, ktoré pestujem, sú vzťahy so seriálovými postavami. Tieto televízne série som videla už tak veľakrát, že poznám spamäti všetky ich repliky – presne viem, čo idú kedy povedať. Jediné vytrženie v živote mi prináša telefonát dobrovoľníka. Respondentka má na mysli dobrovoľníka, ktorý je vo Veľkej Británii platený štátom za to, aby ľudom trpiacim samotou dvakrát týždenne zatelefonoval a opýtal sa ich, ako sa majú. Presne tak. V absurdnej dobe konzumizmu sme prišli až tak ďaleko, že parlament jednej z najmocnejších krajín sveta musí investovať dve miliardy libier, aby vznikali aspoň akési náhrady priateľstva.Pod pojmom „sharing life“ tak vznikajú komunity opustených, kde je snaha ich združiť, obnoviť sociálny kontakt. V mnohých prípadoch to pomáha, napríklad dlhodobo nezamestnaní muži sa venujú drevorezbe, opravujú elektroniku, britský parlament sa im takýmto spôsobom snaží vrátiť stratenú dôstojnosť. Ale sú aj takí, ktorí o komunity nestoja, potrebujú citlivejší a osobnejší prístup. Úprimne? Ani sa im nečudujeme.
Dobre, a touto vetou dávame bodku za textom o samote! Vyzývame vás, aby ste si na minútku nechali rozležať všetky myšlienky v hlave a ticho si zodpovedali nasledovné otázky: Ako som na tom  s osamelosťou ja? Mám v živote skutočných priateľov? Obklopujú ma ľudia, ktorí chcú pre mňa moje skutočné dobro?
Knihe kníh je napísané: Človeku nie je dobre samému. Samota človeku nepristane, bol stvorený pre vzťahy, pre interakciu, kontakt s druhým ľudským srdcom. Preto sa teraz spoločne pozrime na tému priateľstva a otázky s ním spojené. Prečo je nevyhnutné, aby sme mali okolo seba dobrých priateľov? Ako rozlíšime dobré priateľstvá od tých škodlivých? A naozaj je samota taká patologická? Poďme si tieto otázky v krátkosti zodpovedať. 

Sebaláska neznamená nekonečný komfort a honbu za príjemnom. Pravá láska k sebe musí vždy viesť k dozrievaniu ducha a túžbe po vzťahoch s druhými.

Človek môže žiť v dvoch extrémoch. Prvý – stráni sa ľudí a upadá do mylnej predstavy, že samému je mu najlepšie. Týmto spôsobom podceňuje prítomnosť druhého človeka a naopak, sám seba preceňuje. Druhý – vyhľadáva ľudí, lebo neznáša čeliť hlasu vlastného ja, ktorý skrýva vo vnútri. Svätý Bernard hovorí: Mysli na seba a až potom na druhých. Starokresťanský svätec tým mal na mysli, že jedno bez druhého nefunguje – na to, aby sme skutočne mohli milovať druhého človeka, musíme najprv začať milovať samých seba.  Nemyslí sa tu však pohodlie a hovenie si vo svojich komfortných návykoch, doma pri televízii. Veď presne tento spôsob myslenia nás doviedol tam, kde sme dnes! Kto naozaj miluje svoj život, túži ho zdokonaliť, dopriať mu ozajstný rozmer slobody a lásky. To nutne vyžaduje tvrdú prácu na sebe, schopnosť pozrieť sa na seba kriticky, uznať svoje silné ale aj slabé stránky a potom na lepšej verzii svojho ja začať intenzívne pracovať. Veľkodušným sa nikto nenarodí, veľkodušnými sa stávame. Na základe tejto múdrosti potom môžeme odvíjať aj ostatné – definíciu pravého priateľstva.

PÄTORO SKUTOČNÉHO PRIATEĽSTVA

  1. Kto je môj skutočný priateľ?

Mojím skutočným priateľom je ten, kto stojí o moje skutočné dobro. Spolu so mnou pracuje na tom, aby som sa stal lepším človekom. Ak hovoríme „lepším človekom“, nemáme na mysli bohatším a úspešnejším, ale duchovne veľkým, šľachetným, obetavým, veľkodušným, múdrym. Priateľ vás miluje, aký ste, ale nedovolí vám stagnovať a zotrvávať v zlozvykoch, ktoré vás zotročujú a robia neslobodným, lebo ste v jeho očiach príliš vzácny. Preto prirodzene túži po vašom rozlete, metamorfóze zo zakuklenej húsenice na motýľa. Dobrý priateľ vám nehovorí vždy len to, čo sa vám páči. Povie vám aj to, čo sa mu vo vašom živote až tak nepozdáva, ale nezabúda na jemnocit a láskavosť.

  1. Kto môj skutočný priateľ určite nie je?

Priateľ, ktorý vám povie len to, čo chcete počuť, je ako pokazený med. Prisladký, pridobrý, ale len čo sa jeho rady rozmnožia vo vašej mysli a uplatnia sa vo vašom živote, pocítite horkosť a skazu. Zlý priateľ s vami totiž súhlasí úplne vo všetkom – aj v tom, čo vám evidentne škodí a rozvracia váš život. Tak napríklad vás môže podporovať v nerestiach,  v nevere manželovi,  pití alkoholu, krádeži,  ohováraní, nenávisti. Na takom stretnutí sa môže zdať, že vám konečne niekto rozumie, ale domov si odnášate svoj jednostranný pohľad, naďalej nevidíte svoje chyby, iba chyby okolia. Je možné, že takýto človek s Vami ani nemá celkom čisté úmysly. Možno sa mu páči mať vás za priateľa, lebo preňho môžete niečo urobiť – máte peniaze alebo vplyvnú prácu, know-how, o ktoré nechce prísť. V takom prípade sa bude snažiť o to, aby ste sa s ním cítili príjemne,  bude sa zubiť a usmievať, ale je možné, že ak padnete a budete potrebovať pomoc, jeho priateľstvo sa odrazu zapotáca v základoch.

  1. Je pravda, že som taký ako ľudia, s ktorými sa stýkam?

Vo všeobecnosti by sme si mali dávať pozor na to, s kým sa stýkame. Nejde totiž o kvantitu, ale kvalitu. Dvaja dobrí priatelia vás vytiahnu z biedy, desať kvázi priateľov vám nielen nepomôže pestovať nijaké čnosti, ale skôr naopak – bude vás spájať rovnaká neresť, napríklad túžba po majetku, moci, sláve. Skvele sa na túto tému vyjadril svätý František Saleský, ktorý zdôrazňuje, že z lásky k sebe by sme si mali chrániť svoje srdce pred vplyvom jedovatých ľudí.  „Viem dobre, že naše srdce nasáva uchom. Ako vydychuje a vydáva svoje myšlienky jazykom, tak zase do seba vdychuje názory druhých uchom. Chráňme teda starostlivo svoje uši pred ovzduším nerozumných slov, lebo hrozí, že sa nám nimi veľmi znenazdajky zamorí srdce.“ Ideálnym priateľom je teda človek dobrý, ktorý sa o dobro a dokonalosť ducha snaží. Takýto človek vás „nakazí“ svojím myslením a pozdvihne vás so sebou nahor na cestu čnosti.

  1. Ľudia nie sú dokonalí. Môžem čakať, že nájdem dokonalého priateľa?

Každý človek vo svojom vnútri ukrýva svetlé aj tienisté stránky. Ak sa má stať človek dobrým priateľom, je dôležité, aby o svojich nerestiach vedel, snažil sa ich zbaviť a podporoval v sebe túžbu po čnostiach a veľkosti svojho ducha. Dobrý priateľ teda nemusí byť človek dokonalý, ale je dôležité, aby vás spájal spoločný vznešený cieľ, len tak sa dvaja skutočne obohatia a jeden druhého pozdvihnú a podporia na ceste za lepším životom. Váš dobrý priateľ môže byť napríklad lakomý, ale snaží sa učiť štedrosti a v tejto čnosti podporuje aj Vás. Naopak priateľ, ktorého nepotrebujete, je lakomec, ktorý si vo svojej neresti hovie. Chce, aby ste jeho lakomstvo rešpektovali, všetko si nechá zaplatiť, nikdy vám nekúpi darček a keď sa vo vás ozve rovnaká neresť lakomstva, napríklad sa budete sťažovať na výdavky na deti, ihneď vás podporí, bude sa s vami sťažovať na nevďak vašich detí, podporí vás v konflikte, hneve, aj znechutení.
Je možné, že stretnete človeka, ktorý ma v sebe kopu dobrého a má vás čo naučiť, ale sú oblasti v jeho živote, kde si schováva svojho kostlivca a zatiaľ nie je pripravený sa s ním rozlúčiť. V takomto prípade nemusíte priateľa hneď poslať k vode, ale na mieste je obozretnosť. Opäť citujeme Františka Saleského: „Neprijímajte s pravými peniazmi tiež falošné. S prvotriednym zlatom taktiež podradné. Rozlišujte vzácne slová a tie bezcenné. Áno, veď taký človek asi nie je, ktorý by nemal žiadnu nedokonalosť. Ale prečo spolu s priateľstvom od priateľa jedným šmahom takisto preberať jeho chyby a nedokonalosti? Samozrejme, že ho máme radi bez ohľadu na tieto nedokonalosti. Ale túto nedokonalosť nemôžeme mať ani radi, ani ju prevziať, lebo priateľstvo vždy predpokladá spoluúčasť na dobre, nikdy nie na zle.“

  1. Vzťahy založené na čistej emocionalite nie sú pre človeka dobré.

Podľa starokresťanskej tradície je priateľstvo prvým predpokladom partnerskej lásky. Preto môžeme uvažovať, že partner, ktorý nespĺňa kritériá dobrého priateľa, pre nás nebude ani dobrým partnerom. Muž, ktorému je dobro ženy ľahostajné, nie je ani jej priateľ. Takéto vzťahy, ktoré sú častokrát len putom akejsi sexuálnej vášne alebo vábivej emocionality, nazývala stará kresťanská múdrosť „milkovanie“. A ako sa prejavuje? Chlap, ktorý vás „milkuje“, je s vami z pohodlia, no nikdy si vás nevezme. Poskytujete mu chvíľkovú príjemnosť a keď táto vyprší, už ho pri vás nič nedrží a odchádza preč. Takéto na prchavej emocionalite postavené vzťahy dokážu úplne oslabiť ľudského ducha, do srdca sejú rany a častokrát aj neresti. U žien je to najmä márnivosť, prílišná túžba po kráse a večnej mladosti. U mužov je to najmä vlastné ego, fixácia na sexuálny výkon, moc a peniaze. Pred vzťahmi ako tieto varuje sv. František nasledovne: „Na všetkých, ktorí v sieťach takéhoto „milkovania“ uviazli, volám veľmi nahlas: Pretni, pretrhni, prelom – len s takýmto priateľom väzby nerozplietaj, musíš ich pretrhnúť. Takéto putá sa nerozväzujú, ale lámu. Veď takýto vzťah nestojí za nič, preto naňho neberme žiadne ohľady.

Samota je zdravá, ak v nej čerpáme energiu pre vzťahy.

Ak si budeme v živote ctiť a udržiavať priateľstvá, ktoré sa podobajú na tie, aké sme opísali, nemusíme sa viac báť samoty. Dvoch troch takýchto ľudí vám nenahradí nikto – ani tisíc fanúšikov na Instagrame alebo stovky priateľov na Facebooku. Priateľstvo musí byť založené na dobrom základe, lebo ľudský život nie je iba vzostup a úspech, ale aj pád a choroba. Potrebujete ľudí, ktorí od vás neutečú, ľudí, ktorí vám pomôžu vstať, ideálne ľudí, ktorí vás inšpirujú k lepšiemu životu. Nemusí to zákonite znamenať, že na vás budú mať vždycky čas a chuť sa stretnúť, veď vieme, že na to, aby sme mohli dávať, musíme sami mať, a tak doprajme aj svojim priateľom chvíle samoty, obdobia pohrúženia do seba samých. Takýto priestor, kedy človek medituje nad svojím srdcom a rozpráva sa so samotným Bohom – napríklad v modlitbe – sú momenty, kedy môže bez škrupúľ zložiť dolu svoj životný údel. Tu si oddýchne, občerství svoje unavené srdce, dostane novú dávku lásky a pochopenia, s ktorými sa potom môže deliť s vami a okolitým svetom. Ak máte takéhoto človeka vo svojom okolí – o ktorom viete, že je naozaj dobrý a pracuje na sebe, verne si ho pri sebe držte. Nerezignujte na vzťah kvôli žabomyším hádkam, tichým nedorozumeniam, drobným zlozvykom alebo inakosti. Zapíšte si stretnutie s takýmto človekom do diára. A keď nemá čas na stretnutie, možno si vymeníte aspoň e-mail, podporíte sa v krátkej sms. Hlavne a predovšetkým – nenechajte ho odísť. Takých ľudí človek nestretne len tak na ulici, sú ozajstným pokladom vášho života. A nezabudnite:

Na to, aby sme mali dobrých priateľov, nimi musíme aj sami byť. A tak ak potrebujete trpezlivosť, musíte ju aj sami dať. Ak vyžadujete láskavosť a pozornosť, musíte byť pripravení ju takisto ponúknuť. Priatelia sa nikdy nepreťažujú. Nikdy nám nemôžu nahradiť Boha. Nemôžeme od nich čakať nadľudský výkon, ani stálu disponibilitu pre nás a naše potreby. Preto je tak nutné naučiť sa hlavný zdroj svojej duševnej potechy nájsť v spojení s Prozreteľnosťou, Bohom, ktorý je stvoriteľom vesmíru. Striedanie období návštev a priateľských stretnutí s občasnými chvíľami takejto samočistiacej samoty sú najzdravšou alternatívou. Takže pomalý nádych a výdych.
A zajtra sa ozvite svojej kamarátke. Čaká na to :)

text_ Katarína Mikulová